Za špičkovú publikáciu bol tento rok ocenený aj MIROSLAV ŠTEFÁNIK s kolegami z Ekonomického ústavu SAV. Šlo o článok, ktorého štúdia sa zaoberá možnosťami predikovania kľúčových ukazovateľov trhu práce na základe online inzercie pracovných ponúk.
Vaša štúdia pracuje s dátami slovenského pracovného internetového portálu Profesia.sk. Aká hypotéza stála na začiatku tohto výskumu?
Náš článok využíva informáciu o agregovaných počtoch voľných pracovných miest, čo je informácia, ktorú Profesia zverejňuje prostredníctvom médií každé tri mesiace. My sme preskúmali, či táto informácia nemôže mať aj prediktívnu schopnosť pri predikovaní oficiálnych štatistických indikátorov, ktoré sa používajú na opisovanie trhu práce, teda miery zamestnanosti, nezamestnanosti a počtu voľných pracovných miest. Tieto údaje sú oficiálne zbierané na základe reprezentatívneho zisťovania Eurostatom (hlavný štatistický úrad EÚ, pozn. red.) a povinného nahlasovania voľných pracovných miest Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Základná hypotéza teda bola, či sa dajú aj online dáta využiť na prognózovanie základných indikátorov trhu práce.
„Najväčšia výhoda týchto dát je, že sú k dispozícii okamžite, zatiaľ čo klasické štatistické indikátory majú oneskorenie približne tri mesiace.“
Prognostický potenciál online dát sa vo výsledku ukázal rýchlejší, dokonca vhodnejší aj pre dlhodobejšie prognózy. O akých časových horizontoch hovoríme?
Vo svete ekonómie predstavuje krátkodobú prognózu tri až šesť mesiacov, strednodobá sa vzťahuje na obdobie sedem až 18 mesiacov, práve na tieto obdobia sme sa zamerali v našom článku. V každom prípade najväčšia výhoda týchto dát je, že sú k dispozícii okamžite, zatiaľ čo klasické štatistické indikátory majú oneskorenie približne tri mesiace. Vďaka včasnej dostupnosti vieme teda presnejšie a rýchlejšie povedať, aká bude zamestnanosť a nezamestnanosť už v nasledujúcom štvrťroku. V článku ukazujeme, že informácia o celkovom počte pracovných ponúk zverejnených online však má potenciál spresňovať predikčné modely aj pri prognózach na obdobie jedného roka.
K akým konkrétnym výsledkom ste dospeli v súvislosti s vývojom pracovného trhu na Slovensku?
Ukázali sme, že predikčná sila sa líši pri rôznych indikátoroch – najsilnejšia bola pri najčastejšie používaných indikátoroch počtu zamestnaných a nezamestnaných osôb, kde významne spresňuje predikcie aj v strednodobom horizonte. Tiež ukazujeme, že tento typ informácie je menej vhodný na predikovanie makroekonomických ukazovateľov ako napríklad HDP. V prípade HDP sa však využíva veľa iných predstihových indikátorov ekonomického sentimentu, ktorý hovorí napríklad o tom, že ak sa zhoršila nálada manažérov, v ďalšom štvrťroku sa očakáva, že vývoj HDP sa zmení a zrejme začne klesať atď. My teda tvrdíme, že dáta o agregovaných voľných pracovných miestach sa dajú využiť podobným spôsobom pri celkovej zamestnanosti, ale v menšej miere na predikovanie HDP.
Bolo by možné štúdiu aplikovať aj na konkrétne profesie, respektíve na prognózovanie toho, o aké pracovné miesta bude v dohľadnom období najväčší záujem?
Samozrejme. V článku dokonca citujeme štúdiu z Talianska, kde sa zamerali na päť základných ekonomických sektorov a tiež im to vychádzalo ako silný prediktor. Aby sme to však boli schopní spraviť aj my, Profesia by musela poskytnúť dáta nad rámec toho, čo bežne komunikuje cez médiá.
Aké pokrytie trhu s pracovnými ponukami mala v čase výskumu Profesia?
S výskumom sme začali v roku 2020, šlo o dáta z roku 2019. V tom čase mal tento internetový portál dominantné postavenie na trhu pracovnej inzercie, jeho podiel sme odhadli na základe údajov Google Trends na približne 65 percent. V čase sa to však mení a Profesia už mierne stráca svoju pozíciu. V iných krajinách však takáto dominancia na trhu nie je bežná, v týchto situáciách začínajú fungovať súkromné firmy, ktoré informáciu o online pracovných ponukách agregujú z viacerých zdrojov.
Ovplyvnili by klasické dáta z úradu práce konečný výsledok?
