Návratová projektová schéma SAV má za cieľ podporiť rodičov, najmä matky po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky. Ako schéma funguje a komu je určená, vysvetlia bližšie iniciátorka projektu profesorka ĽUBICA LACINOVÁ a doktor RÓBERT KARUL. Pohľad z druhej strany ponúknu aj samotné vedkyne, ktoré vďaka grantu získali istú vedeckú nezávislosť. Predstavíme tiež jedinečné výskumy, ktoré by bez NPS možno nikdy nevznikli.
Návratová projektová schéma SAV (NPS) vznikla v roku 2023 v súlade s Plánom rodovej rovnosti SAV. Celú agendu zastrešuje Komisia SAV pre rovnosť a do dnešného dňa boli udelené desiatky grantov. Cieľom NPS je uľahčiť rodičom po materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke (MD a RD) návrat do aktívneho výskumu prostredníctvom vlastného projektu.
Podľa štatútu NPS je oprávnenou žiadateľkou alebo žiadateľom o podporu vedecká pracovníčka alebo pracovník SAV s vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa, ktorí strávili na MD a/alebo RD minimálne 12 mesiacov. Nejde teda o automatickú „dávku“ pre rodičov. O financovanie môžu žiadať matky aj otcovia, do dnešného dňa však nepodal žiadosť žiaden muž.
Maximálna výška rozpočtu na projekt je 5 000 eur, riešenie projektu trvá jeden rok a výzva na podávanie žiadostí sa otvára dvakrát do roka. Prvá výzva v tomto roku bola vyhlásená 1. februára, jej výsledky budú známe v júni. Najbližšia výzva sa otvára 1. augusta s uzávierkou 30. septembra 2025.
O financovanie vedeckého projektu je možné žiadať maximálne do jedného roka po návrate z MD/RD, no spraviť tak možno už aj pred návratom do práce. „Pokiaľ žiadateľky neváhali pridlho a prvý raz so žiadosťou neuspeli, môžu sa s aktualizovaným projektom prihlásiť aj do nasledujúcej výzvy,“ povzbudzuje rodičov iniciátorka NPS profesorka Ľubica Lacinová. Inšpiráciou sa pre ňu stala informácia od profesorky Danuše Nerudovej o návratovej schéme na Mendelovej univerzite v Brne.
„Cieľom schémy je, aby bola dostatočne flexibilná a žiadateľky a žiadatelia nečakali na financie príliš dlho,“ dodáva profesorka Lacinová a zdôrazňuje, že na financie z NPS sa oproti iným grantom čaká maximálne šesť mesiacov od vyhlásenia výzvy. Róbert Karul dodáva, že je možné identifikovať aj ďalšie „benefity“ schémy, napríklad rýchlejšie nadobudnutie vedeckej sebadôvery alebo eventuálne získanie dôvery spolupracovníkov.
Žiadosti vyhodnocuje Komisia SAV pre rovnosť. „Keďže ide o ústretovo orientovanú schému, v prípade nejasností vraciame žiadosť na dopracovanie,“ hovorí predseda Komisie SAV pre rovnosť doktor Róbert Karul. Žiadosti, ktoré postúpia do ďalšieho hodnotenia, sú posudzované ad hoc komisiou v rámci jednotlivých oddelení vied SAV, kam daná riešiteľská organizácia patrí. Komisie pracujú pod vedením členov Predsedníctva SAV a rozhodujú na základe posudkov, ktoré vypracujú dvaja posudzovatelia.
Komisie predkladajú výsledok hodnotenia naspäť Komisii SAV pre rovnosť. Financovanie projektov schvaľuje Predsedníctvo SAV, jeho rozhodnutie je definitívne. Počet podporených projektov je obmedzený, doteraz v každej z výziev dostalo grant päť až osem žiadateliek.
V priebehu riešenia projektu z NPS môžu byť riešiteľka alebo riešiteľ členmi kolektívu iných projektov v organizácii SAV a viesť ďalší vlastný projekt. „Nechceme kvôli nášmu štartovaciemu programu žiadateľkám brániť v tom, aby sa stali líderkami iných projektov,“ vysvetľuje R. Karul. To však neplatí v prípade, pokiaľ v čase do otvorenia výzvy dostane žiadateľka vyjadrenie o pridelení grantu z inej projektovej schémy alebo ak už v tom čase je vedúcou riešiteľkou iného projektu.
