Európska noc výskumníkov prešla avizovanou zmenou názvu a do svojej dospelosti vstúpila ako Európska noc vedy, čím dala jasne najavo, že rodová rovnosť je dôležitá aj v tejto oblasti.
18. ročník podujatia zameraného na popularizáciu vedy, techniky a výskumu ponúkol 27. septembra návštevníkom a návštevníčkam opäťpríležitosť nahliadnuť prostredníctvom prednášok, diskusií, prezentácií či interaktívnych inštalácií do výskumných aktivít prebiehajúcich na univerzitách, vo vedeckých inštitúciách a vo firmách zameraných na technologické inovácie. Tradične najväčšie zastúpenie vedeckých stánkov a prednášok mala Bratislava. Prezentovalo sa v Starej tržnici, V-klube, Lab.cafe, Kafe.LAMPY a v Zážitkovom centre vedy – Aureliu.
Hlavnou témou tohto ročníka sa stala Komplexita. Klimatická zmena, nárast radikalizmu v spoločnosti, migrácia a následky, ktoré so sebou prinášajú – to všetko sú výzvy, ktorým v súčasnosti čelíme. Pri ich riešení je potrebné prehodnotiť doterajšie prístupy a zamerať sa na mnohostrannosť, interdisciplinaritu, a ako zaznelo počas prednášok, aj pohľad na konkurenciu sa bude musieť zmeniť v prospech spolupráce.
Na zložitosť súčasnej situácie uprostred klimatickej krízy z pohľadu štyroch vedných oblastí sa s nadhľadom, ale pridŕžajúc sa dôveryhodných faktov ukážkovo pozreli počas svojich prezentácií aj Richard Sťahel z Filozofického ústavu SAV, Oliver Zajac z Historického ústavu SAV, Natalia Salomé Móller z Fyzikálneho ústavu SAV a tiež Peter Gömöry z Astronomického ústavu SAV.
Hlavnú tému Komplexity reflektovali z pohľadu minulosti aj vedci a vedkyne z Archeologického ústavu SAV. Podľa vedkyne Dominiky Oravkinovej si často neuvedomujeme, nakoľko komplexný bol praveký svet. Ľudia boli závislí len od surovín, ktoré si vedeli lokálne dohľadať v prírode a ktoré dokázali spracovávať. „Na základe vystavených replík ukazujeme, aké rôzne materiály používali a kombinovali, aby dosiahli výsledný produkt. Dnes už nevieme dostatočne ohodnotiť, koľko času, práce a znalostí z predchádzajúcich generácií stálo napríklad za výrobou jednoduchej kovovej sekery z doby bronzovej. To isté platí o textile – ovcu bolo treba odchovať, ostrihať, napriasť niť, v niekoľkých sériách ju natiahnuť na krosná a dlhé hodiny prepletať, kým nevyrobili látku.“ Podľa archeologičky to svedčí o ľudskej kreativite, zručnostiach aj o tom, ako veľmi sme schopní posunúť sa vpred. Práve história podľa nej tvorí pevný základ našej spoločnosti, a preto je dôležité o nej hovoriť.
Viliam Pavlík vstánku Ústavu anorganickej chémie SAV prezentoval projekt Marťanské piesky. Cieľom bolo sprostredkovať simulovaný kognitívny dojem z toho, ako vyzerá sypká časť povrchu na Marse. Návštevníci si mohli do ruky chytiť materiál, ktorý vznikol zmiešaním niekoľkých minerálov vyskytujúcich sa na Marse aj na Zemi. „Zmiešal som ich v takom pomere, aby som sa čo najviac priblížil chemickému zloženiu, ktoré nám zaslal spektroskop umiestnený na roveri Perseverance na Marse. Z inej sondy máme tiež údaje o veľkosti častíc. V demonštrátore vidíme povrch podobný tomu, aký sa vyskytuje na Marse v mieste, kde boli údaje namerané. Verím, že takýto priamy kontakt podnieti záujem o otázky týkajúce sa života na Červenej planéte.“ Pôvodne ani on sám nevedel, že to bude až takýto jemný materiál, a chcel svoju skúsenosť z laboratória sprostredkovať aj verejnosti. „Pokiaľ viem, doteraz nikto na Slovensku nevyrobil simulovanú marťanskú horninu, ktorá do značnej miery pripomína tekuté piesky. Práve preto sa mu marťanské rovery vyhýbajú, aby v nich nezapadli.“
