Pôdou a vodou prenosné črevné parazity predstavujú závažný problém v rozvojových krajinách. Výskum INGRID PAPAJOVEJ a LUKÁŠA IHNACIKA z Parazitologického ústavu SAV poukazuje na to, že črevné parazity spôsobujú problémy aj na Slovensku. Sú zároveň citlivým ukazovateľom toho, že najvyššia prevalencia je vždy tam, kde je slabá hygiena, chudoba a nedostatočný prístup k vode aj vzdelaniu.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je črevnými parazitmi infikovaná viac ako miliarda ľudí. Aj napriek tomu sa ochoreniam, ktoré spôsobujú, nevenuje dostatočná pozornosť. Dôvodom je, že sa vyskytujú hlavne v lokalitách s nízkym hygienickým štandardom a postihujú najmä deti.
Ochorenia, o ktorých sa veľa nehovorí
Črevné parazity sú jednobunkové alebo mnohobunkové organizmy, ktoré žijú v tele hostiteľa. Aj keď ho bezprostredne nezabíjajú, výrazne mu škodia. Patria sem najmä endoparazity prenosné pôdou alebo vodou. Na Slovensku je to napríklad škrkavka detská, ktorá parazituje v tenkom čreve a spôsobuje askariózu, alebo tenkohlavec ľudský, ktorý parazituje v slepom alebo hrubom čreve a vyvoláva trichuriózu.
Za posledné roky sa na Slovensku stáva strašiakom aj alveolárna echinokokóza, ktorá patrí k najnebezpečnejším parazitárnym nákazám u nás. Ochorenie likviduje pečeň a správa sa ako zhubný nádor. Spôsobuje ju pásomnica líščia.
Podľa docentky Ingrid Papajovej, vedúcej Laboratória environmentálnej parazitológie, k nákaze črevnými parazitmi nemusí dôjsť len tam, kde by ju človek intuitívne očakával. Ochorieť možno priamym kontaktom s nakazeným človekom, ale aj sekundárne cez kontaminovanú vodu alebo kontaminované zelené plochy, detské ihriská.
„Prevencia je pritom úplne jednoduchá. Stačí, ak si po každej návšteve pieskoviska, práci s pôdou, dokonca aj po kosení trávy, keď môže dôjsť k rozmetaniu exkrementov do okolia, umyjeme ruky mydlom a vodou.“ Podľa vedkyne sú však tieto jednoduché pravidlá v praxi najviac podceňované.
Medzi zdroje nákazy patria exkrementy ľudí, voľne žijúcich zvierat, ale aj zvierat domácich. Psy a mačky šíria parazity ako škrkavka psia a škrkavka mačacia. Tieto škrkavky majú zoonotický potenciál, teda schopnosť určitého patogénu preniesť sa zo zvieraťa na človeka a spôsobiť u neho ochorenie.
Na rozdiel od škrkavky detskej, ktorú možno diagnostikovať vyšetrením zo stolice a nálezom vajíčok, sa toxokaróza u ľudí diagnostikuje pomocou sérologických vyšetrení z krvi, pretože človek nie je ich definitívny hostiteľ. Toxokary sa nevyvíjajú v tele človeka do dospelého štádia, nachádzajú sa tam iba ako larvy. „Hovoríme o larválnej toxokaróze, keď larvy migrujú v tele dieťaťa alebo dospelého a spôsobujú ochorenia rôznych sústav – tráviacej, dýchacej, nervovej alebo kožnej,“ vysvetľuje Ingrid Papajová.
„O našu správu, ktorá hovorí o tom, čo treba v skúmaných marginalizovaných oblastiach zlepšiť, prejavili záujem starostovia a miestne samosprávy.“
Umývať treba ruky, lesné plody aj zeleninu
Najviac týchto ochorení a endoparazitov sa nachádza v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. „Zvyčajne tam chýba kanalizácia, dochádza k vypúšťaniu odpadových vôd v blízkosti obydlí, v extrémnych prípadoch aj k otvorenej defekácii,“ tvrdí na základe výsledkov výskumu Lukáš Ihnacik z Parazitologického ústavu SAV. Výskumy tiež potvrdili, že zvýšený výskyt je aj vo vidieckom prostredí, pretože sa v ich blízkosti nachádzajú lesy a lúky, a teda aj voľne žijúce zvieratá.