„Bohužiaľ, o grant nemožno žiadať tiež v prípade, keď vedkyňa na svojom pracovisku podpíše dohodu o vykonaní práce skôr, než uplynie 12 mesiacov od nástupu na MD a istým spôsobom ďalej pokračuje vo výskume,“ upozorňuje doktor Róbert Karul. Uznáva, že vedkyňa je pri tom vedená dobrým úmyslom pokračovať vo výskume, pomôcť svojmu tímu alebo ústavu napriek tomu, že je to na úkor kapacít, ktoré by inak venovala rodine. Bohužiaľ, pravidlá sú striktné, vychádzajú práve z istej dĺžky absencie vo vede a výskumníčky sa takto nevedome samy zbavujú možnosti oprávnene žiadať o grant.
Nie vždy je NPS vhodné riešenie, hovorí R. Karul. Niektoré vedkyne sa vracajú späť do práce s tým, že majú lepšie a väčšie prebiehajúce projekty, ktorým prispôsobujú čas strávený na MD a skracujú ju na minimum. Týmto vedkyniam by grant z NPS nič nepriniesol, treba však uznať, že je to skôr raritný jav. Faktom ostáva, že nie každý rodič po návrate automaticky žiada o grant z návratovej schémy.
Pozitívnou správou pre budúce žiadateľky a možných žiadateľov NPS je posun v administrácii spracovania žiadostí. Najnovšie sa pre malé grantové schémy, medzi ktoré patrí aj NPS, zamýšľa zaviesť jednotný online systém na podávanie projektových žiadostí, ako je to aj v prípade doktograntu. Žiadosti sa teda budú vypĺňať online a nie v editovateľnom pdf formulári ako doteraz.
Ako vnímajú NPS vedkyne, ktoré grant využili?
„Ako bezdetná vedkyňa som sa nezaoberala otázkami, či existuje dostatočná podpora žien pri budovaní ich kariéry, prípadne aký ústretový krok by som uvítala ako matka, pretože som dovtedy nenarážala na problémy pri realizovaní svojich pracovných plánov,“ reflektuje spätne doktorka Jaroslava Roguľová z Historického ústavu SAV, ktorá si tieto otázky začala klásť až s nástupom rodičovstva.
Ďalšou zo siedmich oslovených vedkýň matiek, ktorým bol grant NPS udelený, je doktorka Miroslava Hlinčíková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, ktorá vníma veľmi pozitívne, že táto schéma vznikla, pretože dáva rodičom možnosť posilnenia v rámci vedeckého reštartu. Faktom totiž ostáva, že počas MD alebo RD je rodič niekoľko rokov mimo bežného vedeckého života a za dané obdobie má menej alebo aj žiadne publikácie, aktívne sa nezúčastňuje na konferenciách a vypadáva z dôležitých sietí kontaktov a väzieb.
„Grant mi umožnil viesť vlastný projekt s významným spoločenským dosahom a finančne podporil realizáciu nevyhnutných experimentov. Vďaka NPS som sa neocitla opäť v pozícii začiatočníčky, ale stala som sa hlavnou riešiteľkou vlastného projektu,“ vníma pozitívny efekt NPS aj doktorka Lenka Ihnátová z Neurobiologického ústavu BMC SAV, pre ktorú bolo získanie grantu obzvlášť dôležité, keďže sa po päťročnej prestávke vracala na úplne nové pracovisko a medzi nový kolektív.
Doktorka Lucia Borszéková Pulzová z Ústavu experimentálnej onkológie BMC SAV vníma ako veľké pozitívum grantu znovuzískanie sebadôvery. „Mohla som začať pracovať na mnou zvolenej problematike a získať predbežné výsledky, ktoré som neskôr využila pri úspešnej žiadosti o VEGA grant.“
Doktorka Agáta Karčová z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV zas oceňuje, že NPS má ambíciu pomáhať veľkej skupine zamestnankýň a zamestnancov v SAV v čase, keď to pre nich môže byť veľmi potrebné a motivačné. Fakt, že sa v SAV otvorene diskutuje o kariérnom raste a podpore žien, najmä matiek, a že sa aktívne hľadajú riešenia na ich efektívne opätovné začlenenie do pracovného procesu, vníma pozitívne zas doktorka Monika Majerová z Botanického ústavu CBRB SAV.