„V súčasnosti sa v klinickej magnetickej rezonancii využívajú na diagnostiku takmer výhradne morfologické MR snímky, podľa ktorých rádiológ zhodnotí stav tkaniva. Naším cieľom je, aby sa zo snímok dali analyzovať aj kvantitatívne parametre. Ide o dáta, ktoré sa dajú ďalej štatisticky vyhodnocovať,“ tvrdí o výskume, ktorý prebieha v Ústave merania SAV, vedec Daniel Gogola. Pri prezentácii interaktívneho modelu magnetickej rezonancie ďalej uviedol, že „keď sa napríklad po operácii hojí chrupavka v ľudskom kolene, menia sa jej vlastnosti, konkrétne hustota, priestorová orientácia a organizácia kolagénových vlákien. Na morfologickej MR snímke to nevidieť, ale pri kvantitatívnej analýze dát sa táto zmena dá odhaliť vyhodnotením T2 relaxačnej časovej konštanty chrupavky.“
Vedci z Elektrotechnického ústavu SAV opäť zaujímavým spôsobom prezentovali jav supravodivosti – magnetickú levitáciu a nulový odpor pri jednosmernom elektrickom prúde. Do akej miery sa s nimi pracuje aj v samotnom ústave prezradil Tomáš Kujovič. “Na oddelení supravodičov sa zameriavame na využitie supravodičov ako elektrických vodičov pre zariadenia vyžadujúce vysoké magnetické polia ako sú magnety pre jadrovú fúziu, magnetickú rezonanciu, časticové urýchľovače (CERN) a iné.“
Aj Katarína Ondáčová v stánku Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV pre lepšiu predstavu návštevníkom a návštevníčkam priblížila jednu z tém, ktorým sa na ústave venujú. „Zaoberáme sa napríklad správnym fungovaním neurónov centrálnej nervovej sústavy. Študujeme, akým spôsobom neuróny generujú vzruchy a ako medzi sebou komunikujú. Vďaka tomu vieme určiť, či sú poškodené, a sledujeme to napríklad na úrovni depresií.“
Ako vyzerá a funguje zdravý a chorý mozog? Tieto rozdiely zas zaujímajú vedcov a vedkyne z Neuroimunologického ústavu SAV. Pre lepšiu ilustráciuprocesov v mozgu mohli ľudia na obrazovke zo záznamu sledovať, ako funguje mozog experimentálnych zvierat. V stánku Biomedicínskeho centra SAV (BMC SAV) sa návštevníci a návštevníčky dozvedeli, že súčasťou neurovedy je aj skúmanie autizmu alebo posttraumatická stresová porucha. Svoj výskum tu prezentovali ukážkou mozgu potkana pod mikroskopom.
V stánku Ústavu experimentálnej endokrinológie BMC SAV nechýbali čuchové testy, ktoré sa používajú na diagnostiku Parkinsonovej choroby. Podľa Alžbety Jančovičovej z laboratória porúch metabolizmu je „jedným z prvých príznakov tejto choroby práve porucha čuchu“. K dispozícii bol aj dynamometer, ktorý slúži na meranie sily stisku a ktorý sa využíva pri triedení týchto pacientov do rôznych kategórií v klinických štúdiách. Virologický ústav BMC SAV prostredníctvom svojej expozícieponúkal vysvetlenia zamerané na imunitu – ako fungujú mechanizmy vírusu, ktoré mu umožňujú unikať pozornosti imunity, a tiež ako sa imunita bráni voči vírusom a infekciám.
V stánku Fyzikálneho ústavu vedci na princípe Langmuirovej-Blodgettovej vaničky ilustrovali na bublinách procesy, ktoré na ústave využívajú pri príprave solárnych článkov novej generácie s vyššou účinnosťou a lepšími elektrickými parametrami, ako majú konvenčné solárne články.
Národné superpočítačové centrum v spolupráci s Výpočtovým strediskom SAV predstavilo projekt Superheroes for Science, kde superpočítače vystupujú ako komiksoví superhrdinovia a v reálnom čase bolo možné tiež sledovať vyťaženosť superpočítača Devana.
Neskrotná Zem z pohľadu Ústavu vied o Zemi SAV bola prezentovaná vzorkami rôznych typov vyvretých hornín – od sopečných, cez hlbinné magmatické až po piesky z Havaja či kryštály prerastajúce s inými typmi kryštálov. Ľudí zaujímali aj vysvetlenia k mapám zemetrasných oblastí na Slovensku.
