Pred 70 rokmi vzniklo v sovietskej Dubne vedecké centrum, ktoré malo ambíciu konkurovať Západu. Spojený ústav jadrových výskumov sa stal miestom medzinárodnej spolupráce krajín východného bloku vrátane Československa a výrazne ovplyvnil vývoj jadrovej fyziky aj vedecké kariéry generácií výskumníkov a výskumníčok na Slovensku.
V dňoch 20. – 26. marca 1956 sa v Moskve konala konferencia, ktorá v tom čase položila základy jednej z najvýznamnejších vedeckých inštitúcií východného bloku – Spojeného ústavu jadrových výskumov (SÚJV). Zúčastnili sa na nej zástupcovia Albánska, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Číny, Severnej Kórey, Mongolska, Poľska, Rumunska, Sovietskeho zväzu a Československa. V čase, keď svet rozdeľovala železná opona, išlo o ambiciózny projekt, ktorý mal posilniť vedeckú spoluprácu socialistických štátov a zároveň držať krok so Západom.
Konferencia vyvrcholila 26. marca 1956 podpisom dohody o zriadení SÚJV so sídlom v Dubne. Všetky zúčastnené štáty sa stali jeho rovnoprávnymi členmi. Novovzniknutý ústav nadviazal na existujúce vedecké kapacity Sovietskeho zväzu: do SÚJV boli delimitované Ústav jadrových problémov Akadémie vied ZSSR so synchrocyklotrónom s energiou protónov 680 miliónov elektrónvoltov a Elektrofyzikálne laboratórium Akadémie vied ZSSR so synchrofázotronom s plánovanou energiou protónov 10 miliárd elektrónvoltov spolu so všetkým zariadením, základnými, pomocnými a administratívnymi objektmi a budovami v Dubne.
Súčasťou infraštruktúry sa teda stali v tom čase špičkové zariadenia na výskum jadra atómu a dohoda zároveň rátala s ďalším rozvojom výskumu. V Dubne mali vzniknúť nové laboratóriá vrátane Laboratória teoretickej fyziky s výpočtovým oddelením a s elektrónkovými počítacími strojmi, Laboratórium neutrónovej fyziky s experimentálnym jadrovým reaktorom s veľmi intenzívnym prúdom neutrónov, Cyklotrón určený na urýchľovanie iónov rôznych prvkov. Súčasťou ústavu sa stala aj rozsiahla výpočtová infraštruktúra, ktorá patrila k najmodernejším vtedajším technológiám.
Riadenie ústavu bolo postavené na medzinárodnej spolupráci. Na jeho čele stál riaditeľ s dvoma zástupcami volenými z radov vedcov členských krajín, vedeckú činnosť koordinovala vedecká rada zložená zo zástupcov jednotlivých štátov. Financovanie zabezpečovali členské krajiny podľa vopred dohodnutých podielov, pričom výška príspevku nemala ovplyvniť mieru zapojenia do výskumu.
Pre potreby prerokovania a schválenia rozpočtu a na kontrolu finančných záležitostí bol zriadený finančný výbor zložený zo zástupcov všetkých členských štátov. Prvým riaditeľom sa stal dopisujúci člen Akadémie vied Ukrajinskej SSR Dmitrij Ivanovič Blokhintsev a za zástupcov riaditeľa boli zvolení poľský vedec Marian Danisz a člen korešpondent Československej akadémie vied Václav Votruba.
Podpísanie dohody o založení SÚJV patrilo medzi najvýznamnejšie akty medzinárodnej vedeckej spolupráce v Československu. V prvých rokoch jeho existencie prišiel do Dubny najvyšší počet zahraničných spolupracovníkov práve z Československa. Ústav ponúkal možnosti základného výskumu, ktoré boli v tom čase dostupné len v Spojených štátoch, keďže Európske centrum jadrového výskumu v Ženeve (CERN) sa v čase založenia SÚJV v Dubne ešte len budovalo.
Postupne v SÚJV vzniklo šesť laboratórií a jedno samostatné oddelenie: Laboratórium vysokých energií, Laboratórium jadrových problémov, Laboratórium teoretickej fyziky, Laboratórium jadrových reakcií, Laboratórium neutrónovej fyziky, Laboratórium výpočtovej techniky a automatizácie a oddelenie nových metód urýchľovania.
Spolupráca s ústavom umožnila rozvíjať vedné disciplíny, ktoré by na domácej pôde nebolo možné systematicky budovať – najmä pre vysoké náklady na technické vybavenie a infraštruktúru. Výskumníci absolvovali v Dubne krátkodobé aj dlhodobé pobyty, aby pracovník po návrate mohol pokračovať v rovnakej tematike na svojom domovskom pracovisku.
Z pracovísk SAV sa na spolupráci v Dubne zúčastňovali Fyzikálny ústav SAV, Ústav experimentálnej fyziky SAV, Elektrotechnický ústav SAV, Ústav merania a meracej techniky SAV, neskôr aj Ústav technickej kybernetiky SAV, Matematický ústav SAV a Výpočtové stredisko SAV.
SÚJV zohrával do roku 1989 kľúčovú úlohu v štúdiu štruktúry hmoty a v oblastiach jadrovej fyziky a fyziky elementárnych častíc. Po politických zmenách a otvorení hraníc sa možnosti medzinárodnej spolupráce výrazne rozšírili a význam Dubny sa postupne menil. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa Slovensko stalo členom SÚJV. V dôsledku ruskej agresie na Ukrajine v roku 2022 však Slovensko spoluprácu s SÚJV pozastavilo. Príbeh Dubny je teda aj príbehom o tom, aký veľký vplyv môžu mať geopolitické zmeny na medzinárodnú vedeckú spoluprácu.
Jana Gubášová Baherníková, Archív SAV
Foto: Archív SAV
Časopis Akadémia 2/2026