Viaceré vedkyne špeciálne oceňujú jednoduchú administratívu NPS, férové a zrozumiteľne nastavené podmienky a pokyny grantu, ktoré celý proces značne zjednodušili. Pochvaľujú si tiež komunikáciu počas vybavovania schémy aj pri jej ukončení.
„Za svoje pracovisko môžem povedať, že som doposiaľ nezažila žiadne rodové znevýhodnenie a vedenie ústavu aj kolektív sú nápomocní a ústretoví, po návrate do práce som cítila ich podporu,“ tvrdí doktorka Márta Koczka Bara z Ústavu hydrológie SAV.Aj podľa ďalšíchoslovených vedkýň pomáha pri návrate z MD a RD do vedeckého života aspoň na začiatku istá dávka pochopenia, tolerancie a ústretovosti na pracovisku. Na základe vlastnej skúsenosti vnímajú podporu žien matiek pozitívne a zhodujú sa, že pravidlá sú nastavené pomerne ústretovo.
M. Hlinčíková si však uvedomuje, „že takéto nastavenie nie je samozrejmosťou na všetkých pracoviskách SAV, čo môže súvisieť s tým, že niektorí vedúci pracovníci nemajú vlastnú skúsenosť s dlhšou pracovnou prestávkou, prípadne starostlivosťou o členov domácnosti alebo ju nereflektujú. Faktom totiž zostáva, že starostlivosť o deti a rodinu je stále zväčša na pleciach žien.“
„Na svojom pracovisku vnímam veľkú podporu a toleranciu. Plynule som sa hneď po návrate mohla zapojiť do dohodnutých projektov a úloh, realizovať pracovné cesty,“ pochvaľuje si A. Karčová, ktorá si mohla po návrate do práce bez problémov upraviť výšku svojho pracovného úväzku. Je presvedčená, že by to tak malo fungovať všade. Podľa L. Ihnátovej NPS vysiela jasný signál, že MD nepredstavuje prekážku, ale prirodzenú súčasť života aj v akademickom svete. Myslí si tiež, že „ženy nepotrebujú špeciálne výhody, väčšine z nás stačí férový prístup a trocha empatie k životnej situácii, v ktorej sa aktuálne nachádzame“.
Faktom však ostáva, že s návratom po MD a RD sa spája menšia časová flexibilita vedkýň než pred materstvom, čo je spojené najmä so zvýšenou chorobnosťou detí po nástupe do škôlky. „Toto obdobie je často spojené so stresom na strane rodiča aj dieťaťa a nebolo to inak ani v mojom prípade,“ priznáva L. Borszéková Pulzová a súhlasia s ňou aj ostatné vedkyne. Najmä kvôli chorobnosti detí vnímajú vedkyne matky mimoriadne pozitívne možnosť flexibilného pracovného času a prácu z domu.
„Myslím si, že by bolo fajn, keby existovalo viac hoci aj menších projektov pre individuálneho žiadateľa či žiadateľku a v rámci sociálne motivovaných programov SAV by som uvítala tiež projekty pre pracovníkov a pracovníčky, ktorí sú jednorodičmi,“ pripomína J. Roguľová existenciu systémovo „neviditeľných“ osamelých rodičov s deťmi, ktorí čelia špecifickým problémom. Za veľký benefit by tiež považovala letný tábor pre deti zamestnancov SAV, kde by sa mohli spoznávať s deťmi kolegov z rôznych akademických pracovísk. M. Majerová zas vníma ako dôležitý krok možnosť zriadenia materskej školy priamo v areáli SAV.
Vedkyne sa zhodujú v názore, že nájsť univerzálny recept na skĺbenie práce a starostlivosti o deti a domácnosť neexistuje. Podľa L. Ihnátovej však pomáha zmieriť sa s tým, že nie všetko je dokonalé. Dôležitá je tiež pomoc partnera, v ideálnom prípade rovnocenné prerozdelenie povinností, myslí si M. Hlinčíková. Vítaná je pomoc starých rodičov a podpora v práci.
