Geológ a popularizátor mineralógie PAVOL MYŠĽAN z Ústavu vied o Zemi SAV patrí k mladej generácii vedcov, ktorí prinášajú nové poznatky o mineralogickej stavbe Slovenska. Vo výskume sa zameriava najmä na východné Slovensko a medzi jeho najvýraznejšie úspechy patrí objav a spoluautorstvo prvoopisu minerálu feriandrosit-(Ce).
Nedávno ste získali ocenenie TOP Študentská osobnosť Slovenska za akademický rok 2024/2025. Je to úspech a zároveň signál, že ste vo svojej vedeckej práci na dobrej ceste. Čo vás nasmerovalo práve k mineralógii?
Už ako malé dieťa ma fascinovali výbuchy vulkánov, zemetrasenia či hurikány a vždy ma zaujímalo, čo ich spôsobuje. Cez samoštúdium príčin týchto prírodných procesov som sa rozhodol, že pôjdem študovať geológiu. Navyše, keď som mal 12 rokov, začal som zbierať minerály, ale až na vysokej škole som sa dostal k ich poloprofesionálnemu štúdiu. Natoľko ma to pohltilo, že som sa rozhodol študovať mineralógiu a petrológiu a dotiahol som to až sem ako mineralóg na Ústave vied o Zemi SAV.
„Pre vedu sú tieto objavy zaujímavé aj z toho dôvodu, že sa v prírode stále objavujú nové chemické zloženia minerálov, ktoré doposiaľ boli buď úplne neznáme, alebo známe iba synteticky.“
Jedným z vašich najväčších úspechov je objav a spoluautorstvo prvoopisu nového minerálu. Feriandrosit-(Ce) z lokality Betliar bol v roku 2023 uznaný Medzinárodnou mineralogickou asociáciou. Čo takýto objav znamená pre vedca a čo pre poznanie geologickej histórie daného regiónu?
Dalo by sa povedať, že pre mineralóga je to vrchol jeho kariéry. Nie je totiž bežné, že sa nájde nový minerál, na ktorom máte nielen možnosť spolupracovať, ale že sa ho práve vám aj podarí objaviť. Tento minerál bol zaujímavý tým, že mal unikátne chemické aj kryštalografické zloženie, ktoré pomohlo dotvoreniu poznania procesov vzniku študovanej mangánovej mineralizácie.
Čo sa týka cesty k uznaniu minerálu Medzinárodnou mineralogickou asociáciou, tá je vždy náročná. Uznanie nového minerálu je niečo ako patent, ide teda o potvrdenie, že je to váš unikátny objav. Po spísaní všetkých základných kritérií sa návrhy nových minerálov posielajú na pripomienkovanie a niekoľkokolové hlasovanie do medzinárodnej komisie, kde sa minerál schvaľuje. Až vtedy ho môžete publikovať ako nový minerál a pomenovanie, ktoré mu dáte, musia používať všade vo svete. Ak sa takýto minerál nájde v budúcnosti napríklad v Španielsku, Grónsku alebo na Marse, stále to bude feriandrosit-(Ce).
Pre vedu sú tieto objavy zaujímavé aj z toho dôvodu, že sa v prírode stále objavujú nové chemické zloženia minerálov, ktoré doposiaľ boli buď úplne neznáme, alebo známe iba synteticky. Objavujú sa takto nové kryštalochemické štruktúry využiteľné v budúcnosti, napríklad pri skúmaní nových kompozitných materiálov pre výskum vesmíru. Aj technické smery sa teda môžu inšpirovať prírodou.
Ako je to s pomenovaním nového minerálu?
Aj tieto pravidlá upravuje Medzinárodná mineralogická asociácia. Je totiž rozdiel pri výbere názvu pre minerál, akým je napríklad náš feriandrosit-(Ce), ktorý sa skladá z už známych základných stavebných prvkov. V tomto prípade ide o minerál z epidotovej skupiny allanitov, ktorej členmi sú aj androsity, no zároveň má trochu inú štruktúru a chemické zloženie. Podľa nomenklatúrnych pravidiel sme museli jeho názov doplniť o predložku feri-, keďže má v štruktúre dominantné trojmocné železo. Koncovka (Ce) znamená, že v jednej z pozícií je dominantný cér oproti iným prvkom vzácnych zemín.
