Pilotný ročník programu Challenger Science mal za cieľ ukázať vedcom a vedkyniam nový pohľad na rozvoj podnikateľského potenciálu v oblasti výskumu a vývoja. ZUZANA a JURAJ KRONEKOVCI z Ústavu polymérov SAV a ich tím PoxyMed sa stali absolútnym víťazom projektu. Tento úspech vnímajú najmä ako potvrdenie cesty, na ktorú sa chceli vydať už dávnejšie.
Vzdelávací program Challenger Science patrí medzi ojedinelé projekty, ktoré majú snahu pomôcť vedcom komercializovať svoj výskum. Ako ste sa o programe dozvedeli a čo vás motivovalo prihlásiť sa?
Z. K.: O projekte sme sa dozvedeli z e-mailu od vedenia nášho ústavu. Niekedy je to aj otázka šťastia neprehliadnuť dôležitú výzvu v spleti všetkých správ, ale mám pocit, že sme boli už vopred naladení na niečo podobné, takže nám výzva pred očami doslova zasvietila. S Jurajom sme sa už dlhšie zamýšľali nad tým, že by sme chceli spraviť niečo viac, len sme nevedeli, ako na to. Preto sme na výzvu zareagovali a spolu s našou doktorandkou Alžbetou Minarčíkovou sme vytvorili tím PoxyMed.
Mali ste správy aj o iných vedcoch alebo tímoch zo Slovenskej akadémie vied, ktorí sa do programu tiež zapojili?
J. K.: Až neskôr sme sa dozvedeli, že len z nášho ústavu boli zaslané tri prihlášky. Ako jediní sme sa do súťaže dostali my, ale kolega Zdenko Špitálsky podával žiadosť v spolupráci s Lekárskou fakultou UK, takže sa tam dostal v tíme Petry Zahradníkovej. Ich projekt InfantSim s 3-D simulátorom pre nácvik chirurgických operácií u novorodencov s minimálnym zásahom získal cenu publika. V podstate sa dá povedať, že dve hlavné ceny získal Ústav polymérov SAV.
„Aj keď u nás sú reakcie na mRNA technológie často negatívne, vo svete sú na vzostupe. Majú obrovský potenciál nielen pri prevencii vo forme vakcinácie, ale tiež pri liečbe chorôb.“
Technológia, ktorej sa vo výskume venujete, umožňuje cielené doručenie liečiv priamo na miesto, kde je liečba potrebná. Taktiež sa snažíte o vývoj inovatívnych polymérov a hydrogélov pre implantovateľné materiály s antimikrobiálnymi vlastnosťami. Ľudia majú často pocit, že vedecké témy, ktoré môžu nájsť uplatnenie napríklad v medicíne, majú automaticky zaručený aj komerčný úspech. Je to skutočne tak?
J. K.: Vo všeobecnosti pracujeme s polymérmi, ktoré nejakým spôsobom pomáhajú zefektívňovať terapiu, ale náš záber je v skutočnosti ešte omnoho širší. Konkrétne do súťaže sme sa prihlásili s výskumom nosičov mRNA a možno je skutočne pravda, že sme jednoducho zvolili správny smer. Jednak už máme dobré výsledky aj na zvieratách a podarilo sa nám nájsť aj partnerskú firmu, ktorá práve vynašla unikátny spôsob prípravy mRNA a ktorá má záujem s nami spolupracovať. Tiež je výhoda, že v súvislosti s vakcínami už väčšina ľudí vie, čo mRNA znamená, avšak to neznamená, že máme konkurenčnú výhodu pred inými oblasťami výskumu.
Z. K.: Aj keď u nás sú reakcie na mRNA technológie často negatívne, vo svete sú na vzostupe. Majú obrovský potenciál nielen pri prevencii vo forme vakcinácie, ale tiež pri liečbe chorôb. Preto sme presvedčení, že mRNA predstavuje budúcnosť medicíny.
Spomínali ste partnerskú firmu, ktorá má záujem spolupracovať s vami. Našli ste ju ešte pred súťažou alebo až po nej?
Z. K.: Už pred začiatkom súťaže sme mali prvý kontakt, ale povedala by som, že výsledok súťaže našu spoluprácu akceleroval. Aj vďaka tomu sa nám potvrdilo, že to je správna cesta.
J. K.: Dokonca tesne po súťaži sme už aj podali spoločný projekt a našu spoluprácu už máme takto aj formálne potvrdenú.
„Patenty často stroskotajú na tom, že objav sám je síce zaujímavý, ale technológia je v konečnom dôsledku nekompatibilná s realitou alebo jej úpravy by si vyžadovali ešte väčšie investície.“
Život vedeckých objavov nie je vždy priamočiary. Ich uplatnenie na trhu inovácií má isté zákonitosti…
Z. K.: V akadémii aj na univerzitách to fungovalo tak, že keď vedci a vedkyne niečo vymysleli, v lepšom prípade sa spravil patent a poslal sa do sveta. Nemalo to však vždy požadovaný ohlas a len výnimočne sa stalo, že nejaká firma zareagovala, aby si patent odkúpila. To je práve ten obrovský rozdiel, ktorý sme si uvedomili po absolvovaní programu Challenger Science. Vo svete inovácií a ich komercializácii to tak jednoducho nefunguje. Celé to musí prísť z opačnej strany.
Napríklad pokiaľ chcete prispieť k odvetviu mRNA nosičov, musíte ísť najskôr za tými, ktorí budú váš objav reálne využívať. Jednoducho potrebujete získať informáciu, čo vlastne potrebujú. Patenty často stroskotajú na tom, že objav sám je síce zaujímavý, ale technológia je v konečnom dôsledku nekompatibilná s realitou alebo jej úpravy by si vyžadovali ešte väčšie investície. Práve toto zistenie bolo pre nás z celej súťaže tým najpodstatnejším.
J. K.: Treba si uvedomiť, že pohľad človeka z oblasti priemyselných technológií je iný než pohľad vedca. Keď rieši problém vedec, jeho konečným cieľom je funkčnosť. Ale funkčnosť predstavuje možno len desatinu z toho, aby sa výrobok dokázal uchytiť. Práve v tomto nám pomohli konzultácie s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti s prenosom technológií do praxe. Sú to podstatné dimenzie výskumu, na ktoré treba myslieť.
Neobávate sa, že ak by sme sa na výskum začali pozerať najmä z hľadiska komerčného úspechu a jeho aplikácie do praxe, mohlo by to spôsobiť odsunutie základného výskumu do úzadia?
Z. K.: Podnikateľské zručnosti pravdepodobne nie sú pre každého, ale je dôležité vedieť o nich a naučiť sa spolupracovať. Tiež som začínala ako vedkyňa základného výskumu a nikdy som si nemyslela, že raz budem robiť aj aplikovaný výskum. Základný výskum bol pre mňa dostatočne zaujímavý a dôležitý. Postupom času sme však prišli na to, že sa treba vedieť posúvať ďalej. Preto si myslím, že vedci a vedkyne, ktorí chcú pracovať v základnom výskume, sa môžu pokojne realizovať, ale zároveň by mali vedieť, že nie je na škodu spolupracovať s niekým, kto ich myšlienku dokáže posunúť ďalej.
J. K.: My máme tiež tú výhodu, že už pri väčšine projektov nás niekto osloví, aby sme vyriešili daný problém. Už na začiatku vstupujeme ako chemici do kolektívov, kde sú lekári, biológovia, a poskytujeme svoje know-how. A to všetko vychádza zo základného výskumu, ktorý robíme.
Program Challenger Science vám priniesol počas troch mesiacov intenzívne vzdelávanie a individuálny koučing, na základe ktorých ste mali možnosť získať vedomosti o komercializácii výskumu a rozvíjať svoj podnikateľský potenciál. Ako sa za tento pomerne krátky čas menil váš pohľad na vedu ako takú?
Z. K.: Myslím si, že cieľom celého projektu je zmeniť myslenie a nastavenie u vedcov a vedkýň. Aj u nás sa to vyvíjalo postupne. Musím povedať, že celý program je dobre nastavený od začiatku až do konca, a napokon si uvedomíte, kde sa nachádza vaša veda, kam ju chcete posunúť a čo pre to musíte urobiť.
J. K.: V našom prípade boli výhodou tiež 25-ročné vedecké skúsenosti. Človek musí ovládať isté zákonitosti, aby sa to v určitom momente mohlo preklopiť. Preto Challenger Science bol pre nás nadstavbou, na ktorú sme boli pripravení. V programe nás napokon naučili nielen vymyslieť, ale aj predať svoju myšlienku a presadiť sa.
Keď si spomeniete na svoje vedecké začiatky, myslíte si, že keby ste sa zúčastnili na podobnom programe skôr, zmenil by sa váš pohľad na výber nasledujúcich vedeckých tém a projektov?
J. K.: Musím povedať, že som mal to šťastie, že svoju tému som získal hneď na začiatku pri diplomovej práci. Šlo o oblasť polymérov, ktorá mala už vtedy obrovský potenciál a dnes už vďaka nej žneme úspechy. Ja osobne by som teda nič nemenil. Ale ostatným by som možno odporučil, aby študovali, chodili na konferencie, sledovali vývoj v danej oblasti a vytvárali si čo najširší základ, ktorý im v určitom bode pomôže rozhodnúť sa, čo konkrétne chcú robiť. Treba ísť do sveta, hľadať si čo najlepšie vedecké skupiny a zbierať skúsenosti.
Z. K.: Ak chcete v nejakej téme preraziť, potrebujete určitý čas, ktorý vám umožní v danej téme vytvoriť si dostatočné pevné základy vedomostí. Len na základe toho potom môžete posúvať hranice svojho vedeckého poznania a následne prinášať inovácie. Nehovorím, že inou cestou to nepôjde, ale zažijete počas nej viac pádov. Je potrebné byť zvedavý, pýtať sa a byť pripravený.
Svoju záverečnú prezentáciu museli byť súťažiaci v programe Challenger Science schopní zhrnúť do troch minút. Vzhľadom na komplexnosť akejkoľvek vedeckej témy je to poriadna výzva.
Z. K.: Bolo to náročné a relatívne dlho sme sa s tým pasovali. Naša prvá záverečná prednáška trvala viac ako 10 minút. Postupne sme sa začali zamýšľať, čo môžeme vynechať, aby to stále dávalo zmysel. Niekoľkokrát sme dokonca menili celý koncept. Workshopy aj rady nášho kouča nám však pomohli uvedomiť si, čo je naozaj podstatné a čo v skutočnosti chceme odovzdať poslucháčom.
Vedeli by ste takto v skratke aj dnes priblížiť váš výskum?
Z. K.: Cieľom nášho projektu je pripraviť polymérnenosiče pre mRNA. Ako som už spomínala, mRNA slúži nielen na prevenciu chorôb, ale aj na ich liečenie. No ako cielene liečiť kardiovaskulárne, mozgové, svalové alebo respiračné ochorenie? Aby to fungovalo, mRNA je potrebné doručiť na miesto účinku, a práve na to slúžia naše polymérne nosiče. My sa snažíme tieto nosiče nadizajnovať tak, aby mRNA molekulu priniesli priamo na miesto účinku a tam umožnili terapeutický efekt, to značí liečenie choroby. A preto sme vytvorili tím PoxyMed v zložení Juraj, ktorý vie tento polymérny nosič navrhnúť, kolegyňa Alžbeta, ktorá ho dokáže pripraviť, a ja ako biologička, ktorá to vie celé otestovať.