V našom článku sme prizerali len na spomínané agregované číslo o trhu práce, nešlo nám o reprezentatívny prieskum pre celý trh. Pre nás bolo dôležité zistiť, či dostupné online dáta zachytávajúce istý okruh trhu majú predikčnú silu a sú použiteľné ako predstihový indikátor.
Čo sa však týka údajov zbieraných úradmi práce, ich asociácia s online pracovnou inzerciou bola relatívne slabšia. Je to tým, že verejné úrady práce obsluhujú iné spektrum povolaní než Profesia. Ide skôr o nízkokvalifikovaný segment. Ich štatistika je menej korelovaná so štatistikou z Profesie, aj ich dynamika je iná. Profesia v dátach veľmi silno zachytáva IT sektor, farmakológiu, asistentské pozície, menej sa tam vyskytujú lekárske povolania, učiteľstvo skoro vôbec. V súčasnosti však Profesia rozbieha samostatný projekt na učiteľské pozície. Na pozadí agregovaného čísla, s ktorým sme pracovali, však možno vidieť, či aj v týchto sektoroch nevznikajú potenciálne problémy.
Je zo strany tvorcov pracovných politík na Slovensku záujem o využitie vašej metodiky?
Priame využitie je možné cez predstihové indikátory pri vytváraní rýchlych prognóz. S takými pracuje Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií SR kvôli rozpočtu, pretože zamestnanosť je veličina relevantná v modeloch prognózujúcich HDP, ktoré má zas vplyv na výber daní. Pri publikovaní HDP sa prvé číslo zverejňuje ako odhad, neskôr sa spresňuje a reviduje. Takže v tomto procese by vďaka našej štúdii vedeli spresniť už prvé číslo. Minimálne sme v našej publikácii ukázali, že sa to oplatí vyskúšať.
Je možné aplikovať túto štúdiu aj na iné krajiny?
Online dátam o voľných pracovných miestach v súčasnosti venuje pozornosť aj Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP). Ide o výskumnú agentúru Európskej únie, ktorá sa spolu s Eurostatom zamerala na to, či by práve tieto údaje mohli do istej miery nahradiť doterajšie oficiálne štatistiky Eurostatu, ktoré sa získavajú prostredníctvom dotazníkového zisťovania. To je, samozrejme, metodologicky zdĺhavejšie než využitie online dát. Už dnes majú projekt s funkčným agregátorom, ktorý kumuluje dáta z viacerých zdrojov na európskej úrovni so zastúpením panelu rôznych profesií v každej krajine EÚ.
Akému projektu sa venujete momentálne?
Máme prebiehajúci APVV projekt, kde máme zmluvu o spolupráci práve s Profesiou. K dispozícii tu máme už konkrétne dátové exporty o individuálnych pracovných ponukách, nejde už teda len o agregované dáta. Zameriavame sa na indikátory, ktoré by mohli predikovať atraktívnosť inzerátu. Zohľadňujeme napríklad, či niekto na inzerát klikol alebo naň prišla reakcia… Pre nás je to výskumne zaujímavé v tom, že sa dozvieme, aké typy zručností alebo typov vzdelania (či školy) sú v trende. No než to budeme schopní vyextrahovať, budeme sa musieť pozrieť aj na mnohé iné faktory, ktoré nás tak úplne nezaujímajú, aby sme ich „očistili“. Napríklad niektoré inzeráty sú veľmi zle napísané alebo sa objavia v čase, keď po danej pozícii nie je žiaden dopyt. V súčasnosti sú v trende napríklad skúsenosti s umelou inteligenciou, takže nás zaujíma, či sa viac kliká na tento druh inzerátov alebo sú tam ešte špeciálne IT zručnosti, ktoré robia rozdiel v atraktívnosti inzerátu tohto typu. Tiež nás zaujíma, ako sa menia tieto preferencie v čase.
Mgr. MIROSLAV ŠTEFÁNIK, PhD., študoval filozofiu a sociológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2007 nastúpil ako doktorand do Prognostického ústavu SAV. V roku 2010 prešiel do Ekonomického ústavu SAV, kde v súčasnosti pôsobí ako jeho riaditeľ. Zameriava sa na oblasť politík vzdelávania a trhu práce. Aktívne participuje na tvorbe strategických dokumentov v oblasti tvorby verejných politík zamestnanosti či odborného vzdelávania. Medzi jeho silné stránky patrí spracovávanie individuálnych dát a tvorba odporúčaní pre verejné politiky.
Vedecký článok Using online job postings to predict key labour market indicators bol publikovaný v akademickom žurnále Social Science Computer Review. Na štúdii sa podieľali Miroslav Štefánik, Štefan Lyócsa a Matúš Bilka z Ekonomického ústavu SAV.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky