JAKUB ŠROL z Centra spoločenských a psychologických vied SAV sa stal laureátom Ceny SAV 2025 za súborné dielo zamerané na problematiku psychologických príčin a spoločensko-psychologických dôsledkov dôvery v konšpiračné teórie.
Prečo sú konšpiračné teórie pre ľudí také príťažlivé, hoci často chýbajú dôkazy, ktoré by ich potvrdzovali?
Je potrebné si uvedomiť, že ľudia dôverujú konšpiračným teóriám z mnohých príčin a nie vždy musí byť hlavným dôvodom práve to, že starostlivo zvážili a vyhodnotili dostupné dôkazy. Dôvera konšpiračným teóriám je typická pre ľudí, ktorí silno nedôverujú inštitúciám – napríklad vláde, verejnoprávnej televízii alebo Európskej únii. V takomto prípade ich presvedčenie nemusí znamenať istotu, že existujú konkrétne dôkazy o tom, že dané inštitúcie potajme spriadajú sprisahania. Ide skôr o vyjadrenie celkovej nedôvery, že nám dané inštitúcie hovoria o svojich aktivitách a úmysloch pravdu.
Dôvera ku konšpiračným teóriám môže byť tiež reakciou na náročnú osobnú či spoločenskú situáciu (ako napr. pandémia COVID-19), keď takéto naratívy ľuďom môžu poskytnúť jednoduché vysvetlenie ich nepriaznivej situácie a jasne určiť vinníka, ktorý je za túto situáciu zodpovedný napriek tomu, že dôkazy pre takéto tvrdenia chýbajú. V neposlednom rade ľudia niekedy začnú dôverovať konšpiračným presvedčeniam preto, že tieto naratívy zachytia v skupinách, kde nachádzajú pocit spolupatričnosti, a to najmä v prípade, že sa cítia vylúčení z väčšinovej spoločnosti.
Dobrým príkladom sú konšpiračné presvedčenia o feministickom sprisahaní proti mužom, ktoré sa dnes šíria medzi komunitami mladých mužov na sociálnych sieťach, ktorí túžia nadviazať vzťahy so ženami, no nevedia ich dosiahnuť. Práve preto, že ľudia konšpiračným teóriám veria z rozličných príčin, málokedy je účinné snažiť sa im tieto presvedčenia vyhovoriť jednoduchým protiargumentovaním – je totiž potrebné v prvom rade zobrať do úvahy, aký motív daného človeka k tomuto presvedčeniu ťahá.
Aké následky môže mať dôvera v konšpiračné teórie na medziľudské vzťahy a následne na celkové fungovanie spoločnosti?
Čo sa týka medziľudských vzťahov, úprimná odpoveď je taká, že o tejto oblasti dôsledkov konšpiračných presvedčení zatiaľ príliš veľa nevieme. Existujúci výskum naznačuje, že ľudí, ktorí dôverujú konšpiračným teóriám alebo ich zdieľajú, ostatní zvyknú vnímať skôr negatívne, sú menej ochotní s nimi nadviazať vzťah, menej im dôverujú a zažívajú s nimi vyššiu mieru medziľudských konfliktov.
Avšak viaceré z týchto negatívnych dôsledkov vidíme prevažne vtedy, keď ľudia silno nedôverujúci konšpiračným teóriám posudzujú iných ľudí, ktorí, naopak, konšpiračným teóriám dôverujú. Naopak, ak ide o dvoch ľudí, ktorí veria podobným konšpiračným teóriám, tieto ich zdieľané presvedčenia môžu dokonca prispieť k vyššej miere vzájomnej dôvery a sympatiám, hoci výskumu dokladujúceho takéto pozitívne dôsledky je zatiaľ málo.
Na úrovni spoločnosti sú dôsledky konšpiračných presvedčení zdokumentované lepšie. Viacero nedávnych prehľadových štúdií dokumentuje, ako sú rozšírenie konšpiračných teórií a/alebo dôvera k týmto naratívom spojené s narušením medziskupinových vzťahov či zhoršeniami v oblastiach verejného zdravia, environmentálnej udržateľnosti alebo demokratického fungovania spoločností.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky
Časopis Akadémia 4/2026