
Zdieľanie hesiel, prístup do mobilu či sledovanie polohy – mnohé páry to vnímajú ako prirodzený prejav dôvery. Výskum digitálnej intimity na Slovensku však ukazuje, že hranica medzi blízkosťou a kontrolou môže byť veľmi tenká. Sociálna antropologička ZUZANA SEKERÁKOVÁ BÚRIKOVÁ zo Sociologického ústavu SAV vysvetľuje, ako digitálne technológie vstupujú do partnerských vzťahov a prečo je dôležité poznať a rešpektovať hranice intimity.
Spolu so sociologičkou Vierou Polákovou a sociálnou vedkyňou Veronikou Valkovičovou ste skúmali digitálnu intimitu na Slovensku. Ide o výskum partnerských vzťahov so zameraním na aktivity, ktoré sú vo vzťahu bežne považované za prejavy lásky, dôvery a starostlivosti, no v digitálnom prostredí sa môžu zmeniť na formu kontroly a nátlaku. Na ktoré aktivity ste sa zamerali?
Pozreli sme sa na to, čo ľudia vo vzťahoch zdieľajú v oblasti digitálnych technológií. Či svojim partnerom a partnerkám dávajú prístup do mobilných telefónov, aplikácií, počítačov, internetbankingu a sociálnych médií. Takisto nás zaujímalo, či im umožňujú sledovať svoju polohu a či s nimi zdieľajú svoje intímne fotografie alebo videá. Zo štúdií technologicky sprostredkovaného násilia vieme, že práve tieto prístupy môžu byť vo vzťahu zneužité.
Sledovali sme tiež, ako ľudia vo všeobecnosti používajú digitálne technológie vo svojich vzťahoch – aké technológie využívajú ako jednotlivci, aké technológie majú v domácnosti a aké majú ich partneri alebo iní členovia domácnosti.
„Malá časť populácie explicitne hovorí: áno, môj partner ma kontroluje, ubližuje mi a nie je mojím priateľom, čo sa týka digitálnych technológií.“
Digitálne technológie zasahujú do všetkých oblastí moderného života. Do akej miery sa teda stávajú zdrojom zvýšeného napätia medzi partnermi?
V rámci reprezentatívneho výskumu naši respondenti a respondentky hodnotili svojho partnera alebo partnerku a ich používanie digitálnych technológií. Použili sme na to viacero spôsobov – jedným z nich bolo škálové hodnotenie, kde mali označiť, či sú digitálne technológie v ich vzťahu prejavom starostlivosti alebo kontroly. Ukázalo sa, že vo všeobecnosti je používanie digitálnych technológií v partnerskom vzťahu hodnotené pozitívne a sú skôr vnímané ako nástroj pomoci, dôvery a starostlivosti vo vzťahoch, čo pre nás bolo veľmi zaujímavé zistenie.
Treba však povedať, že približne tri až päť percent respondentov a respondentiek hodnotilo svojich partnerov alebo partnerky negatívne. Čiže je malá časť populácie, ktorá explicitne hovorí: áno, môj partner ma kontroluje, ubližuje mi a nie je mojím priateľom, čo sa týka digitálnych technológií.
„Keď uvažujeme o násilí, veľmi často si ho predstavujeme ako fyzické násilie. Násilie však môže mať rôzne formy, jednou z nich je nátlaková kontrola.“
Ako sa prejavuje digitálne partnerské násilie? Často si možno ani neuvedomujeme, že je vo vzťahu prítomné, alebo si to nechceme priznať.
Keď uvažujeme o násilí, veľmi často si ho predstavujeme ako fyzické násilie. Násilie však môže mať rôzne formy, jednou z nich je nátlaková kontrola. V praxi to znamená, že sa partner/partnerka, expartner/expartnerka snažia výrazne ovplyvňovať správanie toho druhého: kontrolujú ho, snažia sa mu nejakým spôsobom ubližovať, ponižovať ho alebo sa mu vyhrážať, môžu posielať nepriateľské, výhražné alebo zastrašujúce správy, prípadne ich vydierať tým, že zverejnia ich intímne materiály, ktoré im druhá strana poskytla dobrovoľne a v dobrej viere, alebo ktoré získali bez súhlasu partnera.