Podľa A. Karčovej sa už na začiatku treba zmieriť tiež s vyššou chorobnosťou detí pri nástupe do kolektívu a uvedomiť si, že ide len o isté obdobie. J. Roguľová si myslí, že pri snahe prepojiť prácu a materstvo netreba prepadať panike, ale riešiť veci, ktoré treba, a uvedomiť si, že aj rodič je človek so svojimi túžbami, plánmi a ambíciami.
M. Koczka Bara si myslí, že čo sa týka zvládania rodiny a pracovných povinností, chce to jasné stanovenie priorít, dobrú organizáciu a presnú logistiku. „Samozrejme, bez podpory rodiny, najmä manžela, by to pri troch deťoch bolo veľmi náročné.“ Efektívne plánovanie, organizovanie povinností a maximálne využitie každej chvíle vidí ako riešenie aj M. Majerová, ktorá sa to naučila práve počas MD a RD. Zároveň je presvedčená, že „je dôležité zachovať si optimistický prístup a vychutnávať si chvíle, keď sú deti ešte malé a túžia po našej blízkosti, lebo tento vzácny čas rýchlo ubehne a pôjdu svojou cestou.“
Letné tábory pre deti rodičov zo SAV
Rodičia v SAV by uvítali letné tábory pre svoje deti. Aj v tomto prípade sa systémovo naráža na problém s nejednotným sociálnym fondom. „V minulosti sme sa už pokúsili spraviť denný tábor pre deti, čo by počas leta uľahčilo situáciu rodičom, ktorí majú školopovinné deti a nie sú schopní z dovoleniek pokryť celé prázdniny. Ukázalo sa však, že Úrad SAV nedokáže na tento tábor uvoľniť peniaze spôsobom kompatibilným s platnými zákonmi. Jediným riešením boli príspevky zo sociálnych fondov jednotlivých ústavov, ale tie neboli naklonené podieľať sa na tom pre prílišnú zložitosť,“ objasňuje ďalší z problémov Ľ. Lacinová.
Škôlka v SAV ako večne živá téma
„Podľa nového územného plánu areálu SAV na Patrónke je škôlka naplánovaná v jednej zo vstupných budov,“ prezrádza R. Karul. Podľa Ľ. Lacinovej však jej zriadenie stále naráža na isté problémy. „Úrad SAV je správcom rozpočtovej kapitoly zo štátneho rozpočtu a tá je určená len na vedu a výskum. Z týchto peňazí sa nesmú financovať sociálne programy. Tie je možné financovať len zo sociálneho fondu, problém však je, že ich tvoria individuálne jednotlivé ústavy. Vzhľadom na veľkosť ústavov to však nepredstavuje významnú položku. Naše postavenie sa v tomto výrazne líši od univerzít, ktoré od ministerstva dostávajú samostatný balík peňazí na sociálne programy, ktoré okrem prevádzkovania škôlky zahŕňajú aj psychologické poradne pre študentov a zamestnancov, čo v SAV takisto veľmi chýba.“
Rodičia SAV aj na sociálnych sieťach
Pre vedcov a vedkyne je momentálne na facebooku prístupná skupina Rodičia SAV. Jej cieľom je združovať rodičov pracujúcich v SAV a vytvoriť pre nich komunikačnú platformu. Môžu si tu vymieňať názory a skúsenosti týkajúce sa skĺbenia rodičovských povinností s vedeckou prácou a navzájom si poradiť pri rôznych praktických problémoch.
Oslovené vedkyne sa vďaka grantu venovali týmto témam, niektoré z projektov by sa možno nikdy neuskutočnili:
MVDr. LUCIA BORSZÉKOVÁ PULZOVÁ, PhD.
