Na Slovensku sa mediácia spája predovšetkým s rozvodmi či so snahou vyhnúť sa súdnym sporom. Pre riešenie interných etických konfliktov vznikla najnovšie mediačná pozícia aj v SAV. Etickou mediátorkou sa stala LENKA ULAŠINOVÁ BYSTRIANSKA, podľa ktorej mediátor nehľadá pravdu a neponúka hotové riešenia. Jeho úlohou je vytvoriť bezpečný priestor, aby zúčastnené strany mohli hovoriť otvorene, bez obáv a dospeli tak k spoločnej dohode.
Pozícia etickej mediátorky v SAV vznikla pod záštitou Etickej komisie SAV začiatkom júla. Čo bolo hlavným dôvodom?
Akadémia chce svojim zamestnancom a zamestnankyniam poskytnúť možnosť a bezpečné prostredie riešiť interne a čo najmenej bolestivo konfliktné situácie, ktoré môžu na pracovisku nastať. Cieľom je predchádzať zhoršovaniu vzťahov a podporovať zdravé pracovné prostredie.
V novom Etickom kódexe SAV, ktorý je platný od augusta, sa tak akceptujú aj spôsoby riešenia sporov, ktoré sú alternatívne k riešeniu v komisii. Patrí medzi ne práve využitie prvkov mediácie. Často sa totiž stáva, že prípad, ktorý príde do etickej komisie, sa už nedá riešiť zmierom, pretože vzťahy medzi spornými stranami sú až príliš vypäté. Etická mediácia môže podchytiť spor ešte pred týmto štádiom nezmieriteľnosti.
„Už len možnosť hovoriť otvorene v neutrálnom prostredí prináša uvoľnenie a posúva ľudí vpred.“
Mediátor pôsobí v sporoch ako neutrálna a nezávislá osoba. Vytvára bezpečný priestor pre komunikáciu a zúčastnené strany sprevádza v ich spore. Jeho úlohou nie je rozhodnúť, ale podporiť účastníkov konfliktu v nájdení spoločnej dohody. Čo môžu ľudia očakávať od etickej mediácie v SAV?
Presne tak, mediátor nie je rozhodca, ale sprievodca. Jeho úlohou je uľahčiť komunikáciu a vytvoriť priestor, kde sa nehľadá pravda, ale dohoda prijateľná pre všetky strany. Tá môže vzniknúť len vtedy, ak je vyvážená a všetci účastníci sú s ňou spokojní.
Samotný proces má svoje fázy a pokračuje iba vtedy, ak s ním všetci súhlasia. Aj keď sa mediácia obyčajne končí dohodou, niekedy jej zavŕšením nemusí byť konečné riešenie konkrétneho problému, ale prečistenie vzťahov a získanie odstupu. Už len možnosť hovoriť otvorene v neutrálnom prostredí prináša uvoľnenie a posúva ľudí vpred.
Ako ste práve spomenuli, na pozadí sporov často stojí neschopnosť, prípadne neochota komunikovať. Významnú rolu zohrávajú tiež emócie. Riešiť takto podfarbený spor pravdepodobne istý čas trvá. Ako psychologické, ani mediačné sedenia asi nebudú jednorazovou záležitosťou – je to tak?
Dĺžka procesu závisí od konkrétneho vzťahu a toho, ako budú zúčastnené strany spolupracovať. Niekedy stačí jedno sedenie, inokedy ich môže byť aj šesť. V konfliktných situáciách sa často opakujú vzorce správania, ktoré bránia konštruktívnej komunikácii.
Na začiatku sa mediátor oboznámi so situáciou, ktorú zažívajú konfliktné strany. Je to však aj príležitosť pre zúčastnené strany nahliadnuť na problém z iného uhla. Úvodné stretnutia niekedy bývajú intenzívne, pretože na povrch môžu vychádzať silné emócie. V takom prípade je niekedy lepšie diskusiu prerušiť a pokračovať až po prestávke či na ďalšom stretnutí. Mediácia je preto dynamický proces – tempo svojím spôsobom určujú účastníci, nie mediátor.
Existuje oficiálny postup, ako vás osloviť?