Črevné parazity však neobchádzajú ani mestá. Nakaziť sa dá nielen na pieskoviskách, ale aj po dotyku s predmetom, na ktorý sa nalepili vajíčka od nakazenej osoby – napríklad v mestskej hromadnej doprave. Jednou z príčin je, že nie každý majiteľ psíka na prechádzke zbiera jeho exkrementy. Pokiaľ sú kontaminované a sú dostatočne dlho v prostredí, stačí, ak ich iný pes oňuchá. Psovi sa ľahko nalepia aj na srsť a prinesie ich domov.
Aj teritórium líšok sa čoraz viac rozširuje a dochádza k defekácii na voľných priestranstvách, ale aj v záhradách. Takisto pestovanie zeleniny môže so sebou prinášať rovnaké riziko infekcie vajíčkami parazitov, pretože líšky, ale aj psy alebo mačky vylučujú svoje exkrementy spolu s vývinovými štádiami črevných parazitov priamo do pôdy. Niektoré vajíčka dokážu v prostredí prečkať niekoľko mesiacov, dokonca rokov, kde čakajú na svojho hostiteľa.
Počas prechádzky alebo turistiky v lese ľudia zvyknú zbierať lesné plody a neraz ich priamo na mieste konzumujú. Lukáš Ihnacik upozorňuje, že bez ohľadu na to, či ide o bežný les, Vysoké Tatry alebo Alpy, všade tam sa prirodzene pohybujú voľne žijúce zvieratá, ktoré môžu byť nakazené. „Ak vykonajú potrebu blízko týchto kríkov alebo majú vajíčka nalepené na srsti, zanechajú ich v okolí kríkov.“ To isté platí o voľne rastúcich jedlých rastlinách, ktoré ľudia zvyknú zberať do šalátov už aj v mestách.
Ľudia majú často pocit, že to, čo sa nachádza v prírode, je zárukou čistoty. Ale nie je to tak. „Dávnejšie som zachytil, že v Alpách bola epidémia giardiózy,“ varuje doktor Ihnacik. Ide o črevnú infekciu ľudí a zvierat. Turisti sa nakazili práve z horského prameňa, v ktorého blízkosti sa nachádzali pastviská oviec.
Rozhoduje imunita
Docentka Papajová však pripomína, že to, či sa človek nakazí, závisí od imunity. Niekto môže požiť tisíc vajíčok a nič sa mu nestane, inému stačí iba niekoľko a nakazí sa. „Náš výskum robíme hlavne kvôli tomu, že pôdou prenosné helminty sa vyskytujú najmä u detí do šesť rokov. Práve tam je zvýšená aktivita prsty – ústa a môže sa objaviť aj geofágia, teda konzumácia pôdy.“ Takto sa ani oplotené ihriská nestávajú zárukou bezpečia, pretože mačky a líšky plot ľahko preskočia.
„U niektorých parazitov sú prvotné príznaky ochorenia natoľko nešpecifické, že si ľudia často myslia, že majú chrípku alebo nádchu,“ pokračuje Ingrid Papajová a upozorňuje, že sa tak neraz liečia na iné ochorenia. Larvy črevných zoonotických parazitov sa krvným obehom dostávajú najčastejšie do pečene a pľúc, môžu však putovať aj ďalej do obličiek, srdca, sleziny, oka či kože, v najhorších prípadoch aj do mozgu alebo miechy. Môžu teda spôsobiť nielen nevoľnosti, zápchu, hnačky a vracanie, ale aj bolesti hlavy, slepotu.
Príznaky nádchy mávajú hlavne deti z marginalizovaných oblastí, kde chýba prístup k vode a kanalizácia. „Ak im dlhodobo tečie z nošteka a kašľú, môže ísť o škrkavku detskú. Tá spôsobuje napríklad aj zaostávanie v raste alebo vývine kognitívnych schopností,“ tvrdí na základe skúseností s pediatrami docentka Papajová. V marginalizovaných komunitách sa tomu nevenuje dostatočná pozornosť a deti sa občas dostávajú k lekárovi, až keď im červy škrkavky vychádzajú z nosa.
