Komáre už dávno nie sú len nepríjemným sprievodným javom leta. Aj na Slovensku sa už usadili invázne druhy schopné prenášať tropické vírusy a vedkyne a vedci zo SAV vyvinuli systém, ktorý dokáže nebezpečné patogény odhaliť skôr, než sa objavia v nemocnici prví nakazení pacienti. O rizikách, ktoré so sebou prinášajú aj naše pôvodné domové komáre, a o absencii štátneho monitoringu inváznych komárov hovorí zoologička VIKTÓRIA ČABANOVÁ z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV.
Vo svete existuje približne 3 500 druhov komárov, na Slovensku ich žije asi 60. Ako vyzerá reprodukčný cyklus komára?
Domové komáre (zvyčajne komár piskľavý – Culex pipiens, pozn. red.) a invázne komáre kladú vajíčka do stojatej vody, záplavové komáre do periodicky zaplavovaných oblastí v okolí riek. Vajíčka záplavových komárov prežijú aj vyschnutie riek a čakajú aj niekoľko rokov, kým príde ďalšia záplava. Tieto vajíčka sú veľmi múdre – vedia si zistiť, či je vhodná teplota alebo či je už vo vode dostatok výživných látok, aby sa mohli larvy vyliahnuť. Larvy sa v štyroch štádiách vývinu postupne zvliekajú a dorastajú na pohyblivú kuklu – pupu. V tomto štádiu už larva neprijíma potravu a vyliahnu sa z nej dospelé jedince, ktoré vyletia priamo z vody.
To, ako dlho sám proces trvá, závisí od teploty vody, pričom každý druh má vlastné preferencie. Napríklad záplavové komáre sa začínajú liahnuť od 12 °C a čím je voda chladnejšia, tým dlhšie im to trvá. Na jar to môže byť mesiac, ale ak dôjde v lete k záplave a vonku je 40 °C, celý tento cyklus sa zmestí do piatich až siedmich dní.
Ako dlho žije dospelý komár v prípade, ak ho nepostihne „nehoda“?
To takisto závisí od skupiny. Záplavové a invázne komáre žijú iba mesiac, domové komáre, ktoré žijú v blízkosti našich obydlí, aj niekoľko mesiacov. Vedia dokonca prezimovať a prečkať do ďalšieho roka. Závisí to vyslovene aj od toho, akú majú stratégiu.
„Domové komáre prenášajú napríklad západonílsky vírus a vedia v sebe tento vírus držať až do nasledujúceho roka.“
Na akých miestach najčastejšie prečkajú zimu domové komáre?
Na chladnejších miestach, ako sú chodby alebo pivnice či šopy s drevom. No nájdeme ich aj v bytoch. Keď sa ochladí, komár začne hibernovať. Pozastaví všetky svoje funkcie, neprijíma potravu a čaká na ďalší rok. Keď na jar vidíme poletovať prvé komáre, sú to práve tieto prezimované, ktoré sa už pripravujú na ďalšiu sezónu. Na domové komáre veľakrát zabúdame, lebo nám nerobia až také nepríjemnosti ako záplavové komáre, ktoré sa vyliahnu v masách. Sú však nebezpečnejšie, lebo prenášajú napríklad západonílsky vírus a vedia v sebe tento vírus držať až do nasledujúceho roka.
„Invázne komáre vedia naklásť 200 vajíčok do malého vrchnáka od plastovej fľaše.“
Koľko vajíčok sú schopné komáre naklásť?
Komáre domové nakladú napríklad v sude s vodou na našich záhradkách pokojne 500 až 1 000 vajíčok. Ak to porovnáme s inváznymi komármi, tie vedia naklásť 200 vajíčok do malého vrchnáka od plastovej fľaše. Niektoré komáre kladú vajíčka len raz počas sezóny alebo raz za život, iné druhy sa vedia nakŕmiť opakovane a kladú viac generácií za sezónu.
Čím sa odlišuje samček komára od samičky?
Veľakrát si ľudia myslia, že samček komára je oveľa väčší, a mýlia si ho s tipuľou. Je to hmyz, ktorý sa na komára síce podobá, ale je skutočne oveľa väčší. Samček a samička komára však majú rovnakú veľkosť. Samček sa odlišuje tým, že má chlpaté tykadlá, ktoré sú viditeľné aj voľným okom, a na zadočku má „klieštiky“. Samček neprijíma krv, živí sa nektárom a cukrovou šťavou z rastlín alebo kvetov a krv pije len samička, aby vyživila vajíčka. Samčekov však často nájdeme v blízkosti samičiek, lebo sa chcú páriť. Od samčeka nám teda vôbec nič nehrozí.
Okrem komárov sa zaoberáte aj ochoreniami, ktoré prenášajú. V rámci APVV projektu ste viedli celoslovenský monitoring západonílskeho vírusu a vírusu Usutu v komároch na území Slovenska. Vytvorili ste takisto jedinečnú metodológiu monitoringu, ktorá je jednoduchšia, lacnejšia a rýchlejšia.