Všetci by sa mali so sporom obrátiť najskôr na Etickú komisiu SAV. Tá zváži, či prípad bude riešiť ona, alebo ho zverí etickej mediátorke. Prax, ktorá nastala po mojom vymenovaní, je však iná, ľudia ma začali oslovovať priamo. Budeme akceptovať, ak sa ľudia obrátia priamo na mňa a ja budem sama komunikovať s EK. Situácia, že SAV má etickú mediátorku, je nová a aj oficiálny postup budeme s komisiou ešte dolaďovať.
Keď Etická komisia SAV zváži, že daný konflikt je zrelý pre etickú mediáciu, môže za vami prísť jednotlivec alebo len obe, prípadne viaceré už vopred dohodnuté strany?
Osloviť ma môže aj jednotlivec. Vtedy iniciujem kontakt s druhou stranou, aby dostali šancu veci si vyjasniť. Ak sa účastníci nedokážu spolu stretnúť, je možné viesť tzv. kyvadlovú mediáciu, teda samostatné rozhovory s každou zo strán. Je to náročnejšie, ale niekedy je to jediná možnosť. Rovnako je možné riešiť aj viacstranné konflikty. Vždy však platí základná podmienka – všetci účastníci musia s mediáciou súhlasiť. Mediátor je len facilitátor, dohoda musí vzniknúť medzi nimi.
Dôležité je zdôrazniť, že žiadna zo strán mediačného procesu nie je vo výhode či v nevýhode, na základe toho, že iniciuje začatie mediácie alebo je do mediácie prizvaná ako druhá. Mediácia nie je súdne pojednávanie, nehľadáme vinníka a nikto z nej nevychádza ako porazený.
S akými spormi sa na vás môžu obrátiť zamestnanci a zamestnankyne zo SAV? Patria sem pracovné aj osobné spory?
Najčastejšie asi pôjde o osobné vzťahy, ktoré priamo zasahujú do pracovného prostredia. Niekedy majú podobu zhoršenej spolupráce, nespokojnosti alebo napätia, ktoré ovplyvňujú atmosféru na pracovisku. Do konfliktu môžu prerásť aj nezhody v pracovnej sfére, ktoré kolegovia v istej chvíli nedokážu riešiť konštruktívne k vzájomnej spokojnosti.
Možností a situácií, s ktorými nám mediácia môže pomôcť, je naozaj mnoho. Nemožno ju však použiť tam, kde je porušovaný zákon – napríklad pri podvode, zneužívaní či týraní. Nevhodná je aj v prípadoch šikany alebo mocenského zneužívania. Mediácia predpokladá rovnosť medzi účastníkmi, a ak táto rovnosť neexistuje, proces nie je možný.
Na koho sa potom môže obrátiť zamestnanectvo v SAV v týchto krízových prípadoch?
Závisí od povahy sporu. Ak sa niekto nachádza v takejto situácii, pokojne ma môže osloviť a situáciu spolu zhodnotíme. Primárne sa však treba skôr obrátiť na oddelenie ľudských zdrojov, pokiaľ je dostatočne vyškolené na riešenie podobných prípadov, alebo priamo na vedenie ústavu. Ak prípad presahuje ústav, treba osloviť Etickú komisiu SAV, prípadne Komisiu SAV pre rovnosť, pokiaľ ide o porušenie rovnakého zaobchádzania. Pretože napríklad v prípade bossingu už ide o iný problém a aj keby vďaka mediácii vznikla nejaká dohoda, v konečnom dôsledku nemusí byť účinná.
Niekedy možno nadriadený netuší, že jeho správanie nie je adekvátne…
To je pravda. Ak podriadený cíti, že spôsob riadenia je preňho neprimeraný, môže sa obrátiť na mediátora. Pokiaľ nadriadený súhlasí s procesom a otvorí sa spätnej väzbe, môže to pracovné prostredie posilniť. Nie všetci vedúci pracovníci majú za sebou manažérske kurzy alebo zručnosti, ako viesť tím.
Nielen členovia tímu, ale aj jeho vedúci sa môžu ocitnúť v náročných situáciách spôsobených nezhodami, neporozumením či tlakom na výkon, termíny či výsledky. V tíme môže vzniknúť množstvo náročných situácií pre všetky jeho zložky. Ak sa však ukáže, že nerovnováha vo vzťahu pretrváva alebo, ako sme spomínali, problém nemožno riešiť mediáciou, je potrebné riešiť situáciu iným spôsobom.