Problém je však samo prostredie, v ktorom tieto deti žijú. „Aj pediatri nám potvrdili, že síce detičky preliečia na škrkavky alebo giardiózu, ale keď sa vrátia do domov, kde sa nedodržiava hygiena, dochádza k reinfekcii,“ dodáva docentka Papajová, ale zároveň upozorňuje, že nakaziť sa môže aj majorita.
Preto pri podobných zdravotných problémoch je dobré u pediatra spomenúť, že dieťa bolo v lese, zjedlo čučoriedku, hralo sa so psom, takže môže ísť aj o parazitárne ochorenie. Ak lekár nechá vyšetriť stolicu aj krv a výsledok sa potvrdí, nebude dieťa zbytočne liečené antibiotikami, ale antihelmetikami.
Faktory šírenia črevných parazitov
Ingrid Papajová a Lukáš Ihnacik majú za sebou už niekoľko výskumov zameraných na črevné parazity. Kľúčový zlom v ich práci priniesol výskum z rokov 2019 – 2024, keď sa zamerali na 59 obcí v okrese Rožňava. Územie ponúkalo presne to, čo potrebovali: rôzne environmentálne prostredia – hory, doliny, nížiny – a zároveň patrilo k regiónom s jedným z najvyšších počtov marginalizovaného obyvateľstva.
Podľa atlasu rómskych komunít a štátnych štatistík sa práve tam nachádzajú hladové doliny s vysokou nezamestnanosťou, nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou a menej obcí s kanalizáciou. Ukázalo sa, že z 2 503 vzoriek stolice bolo 5,95 percenta pozitívnych. Nešlo však len o štatistiku. „Už pred naším výskumom bolo na Slovensku niekoľko projektov, ktoré riešili endoparazity v ľudskej populácii alebo u zvierat. Neriešilo sa však, ktoré faktory sa môžu podieľať na šírení črevných parazitov,“ objasňuje hlavné dôvody vzniku výskumného projektu doktor Ihnacik.
Zamerali sa na pôdou prenosné helminty u ľudí, zvierat aj v prostredí v kontexte One Health. Ide o integrovaný prístup, ktorý uznáva, že zdravie ľudí je úzko prepojené so zdravím zvierat a životného prostredia. Cieľom bolo navrhnúť taký model hodnotenia rizikových oblastí, na základe ktorého by vedeli určiť aj iné problémové lokality.
Zamerali sa na tri skupiny parametrov: parazitologické dáta (vzorky od ľudí, zvierat aj z prostredia), demografické údaje (veková kategória, vzdelanie) a lokáciu (či je daná osada integrovaná do obce, umiestnená na jej okraji alebo úplne segregovaná). Sledovali tiež dostupnosť pitnej vody, stav kanalizácie a hustotu zaľudnenia.
Vďaka GIS, geografickému informačnému systému, ktorý zbiera, spracúva a zobrazuje priestorové dáta a tiež analyzuje vzťahy a javy v geografickom priestore, navrhli metódy, ktorými by sa dali tieto údaje hodnotiť. Vznikol model, ktorý ukázal, že najvyšší výskyt endoparazitov sa sústreďuje v osadách najviac vzdialených od obce, oddelených riekou, železnicou alebo cestou, teda tam, kde chýbajú služby bežné v intraviláne. Práve tam bolo v extrémnych prípadoch pozitívnych až 80 percent vzoriek.
„Potvrdili sme, že faktory, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú šírenie črevných parazitov u ľudí na Slovensku, je najmä príslušnosť k etnickej skupine, zlé hygienické podmienky, prístup k pitnej vode, kanalizácia a charakter podnebia. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú šírenie parazitov u psov a v pôde, patrili počet obyvateľov, ktorý žije v zlých hygienických podmienkach, obmedzený prístup k pitnej vode a absencia kanalizácie,“ vymenúva najdôležitejšie faktory docentka Papajová. Následne sa výskum rozšíril aj do okresov Košického kraja, čo viedlo k vytvoreniu rizikovej mapy šírenia endoparazitov v Košickom kraji.