Biomedicínske centrum SAV (Ústav experimentálnej onkológie BMC SAV)
Prediktívny potenciál R-slučiek v nádoroch semenníkov zo zárodočných buniek
Nádory semenníkov sú najčastejším nádorovým ochorením u mužov vo veku od 15 do 35 rokov. Toto ochorenie je možné liečiť terapiou na báze cisplatiny (CDDP), avšak asi v piatich percentách prípadov je terapia spojená so vznikom chemorezistencie. Cieľom môjho projektu bolo sledovanie dynamiky R-slučiek (RNA-DNA hybridov) v citlivých a rezistentných bunkových líniách po podaní cisplatiny a vyhodnotenie potenciálu týchto hybridných štruktúr pri predikcii úspešnosti chemoterapie. Hladina R-slučiek v bunkách nádorov semenníka sa doteraz ešte nesledovala a neštudovala sa ani ich asociácia so vznikom rezistencie na cisplatinu. Výsledky môjho projektu naznačujú, že cielená terapia zameraná na R-slučky ich metabolizmus v kombinácii s DNA poškodzujúcimi látkami môže byť alternatívou pri liečbe pacientov, u ktorých sa vyvinula rezistencia na cisplatinu.
RNDr. LENKA IHNÁTOVÁ, PhD.
Biomedicínske centrum SAV (Neurobiologický ústav BMC SAV)
Remodelácia neurónových okruhov po traumatickom poranení miechy
Hlavnou témou môjho projektu z NPS bolo traumatické poranenie miechy – jedno z najzávažnejších poškodení nervového systému s trvalými následkami na fyzické aj psychické zdravie. Zaujímalo ma, ako môže kombinácia epidurálnej elektrickej stimulácie (EES) a cielenej pohybovej rehabilitácie prispieť k obnove jej funkcií. Podstatou EES bola aplikácia slabých elektrických impulzov na miechu prostredníctvom stimulátora, čo malo za cieľ aktivovať nervové bunky riadiace pohyb. Tento proces bol podporený rehabilitáciou zvierat na bežeckom páse. Výsledky preukázali, že aj samotná pohybová terapia môže významne zlepšiť pohybové a senzitívne funkcie miechy, pričom kombinácia oboch prístupov vykazuje ešte silnejší neuroregeneračný efekt. Projekt bol výnimočný svojím zameraním na prepojenie moderných neurotechnológií s rehabilitačnými prístupmi a priniesol nové poznatky o prirodzenej schopnosti miechy obnovovať sa po ťažkom poranení.
Mgr. MIROSLAVA HLINČÍKOVÁ, PhD.
Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV
Kto si čo zaslúži? Bývanie ako právo a bývanie ako zásluha v kontexte bytovej politiky na Slovensku
V projekte som sa venovala kvalitatívnemu výskumu dostupnosti nájomného bývania z hľadiska kultúry zásluhovosti v jednom západoslovenskom meste, a to z pohľadu nájomníkov aj verejných politík. Analyzovala som miestne dokumenty o bývaní, sledovala som rozhodovanie o prideľovaní nájomných bytov na úrovni samosprávy. Tiež ma zaujímalo, aké mali ľudia skúsenosti s bývaním – aká bola ich cesta k bývaniu. V mojom výskume sa ukázalo, že prísne podmienky prideľovania, ktoré sú založené na princípoch zásluhovosti, na jednej strane zvyšujú zraniteľnosť ľudí v bytovej núdzi a na druhej neistotu a nestabilitu v bývaní. Vo výskume stále pokračujem, je to dlhodobý výskumný projekt. V rámci výstupov výskumu sa snažím, aby mal okrem vedeckých aj aplikované výsledky – v kontexte môjho záujmu o dostupné bývanie som minulý rok iniciovala založenie festivalu dostupného bývania – DEPOZIT, ktorý prepája odbornú a laickú verejnosť.
PhDr. JAROSLAVA ROGUĽOVÁ, PhD.
Historický ústav SAV
Úrad pre znemožnenie úžery na povojnovom Slovensku
Vo svojom projekte som sa venovala úžere, na ktorú v dejinách narazíme bez ohľadu na historické obdobie. Po prvej svetovej vojne pod tento pojem spadali rôzne nekalé praktiky spojené s čiernym obchodom, kšeftovaním, pašovaním, drobnými i veľkými podvodmi. V dôsledku vojnového utrpenia a povojnového chaosu bola úžera natoľko rozšírená, že štát na boj proti nej zriadil špecializovaný úrad. Skúmam prácu tejto inštitúcie a zároveň mapujem rôzne príbuzné témy. Napríklad taktiky obchodníkov pri klamaní zákazníkov alebo na obchádzanie nariadení, prácu štátnych inšpektorov a kontrolórov, nálady verejnosti, ktorá sa dožadovala prísnych a exemplárnych trestov pre úžerníkov, príbehy zbohatlíkov, priekupníkov, špekulantov i malých obchodníkov. Je to pútavá, variabilná a nová výskumná téma u nás aj v zahraničí, ktorá má veľký popularizačný potenciál.