„Mediácia predstavuje intímny priestor, ide o dôverný proces, všetky strany sú viazané mlčanlivosťou.“
V týchto prípadoch ide o pomerne citlivú záležitosť. Ako je pri mediácii ošetrená mlčanlivosť?
Mediácia predstavuje intímny priestor, ide o dôverný proces, všetky strany sú viazané mlčanlivosťou.
Aká forma vzdelávania predchádza tejto pozícii?
Prešla som riadnym dvojsemestrálnym akreditovaným programom Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského, ktorý bol zavŕšený odbornou skúškou. Na základe získaného osvedčenia môžem vykonávať činnosť ako mediátorka alebo inak využívať mediátorské zručnosti. Na základe toho ma Predsedníctvo SAV vymenovalo do funkcie etickej mediátorky SAV.
Je podľa vás dobré disponovať aj určitými osobnostnými predpokladmi ako empatia, prirodzená autorita?
Rovnako ako strany prípadného sporu, aj každý mediátor je iný. Má určité vzdelanie aj osobnostné predpoklady, ktoré ovplyvňujú jeho komunikáciu. Niekto je prirodzene empatický, iný môže byť ochranársky či autoritatívnejší a pod.
Ako aj pri iných činnostiach – cvik robí majstra. Čo sa týka komunikačných zručností či autority, čím viac skúseností mediátor naberie, tým je to jednoduchšie. Aj skúsení mediátori sa však stretávajú so situáciami, ktorých zvládnutie je veľmi náročné. Takýmito sú napríklad silná manipulácia, agresívne vystupovanie alebo, naopak, uzavretosť a nekomunikatívnosť.
Treba tiež povedať, že nemusí byť neúspech, ak na konci mediácie nedôjde k dohode. Niekedy nie je možné nájsť finálne spoločné riešenie, ale aspoň sa prečistia vzťahy.
Pracujete na Úrade SAV, mnoho ľudí z akadémie vás osobne pozná. Nevzniká tu konflikt záujmov pre nestrannú mediáciu?
Pokiaľ sa mediátor a zúčastnená strana poznajú len z videnia, nemal by to byť problém. Ak už má mediátor so zúčastnenými stranami akýkoľvek vzťah, nedajbože má vzťah len s jednou zo strán, môže vznikať disproporcia a obmedzuje to možnosti mediácie. V takom prípade by som mediáciu nemala viesť.
Nejde iba o schopnosť zostať neutrálny – aj pri zachovaní nestrannosti môže osobný vzťah vyvolať nedôveru a narušiť rovnováhu. Atmosféru totiž netvoria len fakty, ale aj dojmy, pocity, postoje a očakávania, s ktorými účastníci do procesu vstupujú.
Môže vás osloviť aj zahraničný vedec či vedkyňa zo SAV?
Samozrejme, v tomto prípade by však bola potrebná pomoc tlmočníka. Na kurze sme viackrát riešili modelový spor a hoci sme komunikovali v slovenčine, nezriedka vznikali rozdiely v tom, čo jeden povie a druhý pochopí. Pri kódovaní samotnej informácie a jej odovzdávaní vznikajú často nedorozumenia aj medzi ľuďmi, ktorí hovoria spoločným materinským jazykom.
Veľa pracovných a medziľudských konfliktov vzniká tiež z toho, že jeden niečo povie, ale pritom to tak nemyslí. Škála, ako môžeme pochopiť veci, je veľmi široká, a v prípade, že do toho vstúpia jazykové a kultúrne rozdiely, platí to dvojnásobne.
Mgr. LENKA ULAŠINOVÁ BYSTRIANSKA, PhD.
Vyštudovala etnológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metod v Trnave, od roku 2021 pôsobí na Úrade SAV. Od 1. júla zastáva pozíciu etickej mediátorky v SAV a paralelne je tiež jednou z troch dôverníčok, na ktoré sa možno obrátiť v prípade sexuálneho obťažovania v SAV.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky
Časopis Akadémia 5/2025