Zapojenie sociológov aj dronov
Ďalšia výrazná etapa ich výskumu prišla s ďalším projektom. Tím okolo docentky Papajovej sa pustil do multidisciplinárneho výskumu so zameraním na bezpečnosť vody. Ešte výraznejšie sa tu do popredia dostávajú ľudia a prostredie, v ktorom žijú. K projektu sa pripojili aj vedci a vedkyne z Holandska, ktorí využívajú GIS pri skúmaní technickej infraštruktúry pri skúmaní životných podmienok ľudí bez domova a obyvateľstva v krajinách tretieho sveta.
Spolupráca odštartovala vďaka Lukášovi Ihnacikovi, ktorý sa cez program SAIA ako doktorand pripojil na šesť mesiacov k výskumu doktorky Carmen Anthonj na Univerzite v Twente. „Keď im Lukáš počas svojej prvej prednášky ukázal fotky z našich osád, boli zhrození,“ spomína docentka Papajová. Tému dokázal natoľko spopularizovať, že ho doktorka Anthonj prihlásila na medzinárodný seminár zameraný na bezpečnosť vody a odpadové hospodárstvo v znevýhodnených skupinách, na ktorý sa dostalo len 15 najlepších účastníkov a účastníčok z celého sveta a doktor Ihnacik bol medzi nimi.
„Podmienky detí z osád prirovnali k podmienkam v Afrike,“ spomína Ingrid Papajová na prvý živý kontakt holandských vedcov a vedkýň so segregovanými rómskymi osadami na Slovensku. Ich spoločný projekt v sebe spájal parazitologický, sociologický, geografický a technický výskum. Na základe dotazníka zisťovali od obyvateľov osád, ako vnímajú prostredie, v ktorom žijú. K dispozícii dostali jednorazové fotoaparáty, aby anonymne nafotili, čo im v prostredí, kde žijú, najviac prekáža. Fotografie zachytili odpad, túlavé psy aj exkrementy na uliciach.
Napriek tomu, že šlo o anonymný prieskum a výskumný tím spolupracoval aj so sociálnymi pracovníkmi, obyvatelia marginalizovaných komunít neboli ochotní poskytnúť vzorky stolice. Podľa Ingrid Papajovej sa báli, že by im mohli vďaka výsledkom siahnuť na deti. Odobrali teda aspoň vzorky trusu zvierat a pôdy v okolí. Zistili, že sa tam vyskytujú hlavne parazity so zoonotickým potenciálom. Najvyšší počet endoparazitov bol v segregovaných osadách, najnižší v osade včlenenej do obce.
„V segregovaných osadách bolo viac vychodených ciest smerujúcich k rieke, pretože tam chýba legálny prístup k vode.“
Jedným z vrcholov projektu bolo prvenstvo vo využití dronov pri takomto type výskumu v Európe. Vďaka dronom bolo možné presne určiť počet domov, skládky nelegálneho odpadu aj prirodzené chodníky. „V segregovaných osadách bolo viac vychodených ciest smerujúcich k rieke, pretože tam chýba legálny prístup k vode,“ vysvetľuje doktor Ihnacik s tým, že vďaka dronom sa podarilo prepojiť obraz krajiny s parazitologickými dátami a vytvoriť presnejší model rizika.
Ukázalo sa tiež, že aj napriek všeobecnému nedostatku informácií pre podobné typy výskumov, ktoré nechýbajú v iných vyspelých krajinách, máme vlastný unikát. Slovenský atlas rómskych komunít sa ukázal ako výnimočný nástroj, ktorý vedeckému tímu pomohol s dátami o vodovode či kanalizácii v osadách. To je dôležitý základ nielen pre výskum, ale aj pre verejné zdravie a plánovanie intervencií.