Úžasné, trvalo to necelú minútu…
Z. K.: Samozrejme, tentoraz som iba zhrnula princíp metodológie nášho príspevku, ale nepovedala som zámerne všetko, aby sa záujemcovia o tento program mali ešte na čo tešiť.
J. K.: Cieľom nie je opísať riešenie, ale vyvolať zvedavosť a záujem u potenciálneho partnera.
Vedci a vedkyne z oblasti spoločenských vied sa často stretávajú s názorom, že tieto vedné odbory nie sú schopné generovať dostatočný zisk, napríklad v porovnaní s medicínou. Zúčastnili sa na Challenger Science aj vedci a vedkyne zo spoločenskovedných odborov?
Z. K.: Je pravda, že najviac ľudí alebo tímov pochádzalo práve z prostredia biomedicíny, ale boli tam tímy z rôznych oblastí a, samozrejme, aj spoločenské vedy majú v tomto smere čo ponúknuť. Boli tam napríklad sociológovia.
Jednou z dôležitých tém vo vede je patentová ochrana. Akým spôsobom zatiaľ ošetril výskum váš vedecký tím a aké sú vaše ďalšie plány?
Z. K.: Náš výskum stále prebieha, ale prvý produkt už je na svete a testuje sa jeho funkčnosť. Samozrejme, než sa posunieme ďalej, musíme sa v prvom rade sústrediť na patentovú ochranu a momentálne na tom už pracujeme. Týmto krokom sa to však celé nekončí – patent treba brať len ako základ, na ktorom sa dá stavať. Hľadáme tiež možnosti rozvoja podporných programov pre startupy. Píšeme projekty, aby sme sa mohli zaradiť do rôznych inkubátorov pre startupy, a na jeseň uvidíme, čo z toho vyjde.
Podľa toho, čo hovoríte, sa zdá, že vo vývoji a výskume má nezastupiteľné miesto trpezlivosť. Je to tak?
Z. K.: Určite sa netreba vzdať po prvom neúspechu. Ako povedal Juraj – treba mať vždy oči otvorené, treba hľadať a cesta sa neskôr sama ukáže. Mali sme príležitosť komunikovať s rôznymi firmami a startupmi a všetci nám povedali, že ak veríte svojej myšlienke a výskumu, a veríte, že majú potenciál, treba skúšať a ísť ďalej. Aj pred nami je ešte ďaleká cesta. Nie je to len o vytvorení startupu, ďalším krokom je získať investorov, vybudovať väčší tím. Trpezlivosť je určite dôležitá, treba ísť krok po kroku.
J. K.: Keďže robíme v oblasti medicíny, sú tu aj ďalšie špecifiká, ako napríklad potreba klinických štúdií, certifikátov a schválenie všetkých nových materiálov, ktoré takto získame. Navyše každá nová vylepšená verzia produktu musí prejsť odznova všetkými skúškami.
Niekedy sa môže zdať, že výskum je ako rýchlostná súťaž, keďže vo svete často pracujú rôzne vedecké tímy na rovnakých inováciách. Ako je to vo vašom prípade?
Z. K.: Oblasť nášho výskumu má na trhu neskutočný potenciál. V súčasnosti síce na mRNA nosičoch pracuje mnoho vedcov, ale ako som už spomínala, nejde o univerzálny nosič. Každý z nich musí byť špeciálne nadizajnovaný na rôzne aplikácie. Jednoducho musí spĺňať určité kritériá a potreby. Jednému tímu sa možno podarí vytvoriť perfektný nosič na doručenie liečiva do mozgu, dizajn iného bude namierený zas inam. Existuje niekoľko typov a štruktúr polymérov a my pracujeme len s jednou malou skupinou. Aj napriek tomu, že ide o konkurenciu, myslím si, že je dobré, že sa to rozhýbalo, a je potrebné, aby bol tento výskum dostatočne široký.
