SOŇA ČIERNIKOVÁ získala Cenu SAV 2025 za zásluhy spojené s rozvojom medzinárodnej vedeckej spolupráce v oblasti onkológie, prepájanie translačného výskumu s klinickou praxou a budovanie komplexnej onkologickej infraštruktúry a za posilnenie postavenia Slovenska v medzinárodnom onkologickom výskume.
Podieľali ste sa na zavádzaní metód, ktoré sú kľúčové pri identifikácii rodín so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka a vaječníkov. Do akej miery môžu tieto postupy pomôcť ešte pred rozvinutím ochorenia?
Ešte v roku 2005, keď bolo genetické testovanie dedičnej predispozície k rakovine prsníka a vaječníkov stále len na začiatku, som sa zoznámila s profesorkou Mary-Claire King, ktorá objavila prvý gén spojený s dedičným rizikom týchto ochorení – BRCA1 (Breast Cancer 1). Mala som tú česť spolupracovať s ňou na identifikácii mutácií v génoch BRCA1, BRCA2, CHEK2 a TP53 a byť súčasťou výskumu, ktorý významne prispel k rozvoju genetickej diagnostiky dedičnej predispozície a pomohol zmeniť starostlivosť o ženy s vysokým rizikom vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov na celom svete.
Výsledky tejto spolupráce boli publikované v prestížnom časopise JAMA a neskôr zaradené do kolekcie Most Impactful Papers for Women’s Health, ktorá združuje vedecké práce s mimoriadnym prínosom pre zdravie žien. Práve tieto skúsenosti ma presvedčili o tom, aký obrovský význam má genetická diagnostika v prevencii onkologických ochorení.
Ak sa podarí v rodine včas identifikovať patogénnu mutáciu, vieme určiť osoby so zvýšeným rizikom ešte pred rozvojom ochorenia a ponúknuť im cielené genetické poradenstvo, intenzívnejší skríning alebo preventívne opatrenia. Vďaka tomu vieme v mnohých prípadoch zachytiť rakovinu vo veľmi skorom štádiu, keď je liečba oveľa úspešnejšia, alebo jej dokonca úplne predísť. V onkológii totiž viac ako pri mnohých iných ochoreniach platí, že včasná a správna diagnostika môže zachrániť život.
Genetické testovanie preto dnes nepredstavuje iba modernú diagnostickú metódu. Je to nástroj, ktorý ľuďom umožňuje poznať svoje individuálne riziko, robiť informované rozhodnutia a aktívne sa podieľať na ochrane vlastného zdravia. Práve v tom vidím jeden z najväčších benefitov personalizovanej medicíny a smer, ktorým sa bude onkológia v budúcnosti čoraz viac uberať.
Venujete sa tiež výskumu mikrobiómu. Čo dnes vieme o jeho úlohe pri vzniku a liečbe rakoviny?
Výskum mikrobiómu u onkologických pacientov patrí v súčasnosti medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce oblasti onkológie. Najviac poznatkov máme zatiaľ o črevnom mikrobióme, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní integrity črevnej bariéry, regulácii metabolizmu, ochrane pred patogénmi a správnom fungovaní imunitného systému.
Čoraz viac vedeckých dôkazov ukazuje, že zmeny v zložení črevného mikrobiómu môžu súvisieť so vznikom a progresiou viacerých nádorových ochorení, najmä nádorov tráviaceho traktu. Veľkou výzvou súčasnej medicíny je tiež pochopiť, ako mikrobióm a jeho metabolity ovplyvňujú účinnosť protinádorovej terapie. Viaceré štúdie ukázali, že onkologická liečba môže narušiť prirodzenú rovnováhu črevného prostredia, čo vedie k dysbióze, poškodeniu slizničnej bariéry a zápalovým reakciám.
Na druhej strane, priaznivé zloženie mikrobiómu sa spája s lepšou odpoveďou pacientov na liečbu a výsledky štúdií odhalili viaceré bakteriálne druhy asociované so zlepšenou odpoveďou pacientov. Preto sa čoraz intenzívnejšie skúmajú možnosti cielenej modulácie črevného mikrobiómu, napríklad pomocou probiotík, prebiotík alebo transplantácie črevnej mikrobioty s cieľom zvýšiť účinnosť liečby a znížiť jej toxicitu.