V Ústave polymérov SAV demonštrovali výskum enkapsulácie pankreatických ostrovčekov, ktoré súvisia s liečbou cukrovky. Farebným pigmentom a liečivám z prírody venovali pozornosť vedkyne a vedci z Ústavu molekulárnej biológie SAV. Ako povedala Renáta Nováková, priniesli so sebou rôzne ukážky separačných metód, ktoré používajú v laboratóriu pri hľadaní nových antibakteriálnych látok, ako sú antibiotiká, a to ukážkou pokusov, ktoré zvládli aj deti.
Prostredníctvom témy Od cukrov k diagnóze sa v Chemickom ústave SAV snažili na prezentovaných sprostredkovať informáciu, koľko cukru sa v skutočnosti nachádza v rôznych nápojoch a potravinách. Podľa Marietty Hakarovej mnohých prekvapila ochutnávka jednoduchých cukrov, kde zistili, že nie každý cukor je zároveň sladký.
Na podujatí sa zúčastnili aj všetky tri ústavy z Centra experimentálnej medicíny SAV. V stánku Ústavu pre výskum srdca SAV predstavili deťom exponáty zamerané na zdravie, srdce a sledovali množstvo cukru v ich obľúbených nápojoch. Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV vo svojom stánkuponúkol návštevníkom a návštevníčkam tému mozgu a spolu s vedcami hľadali odpovede na to, ako myslíme, ako mozog reguluje našu rovnováhu, a pomocou virtuálnej reality si mohli tiež otestovať strach z výšok.
V stánku Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV bola príležitosť dozvedieť sa, ako prebieha vývoj lieku, ako sa testuje toxicita, aká je legislatíva v oblasti toxicity a ako možno nahradiť zvieratá vo výskume. Podľa Marty Šoltésovej Prnovej sa mohli ľudia dozvedieť viac aj o neskorých diabetických komplikáciách, ale tiež ako sa voči nim možno v rámci prevencie brániť pomocou fytoterapie. Deti si mohli vyskúšať tiež experimenty, vďaka ktorým mohli zistiť, aký čaj, ovocie alebo rastliny sú najlepšie antioxidanty a ochránia pred rôznymi chorobami.
Prostredníctvom modelu lega predstavili riečnu, lesnú a poľnohospodársku krajinu a vzťah mesta a vidieka vedci Geografického ústavu. Návštevníci v Bratislave mohli v stánkoch ďalších ústavov SAV objavovať tiež tajomstvá života v ovocných muškách, spoznať nebezpečenstvá svetelného smogu a jeho vplyv na ekosystém, priučiť sa viac princípom občianskej vedy či dozvedieť sa viac o umelej inteligencii z pohľadu neurovied.
V popradskom obchodnom centre MAX sa návštevníci stretli v stánku Astronomického ústavu SAV s témou vesmírneho chaosu a poriadku, Ústav experimentálnej fyziky SAV prezentoval kozmické žiarenie a jeho výskum na Lomnickom štíte. Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV vystúpil v Poprade s prednáškou, ktorej cieľom bolo komentovať málo známe úkazy a odhaliť nepresnosti rôznych hoaxov v súvislosti s astronómiou.
V Europa Shopping Center v Banskej Bystrici zas zožala u žiactva veľký úspech prednáška Zuzany Hukeľovej z Archeologického ústavu SAV, ktorá mladému obecenstvu povedala viac o kostných pozostatkoch dávnych ľudí a aj o tom, čo prezrádzajú o ich každodennom živote, chorobách a osudoch.
V košickom obchodnom centre Optima v stánku Ústavu geotechniky SAV demonštrovali odstraňovanie organických kontaminantov pomocou pokročilých elektro-oxidačných procesov. Svoj výskum prezentovali v stánkoch aj Neurobiologický ústav BMC SAV, Ústav experimentálnej fyziky SAV a Ústav materiálového výskumu SAV. O potenciálnych možnostiach výroby ohybnej pokročilej keramiky hovoril Tamás Csanádi z Ústavu materiálového výskumu SAV, o zhodnocovaní odpadov bez rozpúšťadiel zas Matej Baláž z Ústavu geotechniky SAV. O polárnej žiare sa mohli návštevníci a návštevníčky podujatia dozvedieť viac od Šimona Mackovjaka z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, z toho istého ústavu sú aj Katarína Šipošová a Tomáš Bíró, ktorí svoju prednášku zamerali na tvorbu patologických amyloidných štruktúr v ľudskom tele v spojitosti s rôznymi ochoreniami. Organizátormi podujatia boli Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), Slovenská akadémia vied, Centrum vedecko-technických informácií SR a portál EurActiv.sk.
Video z Európskej noci vedy 2024 si môžete pozrieť tu.
Stanislava Longauerová
Foto: Katarína Gáliková
Video: Martin Bystriansky