„Pri zdieľaní polohy ide naozaj v mnohom o rešpektovanie hraníc partnera.“
Môže sa jedným z týchto nástrojov stať aj zdieľanie polohy?
Zdieľanie polohy tu má veľmi zaujímavú pozíciu. Používa ho približne 20 percent populácie, ktorá používa online technológie na Slovensku. Zdieľanie polohy ľudia veľmi často spájali s hodnotami ako bezpečie a ochrana a hovorili, že používajú tieto technológie na odvrátenie nejakého rizika. V jednom z hĺbkových rozhovorov sa napríklad objavilo, že manželka začala dochádzať do práce na bicykli a muž sa bál, aby sa jej niečo nestalo. Alebo veľmi podobná situácia bola v prípade, kde muž behal dlhé trate v teréne a odkedy mal úraz, jeho partnerka vždy sledovala jeho polohu, aby vedela, kde sa nachádza.
Stretli sme sa však aj s používaním zdieľania polohy na odvrátenie žiarlivosti. Dvojica, ktorá o tejto téme veľmi často diskutovala, sa rozhodla vzájomne zdieľať svoju polohu, aby sa k tomu už nemuseli stále vracať, keďže budú vždy vedieť, kde sa ten druhý nachádza. Informácie o zdieľanej polohe im však nepomohli – a naopak – viedli k ďalším debatám. Pri zdieľaní polohy ide naozaj v mnohom o rešpektovanie hraníc partnera. Zároveň keď sme sa pýtali ľudí, ktorí nepoužívali tieto nástroje, výrazne asociovali zdieľanie polohy so žiarlivosťou a kontrolou.
Dozvedeli ste sa napríklad aj to, aké percento opýtaných kontroluje partnerovi alebo partnerke telefón alebo sociálne siete?
V rámci reprezentatívneho výskumu sme sa nepýtali vyslovene na kontrolu, ale na to, či respondent alebo respondentka niekedy nahliadli do mobilného telefónu alebo komunikačných aplikácií partnera alebo partnerky bez ich vedomia a súhlasu. Urobilo to 19,6 percenta opýtaných. V týchto údajoch by nemalo byť skreslenie, pretože sme sa zároveň pýtali, či si myslia, že sa naopak ich partneri alebo partnerky pozreli do ich telefónu – a častejšie označovali, že to boli skôr oni a nie druhá strana.
Túto tému sme rozobrali aj v hĺbkových rozhovoroch a tam nazeranie do mobilného telefónu jednoznačne súviselo so zneistením vo vzťahu. Nemuselo nevyhnutne ísť o strach z nevery, šlo aj o zneistenie týkajúce sa širšej rodiny alebo priateľov partnera alebo partnerky.
Mení podľa vás digitálna éra definíciu intimity?
Digitálne technológie menia to, čo vnímame ako intímne. Obzvlášť zreteľné je to pri najmladšej generácii, ktorá sa už narodila do obdobia smartfónov. Zatiaľ ešte stále prebiehajú debaty o tom, či ide o generačnú záležitosť, no zdá sa, že mladí ľudia nerozlišujú medzi online a offline svetom. U tejto generácie možno zároveň pozorovať oveľa väčšiu mieru zdieľania a používania digitálnych technológií v partnerskom vzťahu, oveľa častejšie si navzájom poskytujú prístupy do zariadení. Objavuje sa pritom zaujímavá dynamika medzi potrebou zdieľania a prvkami dohľadu či kontroly. U mladých ľudí zároveň vidíme väčší výskyt technologicky sprostredkovaného násilia. Sú mu oveľa častejšie vystavení.
„V zmysle prevencie je veľmi dôležité sledovať nielen technologické úskalia, ale tiež uvažovať o hraniciach, súhlase aj o búraní istých mýtov, ktoré si spájame s romantickou láskou.“
Nakoľko si Slováci a Slovenky pripúšťajú, že intímny digitálny obsah, ktorý vo vzťahu zdieľame, môže byť neskôr zneužitý?
Myslím si, že si to málo uvedomujeme, a potvrdzujú to aj naše dáta. Sledovali sme, či existuje súvislosť medzi informovanosťou o technologicky sprostredkovanom násilí a tým, ako sa správame vo vzťahoch. Či napríklad skutočnosť, že respondent alebo respondentka vo svojom okolí pozná konkrétnu osobu, ktorej sa udialo technologicky sprostredkované násilie, má vplyv na to, čo robí vo vlastnom živote. Ukázalo sa, že tam prepojenie nie je.