J. K.: Chcel by som tiež dodať, že súčasťou konceptu nášho polymérneho materiálu je nielen využiť ho na doručovanie. Práve dnes nám vyšiel vedecký článok v Colloids and Surfaces A: Physicochemical and Engineering Aspects, kde funguje presne opačne – vychytávame vďaka nemu nebezpečné molekuly z prostredia alebo toxické látky v tele.
Z. K.: Totiž v čase, keď sa začala vojna na Ukrajine, zvýšilo sa riziko zneužívania rôznych toxických plynov a práve náš systém dokáže veľmi efektívne a rýchlo nielen vychytať, ale aj zneškodniť jedovatý plyn paraoxon. Patrí do skupiny insekticídov, ktoré sa zneužívajú aj ako chemické bojové látky.
Na základe svojich skúseností, čo by ste poradili napríklad začínajúcim vedcom, ktorí sa len začínajú orientovať v možnostiach ich výskumov?
J. K.: Radi by sme mladým vedcom odkázali, že slovenská veda má potenciál a nemajú prečo mať pochybnosti o ďalšom svojom smerovaní a uplatnení v špičkovej vede. Keď sme videli záverečné prezentácie ostatných tímov, boli na skutočne vysokej úrovni. Na Slovensku sa robí kvalitná veda a treba to pustiť von. Treba dosiahnuť, aby sa o nej ľudia dozvedeli a boli na ňu hrdí. Keď sa ľudia začnú aktívnejšie zaujímať o vedomosti a budú si vážiť ľudí, ktorí ich prinášajú, môže to v konečnom dôsledku posunúť vpred celú spoločnosť.
CHALLENGER SCIENCE
V roku 2024 Nadácia ESET otvorila mimoriadnu grantovú výzvu, ktorej cieľom je pomôcť vedcom a vedkyniam na Slovensku rozvíjať podnikateľský potenciál. Program tvoria workshopy aj individuálny mentoring a koučing. Partnerom programu je organizácia Civitta s bohatými skúsenosťami s mentoringom startupov a podporuje ho aj EIT – European Institute of Innovation and Technology. Program je určený pre študentov doktorandského štúdia a skúsených výskumných pracovníkov zo slovenských vzdelávacích a výskumných inštitúcií. Má dlhodobú ambíciu podporovať excelentných vedcov, komercializáciu výskumu a vytvoriť podmienky na úspešný transfer technológií a inovácií.
Finále súťaže pilotného ročníka sa uskutočnilo v decembri 2024 a manželia Kronekovci v rámci tímu PoxyMed získali ako odmenu cestu na prestížny technologický veľtrh Viva Tech 2025 v Paríži.
Vedecký podcast SAV so Zuzanou Kronekovou
Mgr. JURAJ KRONEK, PhD., je zástupcom vedúceho oddelenia pre výskum biomateriálov na Ústave polymérov SAV a ako organický chemik zastrešuje v rámci oddelenia predovšetkým syntézu polymérov. Jeho výskumná činnosť je dlhodobo zameraná na vývoj polymérov so špecifickou štruktúrou a vlastnosťami využiteľných predovšetkým v biomedicíne.
Mgr. ZUZANA KRONEKOVÁ, PhD., pôsobí v oblasti molekulárnej biológie a biochémie so zameraním na hodnotenie biokompatibility a imunokompatibility novopripravených polymérov a biomateriálov, využívajúc bunkové línie a techniky molekulárnej biológie. Zameriava sa tiež na vývoj polymérnych nosičov pre cielenú chemoterapiu, ako aj na doručovanie nukleových kyselín do buniek a na testovanie uvoľňovania a účinku liečiv.
Stanislava Longauerová
FOTO: Martin Bystriansky, Challenger Science/Natália Jakubcová