Úspešná onkologická liečba dnes totiž nie je iba o tom, ako účinne zasiahnuť nádor, ale aj o tom, ako čo najlepšie ochrániť pacienta pred nežiaducimi účinkami liečby. V blízkej budúcnosti by sa analýza črevného mikrobiómu mohla stať dôležitou súčasťou klinickej starostlivosti o onkologických pacientov. Hoci je táto oblasť stále predmetom intenzívneho výskumu, doterajšie výsledky naznačujú, že mikrobióm bude v onkológii zohrávať oveľa významnejšiu úlohu, než sme si ešte pred niekoľkými rokmi dokázali predstaviť.
Veľmi si vážim, že sa nám za tie roky podarilo vytvoriť platformu spolupráce v oblasti výskumu mikrobiómu medzi naším tímom v Biomedicínskom centre SAV a Národným onkologickým ústavom, najmä s II. onkologickou klinikou, Klinikou onkohematológie a Jednotkou translačného výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu. Práve takéto prepojenia považujem za kľúčové, pretože iba vďaka úzkej spolupráci vedcov a lekárov môžeme prenášať nové poznatky priamo k pacientom.
V rámci medzinárodnej spolupráce sa intenzívne venujete prepájaniu onkologického výskumu s klinickou praxou, najmä v súvislosti s budovaním komplexných onkologických centier. Prečo považujete ich vytváranie a sieťovanie za kľúčové?
Komplexné onkologické centrum (Comprehensive Cancer Center) predstavuje moderný model starostlivosti o onkologického pacienta, v ktorom sa prepája špičková diagnostika, liečba, výskum, vzdelávanie a multidisciplinárna spolupráca odborníkov. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj aktívne zapojenie pacientov a pacientskych organizácií, aby bola starostlivosť skutočne orientovaná na potreby pacienta.
Sieťovanie takýchto centier v európskom priestore považujem za mimoriadne dôležité, pretože onkológia patrí medzi najkomplexnejšie oblasti medicíny. Ak chceme dosiahnuť skutočný pokrok v prevencii, diagnostike, liečbe aj kvalite života pacientov, musíme spolupracovať. Rakovina nepozná hranice a ani potreby pacientov sa zásadne nelíšia podľa toho, v ktorej krajine žijú. Každý pacient prežíva neistotu, strach, ale aj nádej na uzdravenie. A každý si zaslúži prístup k čo najlepšej starostlivosti.
Prepájaním komplexných onkologických centier vytvárame spoločný európsky priestor, v ktorom môžeme zdieľať odborné skúsenosti, vedecké poznatky a príklady dobrej praxe. To nám umožňuje rýchlejšie zavádzať inovácie do klinickej starostlivosti a zabezpečiť, aby pacienti v celej Európe mali prístup ku kvalitnej a výskumom podporenej onkologickej liečbe. Tento princíp je jedným zo základných pilierov Európskeho plánu boja proti rakovine. Ambíciou je do roku 2028 prepojiť približne 100 komplexných onkologických centier naprieč celou Európou s cieľom sprístupniť špičkovú onkologickú starostlivosť pre všetkých pacientov.
Som veľmi rada, že súčasťou tejto iniciatívy je aj vznikajúce Komplexné onkologické centrum na Slovensku. Už dnes sa aktívne zapájame do medzinárodných networkingových aktivít zameraných na spoluprácu v oblastiach onkologického výskumu, klinických skúšaní, precíznej medicíny, integratívnej onkológie či riadenia komplexných onkologických centier.
Táto spolupráca má mimoriadny význam najmä pre krajiny strednej a východnej Európy. Umožňuje nám čerpať zo skúseností a osvedčených postupov popredných európskych onkologických centier, získavať odbornú podporu a rýchlejšie zavádzať medzinárodné štandardy do praxe. Naším spoločným cieľom je vybudovať systém onkologickej starostlivosti, ktorý pacientom poskytne najvyššiu možnú kvalitu diagnostiky, liečby aj následnej starostlivosti.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky
Časopis Akadémia 4/2026