Výsledkom tohto výskumu je niekoľko parazitologických publikácií v karentovaných časopisoch aj dve spoločné publikácie s holandskou stranou so zameraním na sociologický a parazitologický prístup. V štádiu hodnotenia je ďalší článok o technologickom prístupe s dronmi. „Čo je však ešte dôležitejšie, o našu správu, ktorá hovorí o tom, čo treba v skúmaných marginalizovaných oblastiach zlepšiť, prejavili záujem starostovia a miestne samosprávy,“ hovorí docentka Papajová, ktorá si práve takto predstavuje aplikáciu vedy v praxi.
Najdôležitejšia je prevencia
Napriek tomu je podľa Lukáša Ihnacika na Slovensku prevencia voči črevným parazitom stále slabá. Preto je také dôležité vzdelávanie. Vedci a vedkyne chodia na základné a stredné školy v Prešovskom a Košickom kraji, do komunitných centier v marginalizovaných komunitách a stále opakujú, že hygiena nie je len o umývaní rúk, ale aj o vzťahu k prostrediu, zvieratám. Aby sa z hygieny nestala moralizujúca prednáška, deti sa učia tieto zručnosti cez pexeso alebo kvíz.
„V roku 2020 sme u detí zo segregovaných osád skúmali výskyt giardií – parazitov, ktoré sa delia do skupín nazývaných asembláže. Asembláže A a B môžu spôsobovať ochorenie u ľudí, no v troch prípadoch sme u detí našli giardie patriace do asembláže F, ktorá je typická pre mačky,“ vysvetľuje docentka Papajová. Šlo o prvý zaznamenaný výskyt asembláže F u človeka v Európe. „Aj preto je dôležité venovať sa tejto téme a upozorňovať na ňu.“
V kritických oblastiach by podľa docentky Papajovej veľmi pomohlo aj to, keby exkrementy neležali na uliciach a ihriskách, ale zbierali sa alebo aspoň zamietli na jednu kopu, kde by mohlo dôjsť k usmrteniu črevných parazitov. Dôležitá je aj pravidelná starostlivosť o domáce zvieratá, zlepšiť treba tiež informovanosť o tom, aké parazity sa vyskytujú u psov a mačiek na vidieku. „Pretože pes na vidieku plní iné funkcie než v meste.“ Nebýva v dome, takže ľudia mu nevenujú až takú pozornosť, upozorňuje parazitologička.
Všetky tieto výskumy potvrdili, že výskum sa nedá redukovať iba na mapovanie problémovej lokality, ale je dôležité skúmať aj to, ako sa zdravotné riziko viaže na každodenné fungovanie komunity. V západnej Európe sa podobné projekty podľa Lukáša Ihnacika zameriavajú na ľudí bez domova alebo na utečenecké stanové mestečká, napríklad vo francúzskom Calais či v Nemecku. Ide o komunity s podobne krehkými podmienkami. „Takýto kombinovaný prístup nám umožní lepšie porozumieť marginalizovaným skupinám obyvateľstva a zamerať sa na to, čo ich trápi,“ hovorí Ingrid Papajová.
doc. RNDr. INGRID PAPAJOVÁ, PhD.
VedúcaLaboratória environmentálnej parazitológie na Parazitologickom ústave SAV v Košiciach. Jej výskum je zameraný na výskyt a šírenie endoparazitov, monitorovanie zoonotických infekcií u zvierat a ľudí, štúdium kontaminácie pôdy a prostredia parazitmi, ale aj environmentálna sanitácia a metódy znižovania biologickej kontaminácie. Venuje sa tiež analýze odpadu a jeho vplyvu na šírenie parazitov. Aktívne sa zúčastňuje na projektoch zameraných na verejné zdravie. V roku 2012 získala Cenu SAV za popularizáciu vedy.
RNDr. LUKÁŠ IHNACIK, PhD.
Pôsobí v Laboratóriu environmentálnej parazitológie na Parazitologickom ústave SAV v Košiciach. Svoj výskum zameriava na výskyt a šírenie črevných a endoparazitárnych infekcií u ľudí, analýzu a modelovanie ich priestorového rozšírenia, identifikáciu rizikových faktorov prenosu súvisiacich so sociálnymi a hygienickými podmienkami. V roku 2025 získal v súťaži doktorandov a doktorandiek SAV 3. miesto za II. oddelenie vied.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Ferenc, archív I. Papajovej
Časopis Akadémia 4/2026