V prípade minerálu, ktorý má úplne neznámu štruktúru a chemické zloženie, pričom jeho nomenklatúra nie je ešte presne stanovená, si môžete jeho názov zvoliť vy sami. Známy príklad zo Slovenska je napríklad dobšináit, ktorý bolpomenovaný podľa Dobšinej, kde sa našiel.
„Slovensko je síce malá krajina, ale sme jednou z menších veľmocí v objavovaní nových minerálov na svete.“
Približne koľko nových minerálov sa doposiaľ našlo na našom území?
Slovensko je síce malá krajina, ale sme jednou z menších veľmocí v objavovaní nových minerálov na svete. Od konca 18. storočia sa ich na Slovensku našlo 35.
Venujete sa výskumu mangánových mineralizácií v Slovenskom rudohorí a xenolitov vo vulkanických horninách Vihorlatských a Slanských vrchov na východnom Slovensku. Prečo je táto oblasť pre vás z vedeckého hľadiska taká zaujímavá?
Mangánové mineralizácie, hlavne metamorfované, sú nositeľmi prvkov vzácnych zemín. V rámci výskumu v Slovenskom rudohorí sme objavili niekoľko desaťročí stratené a zaniknuté lokality, ale aj niekoľko nových, doteraz úplne neznámych. Okrem spomínaného feriandrositu-(Ce) tam boli objavené aj ďalšie minerály ako feriakasakait, feriallanit, vielleaureit – všetko sú to minerály, ktoré sú nositeľmi céru, lantánu, samária a ďalších prvkov vzácnych zemín. Objavili sme tam tiež minerál nambulit, ktorý je nositeľom kritického prvku lítia.
Tieto mineralizácie bohaté na mangán sú vzácne aj preto, že sú zdrojom kritických prvkov dôležitých pre strategický rozvoj v Európskej únii. Slovenské ložiská však nemajú až také veľké parametre, navyše sú lítiové minerály viazané v štruktúrne dosť komplikovaných silikátoch, čo by si vyžadovalo finančne aj technologicky náročné postupy na ich extrakciu. Slovensko v tomto ohľade teda možno nie je na lítium úplne vhodný kandidát, ale výskum naďalej pokračuje a stále dochádza k novým objavom a možno o 20 rokov tu bude ložisko s úžasným potenciálom.
Čo sa týka xenolitov (xenos – cudzí, lithos – kameň), ide o cudzorodé horniny alebo minerály, ktoré pochádzajú z podložia Zeme. Na povrch sa dostávajú vďaka magmatickej aktivite, keď dochádza k utrhnutiu podložia a k prepojeniu xenolitu s magmou, ktorá ho asimiluje, teplotne metamorfuje a transportuje z obrovskej hĺbky na povrch. Ich skúmanie teda prináša cenné informácie o podloží zemskej kôry alebo vrchného plášťa bez toho, aby si vyžadovalo vrtný výskum, ktorý je finančne aj technologicky veľmi náročný.
Tým, že xenolity prechádzajú vysokoteplotnými metamorfnými podmienkami, sú často obohatené o vzácne minerály, ktoré sa bežne na zemskom povrchu nevyskytujú. Skúmame viacero takýchto lokalít, napríklad Maglovec pri obci Vyšná Šebastová pri Prešove, kde sme objavili vzácne granáty obsahujúce cín, zirkónium alebo titán. Cínom dominantné granáty boli doteraz známe iba z ruského Kaukazu, ide teda o druhý výskyt na planéte. Objavil som tam tiež minerál talcusit, ktorý je nositeľom tália, pričom táliové minerály na Slovensku doposiaľ známe neboli.
Možno najzaujímavejším nálezom bol zatiaľ zafír, ktorý sa našiel v roku 2024 v oblasti Hubošoviec, Záhradného a Vechca, opäť zo Slanských vrchov a pred pár mesiacmi som našiel ešte ďalšiu lokalitu so zafírmi v okolí Juskovej Vole.
Práca súčasného geológa nie je len o kladivku, ale aj o špičkových technológiách. Ako kombinujete terénnu prácu s laboratórnymi analýzami?
Geologická práca sa začína v teréne zberom vzoriek. Následne musíte vzorky vytriediť, pripravíte si preparáty a až tak idete na špičkové analytické metódy do laboratória. Alfou a omegou celého výskumu v mineralógii je elektrónová mikroanalýza, ktorá sa používa na zisťovanie základného chemického zloženia jednotlivých minerálov. Ak sú na mikrosonde indikované prvky, ktoré sú veľmi ľahké a merať sa nedajú, skúšate laserovú abláciu s indukčne viazanou plazmou.
