Pred 70 rokmi – v rokoch 1954 a 1955 prezentovali vedeckí pracovníci vtedajšieho Endokrinologického ústavu SAV na čele s docentom JULIÁNOM PODOBOM výsledky svojich výskumov o pozitívnych účinkoch jódovej profylaxie. Bol to významný krok, ktorým sa prispelo k zlepšeniu zdravotného stavu celej populácie na Slovensku.
Jód ako stopový prvok je stavebným kameňom štítnej žľazy a jeho deficit v organizme vedie k závažným ochoreniam. Medzi najdôležitejšie účinky hormónov štítnej žľazy patrí regulácia metabolizmu a ovplyvňovanie rastu a vyzrievania tkanív vo fáze ich vývoja už od prvých štádií vnútromaternicového vývoja ľudského organizmu.
Sú mimoriadne potrebné pre vývoj centrálneho nervového systému a kostry. Nedostatok jódu spôsobuje poruchy rastu a vývoja u ľudí aj zvierat. Hlavným klinickým prejavom je chorobné zväčšenie štítnej žľazy – endemická struma.
Územie Slovenska patrilo v minulosti k oblastiam s nedostatkom jódu, následkom čoho bol u obyvateľstva vysoký výskyt endemickej strumy. Najzávažnejšími ochoreniami, akými bol endemický kreténizmus, trpeli asi 3 % obyvateľstva, objavovali sa tiež ďalšie ľahšie poškodenia mozgu. Medzi najviac postihnuté oblasti patrili Žitný ostrov, oblasť Bielych Karpát, Kysuce, Orava, oblasť Štiavnických vrchov a Slovenské rudohorie.
V 602 obciach sa vyšetrilo skoro 157 865 osôb a struma sa zistila až u 70 % dievčat a 63 % chlapcov vo veku do 10 rokov a u 80 % dospelých žien a 46 % mužov.
Oblasť Žitného ostrova bola obzvlášť postihnutá. Už v 19. storočí bolo v rámci Uhorska známe, že práve tu bolo najviac prípadov endemického kreténizmu – na počet obyvateľov dvojnásobne viac než celokrajinský priemer. Najviac prípadov sa vyskytovalo v obciach Vojka nad Dunajom, Šamorín, Veľká Paka, Lehnice, Oľdza, Holice, Dunajská Streda a Podunajské Biskupice. V niektorých menších obciach dosahoval kreténizmus až 8 % (Pinkove Kračany).
Výskum prebiehajúci v rokoch 1949 – 1953 pod vedením MUDr. Juliána Podobu, CSc. (1916 –2005) prebiehal preto najmä v oblasti Žitného ostrova, ale aj na Kysuciach a v Banskobystrickom kraji. V 602 obciach sa vyšetrilo skoro 157 865 osôb a struma sa zistila až u 70 % dievčat a 63 % chlapcov vo veku do 10 rokov a u 80 % dospelých žien a 46 % mužov.
Tento unikátny výskum svetového významu podnietil vznik Endokrinologického ústavu SAV a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti. Na čele oboch inštitúcií stál práve Julián Podoba, vďaka ktorému sa presadila aj jódová profylaxia.
Pridávanie jódu do kuchynskej soli sa začalo postupne od roku 1951 a toto opatrenie prinieslo úspešné výsledky. Pomaly vymizla endemická struma u detí, výskyt strumy sa znížil vo všetkých vekových kategóriách. V roku 1966 bola zavedená povinná jódová profylaxia, vďaka čomuvymizol endemický kreténizmus, zvýšila sa intelektuálna úroveň národa a zlepšil sa aj prospech detí na školách.
Dokumenty z týchto výskumov pod vedením docenta Juliána Podobu sú dnes uchovávané v Archíve SAV.
Ladislav Jurányi, Archív SAV
Foto: Archív SAV
Časopis Akadémia 4/2025