Mgr. AGÁTA KARČOVÁ, PhD.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
Skloňovanie prídavných mien v slovenčine s korpusovými príkladmi
Cieľ môjho projektu bol ambiciózny – v priebehu roka zostaviť monografiu Prídavné mená v slovenčine. Štúdie a štatistiky na báze korpusov slovenčiny. Pripravila som ju v spoluautorstve s kolegom a manželom Radovanom Garabíkom s výraznou podporou domovského pracoviska Slovenského národného korpusu JÚĽŠ SAV a aj s podporou návratovej schémy. Naše dielo zahŕňa výsledky výskumu najfrekventovanejších prídavných mien, predovšetkým ich gramatickej stránky, pričom vychádza z reálneho používania slov v slovenských textoch. Prepája tradičné jazykovedné poznatky a nové zistenia založené predovšetkým na analýze korpusových dát a na štatistických a výpočtových metódach. Je určená nielen jazykovedcom, ale aj pedagógom a širšej odbornej verejnosti zaujímajúcej sa o slovenský jazyk v nových súvislostiach.
Mgr. MONIKA MAJEROVÁ, PhD.
Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV (Botanický ústav CBRB SAV)
Medzidruhová hybridizácia zástupcov rodu Sesleria (Poaceae) v Západných Karpatoch – mýtus alebo skutočnosť?
Sesleria (ostrevka) je rod tráv, ktoré nájdeme rásť vo vápencových pohoriach Slovenska. Často vytvárajú malebné porasty v horských chránených oblastiach. Vyniká medzi nimi napríklad Sesleria tatrae (ostrevka tatranská), ktorá má výnimočné postavenie – ide o západokarpatský subendemit. Znamená to, že na celom svete sa vyskytuje iba v Západných Karpatoch na Slovensku, pričom jediná lokalita mimo Slovenska sa nachádza v Králickom Sněžníku v Poľsku. Odlíšiť jednotlivé druhy býva náročné, keďže vo vyšších polohách existujú populácie, ktorých rastliny kombinujú znaky viacerých druhov. Roky sa predpokladalo, že tieto rastliny sa medzidruhovo krížia, a projekt si kladie za cieľ objasniť túto otázku pri druhoch vyskytujúcich sa v Západných Karpatoch. Prostredníctvom moderných metód, ako sú prietoková cytometria a molekulárne analýzy, sa snažíme zistiť, či k medzidruhovému kríženiu naozaj dochádza. Výsledky nám pomôžu lepšie porozumieť i ďalším evolučným procesom, ktorými boli tieto jedinečné trávy formované.
Mgr. MÁRTA KOCZKA BARA, PhD.
Ústav hydrológie SAV
Modelovanie účinkov revitalizačných opatrení v krajine na vodný režim územia
V súčasnosti patria mokrade k najohrozenejším ekosystémom, preto je dôležité dosiahnuť zlepšenie ich stavu a revitalizáciu. Aby sa pri procese revitalizácie mohla nastaviť vhodná a udržateľná starostlivosť, treba dôkladne poznať hydrologický režim a vzájomnú interakciu podzemných a povrchových vôd, ako aj hlavnú príčinu degradácie územia v danej lokalite. Hydrodynamické procesy prebiehajúce medzi povrchovými a podzemnými vodami sú však veľmi komplexné a zložité. Vhodným nástrojom na ich štúdium je numerické modelovanie. V rámci NPS som preskúmala viaceré lokality, zozbierala vstupné údaje a vytvorila numerický hydraulický model, ktorý sa bude ďalej využívať na štúdium rôznych aspektov interakcie podzemných a povrchových vôd v lokalite Podunajskej nížiny, kde sa nachádzajú najväčšie zásoby pitnej vody na Slovensku. Metodické postupy použité pri riešení projektu, ako aj získané zručnosti v používaní modelovacích nástrojov určite využijem aj v ďalšej výskumnej práci.
Stanislava Longauerová
Foto: Pixabay, archív vedkýň
Časopis Akadémia 3/2025