Ak potrebujete určiť minerál, ktorý má rovnaké chemické zloženie, ale rôzne štruktúry, riešite to práškovou röntgenovou difrakciou, nový minerál určujete pomocou monokryštálovej röntgenovej difrakcie a spektroskopické metódy sa využívajú pomocou Ramanovej alebo infračervenej spektroskopie. Práve laboratórne analýzy nám poskytujú bližšie informácie o zložení minerálov a či následne ide o niečo zaujímavé alebo nie.
Analytika, ktorá sa využíva v mineralógii, je teda pomerne rozsiahla a komplikovaná a je na vás, aby ste dokázali vhodne zvoliť, ktorá z metód sa oplatí použiť na daný minerál. Dosť intenzívne v tomto ohľade spolupracujeme tiež s kolegami z Česka, Nemecka a Talianska.
Ktoré časti mineralogického výskumu sú pre vás najnáročnejšie?
Mám rád terén, ale neprekáža mi ani sedieť v laboratóriu. Ak si človek nájde dobrý pomer medzi jednotlivými zložkami práce, neprestane ho baviť ani jedna. Ak dva týždne beháte po baniach a ste celý mokrý a od blata, keď idete do laboratória, dá sa to považovať aj za oddych. A napokon celý výskum treba v istom momente zjednotiť a zhrnúť do článkov, čo je už kancelárska práca. Bavia ma všetky tri zložky.
„Ako následok baníckeho rozmachu v minulosti tu teraz máme stovky banských environmentálnych záťaží.“
Často hovoríme o slávnej banskej minulosti Slovenska. Aký je však vedecký kapitál našich ložísk v 21. storočí a môžu výsledky rôznych výskumov pomôcť aj pri praktických aplikáciách – napríklad v ťažobnom priemysle či environmentálnom monitoringu?
Oblasť Slovenska bola v minulosti ťažobnou veľmocou, bola srdcom baníctva v Rakúsko-Uhorsku a Československu. Rudné baníctvo je u nás dnes na útlme, funguje už len baňa v Hodruši-Hámroch, kde sa ťaží zlato. Momentálne je Slovensko veľmocou v nerudných surovinách – napríklad v ťažbe mastenca a magnezitu, čo má dôležitý význam pre oceliarsky priemysel či využitie v kozmetike.
Ako následok baníckeho rozmachu v minulosti tu však teraz máme stovky banských environmentálnych záťaží. Výskum sa teda v súčasnosti sústreďuje aj na sanáciu týchto environmentálnych záťaží a na sekundárnu ťažbu prvkov vylúhovaných banskými vodami, ktoré boli prirodzene transportované von z bane. Ak ich dokážeme správne využiť, aj tieto banské záťaže vedia teda pomôcť pri získavaní nerastných surovín.
Výsledky geologických výskumov sú dôležité aj pri ochrane geologického dedičstva. Ako je na tom v tomto smere Slovensko?
Vďaka oblastným organizáciám, ktoré sa zaujímajú o geologickú podstatu svojho okolia a približujú geológiu bežnej verejnosti, tu postupne vznikajú geoparky. Robia sa tiež rôzne náučné tabule, ktoré informujú o výskyte zaujímavých minerálov – napríklad výskyt zafírov v lokalite Hajnáčka. Veľa dokážu urobiť aj nadšenci, ktorí vlastnia niektoré bane. Napríklad Dubnícke opálové bane pri Prešove má v prenájme súkromný vlastník, ktorý z tohto historického a geologického dedičstva vytvoril atrakciu približujúcu laickej verejnosti život baníkov aj minerály, ktoré sa tu v minulosti ťažili.
Čo sa týka odbornej verejnosti, geologický zákon je pomerne komplikovaný, takže geológia je v tomto smere zameraná skôr na environmentálne záťaže a podobne. Podľa môjho názoru by sme sa však mali viac venovať aj popularizácii geológie, potenciál tu jednoznačne je. Napríklad v Severnom Írsku sa nachádza oblasť nazvaná Obrov chodník, ktorú tvoria päťhranné až šesťhranné bazaltové stĺpy. Takýto unikát sa nachádza aj na Slovensku na Šomoške pri Fiľakove alebo v lome Vechec pri Vranove nad Topľou. Ide však o aktívny kameňolom, v ktorom prebieha ťažba. Ide o veľkú vzácnosť, no o pár rokov môže byť celá preč. Je smutné, ako niektoré geologické unikáty na Slovensku končia, ale niekedy sa jednoducho nedá nič robiť.