Takže aj keď poznám niekoho, kto bol obeťou stalkingu, neznamená to nevyhnutne, že nedám svojmu partnerovi prístup do svojho mobilného telefónu alebo že s ním nebudem zdieľať polohu. Dokonca sme zistili, že ani vlastná negatívna skúsenosť z predchádzajúceho vzťahu na to nemá nevyhnutne vplyv. Súvisí to s tým, ako vnímame v súčasnosti lásku. Dobrý vzťah sa spája s predstavou otvorenosti, transparentnosti zdieľania a nepredpokladáme, že partner alebo partnerka našu zraniteľnosť zneužije.
Ľudia takisto často uvádzali, že predchádzajúce vzťahy boli toxické na rozdiel od súčasného vzťahu. Čiže samotný fakt, že vieme o technologicky sprostredkovanom násilí, nemusí viesť k väčšej opatrnosti. V zmysle prevencie je preto veľmi dôležité sledovať nielen technologické úskalia, ale tiež uvažovať o hraniciach, súhlase aj o búraní istých mýtov, ktoré si spájame s romantickou láskou.
Nezaznamenali ste generačné rozdiely vo vnímaní bezpečnosti digitálnej intimity?
Keď sme začali s týmto výskumom, očakávali sme, že sa stretneme s rozdielmi medzi mužmi a ženami. Zistili sme však, že medzi mužmi a ženami sú rozdiely v bežných každodenných vzťahoch pomerne malé a že základný rozdiel predstavuje práve vek, kde mladí ľudia zdieľajú oveľa viac než starší.
Považujú ľudia na Slovensku zdieľanie intímnych fotografií za bežnú súčasť vzťahu?
Viac ako 30 % respondentov a respondentiek označilo zdieľanie alebo výmenu vlastných intímnych fotografií prostredníctvom digitálnych technológií za bežnú súčasť vzťahov. Najmä obete technologicky sprostredkovaného násilia sa stretávajú s odsúdením zo strany verejnosti aj polície, že takýto materiál zdieľali, no tu vidíme, že ide o správanie, ktoré je v spoločnosti v mnohom normalizované.
Z rozhovorov takisto vyplynulo, že táto výmena býva častejšia na začiatku vzťahov alebo v čase, keď partneri z rôznych dôvodov nemôžu byť spolu. Pýtali sme sa aj, či respondent alebo respondentka takéto fotografie ukázali ďalšej osobe alebo či ich zverejnili online. Toto bol jeden z momentov, kde sme sa stretli s rozdielmi medzi mužmi a ženami. Muži oveľa častejšie zverejňovali alebo ukazovali tieto materiály.
Ak hovoríme o bezpečnom využívaní digitálnych technológií v spojitosti s intimitou – je možno sčasti problém aj nedostatočná edukácia, najmä v prípade mladších ročníkov?
Práve začíname s výskumom u mladých ľudí, kde by sme mali dostať odpovede na podobné otázky. Zatiaľ nám z toho vyplýva, že je tam veľká potreba vzdelávania.
Digitálne technológie však nemajú len negatívny dosah na náš život a vzťahy. V akých situáciách vzťahy posilňujú?
Stali sa dôležitým mechanizmom na vytváranie a udržiavanie intímnych vzťahov a tiež nástrojom na vytváranie niečoho, čo výskumníci a výskumníčky nazývajú „spoločné zdieľanie prítomnosti“. Tieto technológie nám totiž umožňujú prežívať naše bytie spolu s partnerom alebo partnerkou, aj keď nie sme nevyhnutne spolu. Pre mňa osobne bolo niekedy veľmi dojemné hovoriť s ľuďmi, ktorí veľmi pekne rozprávali o tom, ako komunikujú so svojimi partnermi. Niektorí si počas dňa posielajú aspoň krátku správu, vtip alebo zábavné video, prípadne si zavolajú.