Vy sám sa okrem výskumu venujete aj popularizácii, hovoríme tu hneď o niekoľkých projektoch.
Spolu s kamarátmi sme založili občianske združenie PreshowMinerals, prostredníctvom ktorého chceme zveľaďovať mineralógiu na Slovensku. Máme internetovú stránku, cez ktorú propagujeme naše slovenské minerály a je tam tiež snaha vytvárať náučné tabule a náučné turistické chodníky.
Spolupracujeme takisto s rôznymi múzeami. Ja konkrétne s Vihorlatským múzeom v Humennom a s Východoslovenským múzeom v Košiciach, kam pravidelne chodím na identifikáciu minerálov, ktoré tam ľudia nosia. Plánujeme tiež rôzne expozície a výstavy minerálov z okolia.
Intenzívne spolupracujeme tiež s Bratislavským mineralogickým klubom, ktorý budúci rok oslávi už 30 rokov. Na tieto stretnutia chodievame pravidelne každý mesiac aj my odborníci zo SAV a z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Stretávame sa tam so zberateľmi minerálov z celého západného Slovenska. Práve oni chodia na lokality, ktoré my geológovia nie sme schopní podchytiť, pretože nedokážeme byť všade. Keď niečo zaujímavé nájdu, prídu nám to ukázať a my zhodnotíme, či sa tomu oplatí ďalej venovať, a rozvíjame takto nielen zberateľskú, ale aj odbornú prácu.
Minulý rok sme založili aj nový časopis určený je pre zberateľov minerálov. Volá sa Za minerálmi a vychádza dvakrát ročne. Predstavujeme v ňom nové nálezy, ponúkame informácie o možnostiach zberu minerálov na známych lokalitách aj rozhovory so zaujímavými zberateľmi. Ide o priblíženie sa všetkým, ktorých táto téma zaujíma. Časopis má pomerne veľký úspech, čo nás veľmi teší.
Minulý rok ste vydali spolu s Marekom Timkom a Milošom Blahútom aj knihu Minerály Slanských vrchov. Publikácia obsahuje opisy stoviek exemplárov minerálov, ktoré doposiaľ neboli nikde publikované.
Na knihe sme pracovali viac než päť rokov. Obišli sme približne 50 súkromných zberateľov a asi 10 štátnych inštitúcií v Česku aj na Slovensku. Často sme sa dostali k minerálom, ktoré okrem vlastníka ešte nikdy nikto nevidel – neboli publikované v knihách, článkoch, časopisoch. Ukázalo sa, že v mnohých zbierkach sa nachádzajú klenoty, o čom netušili ani ich majitelia. Často sa stávalo, že na vzorke dokázali určiť jeden-dva minerály a my sme im neraz našli ďalších 10. Kniha teda mala napokon hodnotu nielen pre nás a budúcich čitateľov, ale aj pre vlastníkov týchto minerálov.
Dali sme si záležať, aby sme mali faktograficky všetko správne a každý opisovaný minerál bol analyticky potvrdený. Chceli sme takisto zachytiť všetko, čo bolo doteraz o mineráloch v Slanských vrchoch známe. Najstarší článok v knihe je z roku 1786, naopak, niektoré najnovšie vedecké poznatky neboli doteraz publikované. V knihe sa navyše nachádzajú ďalšie informácie z histórie, ktoré doteraz tiež ešte neboli verejne publikované, a takisto rôzne historické banské mapy a fotografie zo súkromných archívov bývalých baníkov.
Mgr. PAVOL MYŠĽAN, PhD.
V súčasnosti pôsobí na geologickom odbore Ústavu vied o Zemi SAV. Venuje sa výskumu mangánových mineralizácií v Slovenskom rudohorí a xenolitov vo vulkanických horninách v Slanských vrchoch. Študoval mineralógiu a petrológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a už počas doktorandského štúdia dosiahol viaceré významné objavy vrátane prvoopisu nového minerálu na svete – feriandrositu-(Ce). Okrem toho identifikoval viacero pre Slovensko nových minerálov a prispel k novým pohľadom na vývoj mangánom bohatej mineralizácie v alpsko-karpatskom regióne.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky, archív P. M.
Časopis Akadémia 1/2026