Dôležitosť digitálnych technológií v prežívaní partnerského vzťahu sa týka aj jednoduchých praktických vecí ako zdieľanie nákupných zoznamov alebo činností súvisiacich s domácnosťou. Takýto aspekt plnia dokonca aj technológie, ktoré neboli vyvinuté s týmto cieľom. Napríklad vďaka aplikáciám, ktoré slúžia na vyučovanie jazyka, si niektoré dvojice robia počas raňajok spolu domáce úlohy a sledujú, komu to ide lepšie, kto je v učení šikovnejší.
Pre mňa osobne bolo veľmi zaujímavým momentom aj používanie tehotenskej aplikácie, ktorá je primárne určená pre tehotné ženy, pretože umožňuje zaznamenávanie rôznych symptómov, ale aj na poskytovanie informácií. Keď partner jednej z účastníčok výskumu zistil, že niečo také má, tiež ju veľmi chcel a začali ju zdieľať. Hodnotila to veľmi pozitívne, pretože im to umožnilo do väčšej miery zdieľať fyzické prežívanie tehotenstva, ktoré inak vnímala ako niečo, čo je ťažko sprostredkovateľné.
Viedla som tiež veľmi pekný rozhovor o zdieľaní prítomnosti s mužom po päťdesiatke, ktorý digitálne technológie včleňoval do svojho života veľmi opatrne. Hovoril, že aj keď na komunikáciu s manželkou uprednostňuje priamy rozhovor alebo telefonát, tak vždy, keď mu príde pekný emotikon, je to, ako keby dostal čokoládu, keď má zlý deň. Čiže pre mnohých ľudí je to veľmi dôležitá forma prežívania aj toho dobrého vo vzťahu.
Čo by ste odporučili párom ako základné pravidlá digitálnej hygieny vo vzťahu?
Nebrať veci ako samozrejmé a hovoriť o nich. Takisto uvažovať o vlastných hraniciach, ale aj o tom, že partner alebo partnerka môže mať tie hranice iné. Pretože jeden z partnerov môže vnímať pozeranie do telefónu toho druhého ako samozrejmosť a pre druhého to môže byť veľké prekročenie hraníc súkromia. Dôležité je tiež uvedomiť si, že ak partner alebo partnerka s nami nezdieľa prístup do svojich technológií alebo s nami nechce zdieľať polohu, neznamená to nevyhnutne nedôveru alebo že vzťah nie je v poriadku.
Ktoré z výsledkov alebo výpovedí vás osobne najviac prekvapili?
Pre mňa osobne to bol rozsah zdieľania. Naozaj sme nečakali, že viac ako 50 percent ľudí zdieľa so svojimi partnermi a partnerkami prístup do svojich telefónov. Druhým prekvapením bol malý rozdiel medzi mužmi a ženami. Z rôznych dôvodov sme predpokladali, že do toho bude vstupovať dynamika predstáv o kompetentnosti, kde sa muži často vidia ako kompetentnejší, pretože viac prinášajú digitálne technológie do vzťahov.
Predpokladali sme tiež, že technologicky sprostredkované násilie bude prítomné v nejakej malej špecifickej časti násilných vzťahov. Bohužiaľ, na základe rozhovorov s expertmi a expertkami môžeme povedať, že keď sa vo vzťahu odohráva násilie, tak je veľmi pravdepodobné, že sa budú pri tom využívať aj digitálne technológie. Minimálne mobilné technológie sú takou dôležitou súčasťou v našich životoch a využívame ich tak často, že sa používajú aj na ubližovanie partnerovi alebo partnerke či už na ich kontrolu, vyhrážanie sa alebo na posielanie nenávistných správ.
MGR. ZUZANA SEKERÁKOVÁ BÚRIKOVÁ, PHD.
Pracuje na Sociologickom ústave SAV a vo svojej vedeckej práci sa venuje rôznym aspektom platenej a neplatenej starostlivosti a materiálnej kultúre. Špeciálne ju zaujímajú digitálne technológie a dynamika kontroly a starostlivosti, či už v rodinných alebo ľúbostných vzťahoch. V súčasnosti vedie projekt, ktorý sa venuje používaniu digitálnych technológií v intímnych párových vzťahoch. Je spoluautorkou monografie Au-pair (Polity, 2010) a autorkou monografie Panie k deťom a na upratovanie (Munipress, 2017).
Stanislava Longauerová
Foto: Viera Poláková
Časopis Akadémia 2/2026