S monitoringom sme začali v roku 2024 a šlo o pilotný monitoring, kde sme skúšali využiť novú metodológiu tak, aby sme vedeli zabezpečiť celoplošný celoslovenský monitoring západonílskeho vírusu a vírusu Usutu v komároch, keďže na Slovensku dodnes nič podobné zabehnuté nie je. Spolupracovali sme s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a s Úradom verejného zdravotníctva SR. Pomáhali nám s odchytmi a bez ich pomoci by sme to určite nezvládli. Práve preto, že nemáme dostatok expertov na komáre alebo ich monitoring, snažili sme sa nájsť metodiku, ktorá bude jednoduchšia a bude tak možné zabezpečiť plošné monitorovanie.
Využívali sme špeciálne karty FTA, ktoré prezervujú RNA vírusu zo slín komárov. Keď sa vírus dostane na kartičku, je inaktivovaný, takže je to aj bezpečné. Kartička, na ktorej týždeň saje niekoľko desiatok až stoviek komárov, sa dá poslať poštou, preto je to aj finančne oveľa efektívnejšie, než keby sme museli štandardne určovať každého komára. Postup sa týmto oveľa zjednodušil a zrýchlil, preto sme výsledky dokázali poskytnúť už do dvoch týždňov od doručenia karty.
Keď sa vďaka tomuto nášmu systému včasného varovania nájde vírus, dokážeme upovedomiť nemocnice, epidemiológiu aj daný región a je možné prijať preventívne opatrenia. So štandardnou metódou, ktorá trvala pomerne dlho a výsledky boli veľakrát až v zime, by prevencia možná nebola. Veľmi pekne nám to fungovalo v roku 2024 a 2025.
Náš systém sa zapáčil dokonca aj iným expertom z Európy, pretože aj tam, kde majú monitoring zbehnutý, narážajú na prekážky, ako sú financie, personálne kapacity atď. Takže keď videli, že náš systém funguje a je efektívnejší, zaujalo ich to a majú záujem s nami spolupracovať. Tento rok sme podávali veľký projekt zameraný práve na validáciu nášho systému v rôznych krajinách aj v rôznych environmentálnych podmienkach Európy.
„V roku 2024 sme našli západonílsky vírus najmä na juhu Slovenska, rozšírenejší naprieč Slovenskom bol však vírus Usutu.“
Aké konkrétne výsledky ste zaznamenali počas monitoringu?
V roku 2024 sme našli západonílsky vírus najmä na juhu Slovenska, rozšírenejší naprieč Slovenskom bol však vírus Usutu. Keď sme upovedomili epidemiológov aj nemocnice v daných regiónoch, ukázalo sa, že v nemocnici v Nitre mali pacientov, pri ktorých nevedeli zistiť, o čo ide. Slovenskí infektológovia často nerátajú s týmito vírusmi, lebo nevedia, že ich tu máme. Následne bolo možné vykonať správnu diagnostiku a ukázalo sa, že v danom období mali v tejto nemocnici niekoľko ľudí hospitalizovaných so západonílskym vírusom a dokonca aj s vírusom Usutu.
Keďže len malá časť populácie má následkom týchto vírusov vážnejšie neuroinvázne alebo encefalitické problémy a až 80 percent štandardnej populácie netuší, že má nejakú infekciu, a zvyšná časť má príznaky podobné chrípke, tieto vírusy môžu byť prenášané aj transfúziou. Je to veľmi nebezpečné, pretože imunitný systém príjemcov krvi je oslabený a percento vážnych prípadov, alebo dokonca fatálnych, je u nich vyššie. Na základe chýbajúceho monitoringu Národná transfúzna služba nemohla pristúpiť k celoplošnému testovaniu darcov, no na základe našich výsledkov a pacientov z nemocníc sa napokon podarilo, že v tomto regióne začali s pravidelným testovaním krvi už počas danej sezóny.
Aká je v súčasnosti budúcnosť tohto monitoringu na Slovensku? Bude sa v ňom pokračovať?
Projekt ešte stále prebieha. Pôvodne sme mali dohodnuté dva roky, ale napokon sme sa s Úradom verejného zdravotníctva SR dohodli, že budeme pokračovať aj tento rok. Minulý rok bolo veľmi suché leto a komárov bolo menej. Nepodarilo sa nájsť žiaden vírus – čo je, samozrejme, dobrá správa, ale chceme si to ešte overiť počas jednej sezóny. Naša sezóna nie je prispôsobená aktivite komárov, ale aktivite vírusov a tie sú aktívne od konca júla do septembra.
Na Slovensku sa už usídľujú aj invázne druhy ako ázijský komár tigrovaný alebo komár japonský. Kedy sme ich na našom území začali registrovať a prečo sú nebezpečné?
O komárovi japonskom máme záznamy dlhšie než o ázijskom tigrovanom komárovi a je u nás aj viac rozšírený. Keď sme robili monitoring naprieč Slovenskom, našli sme ho naozaj skoro všade. Má rád mestské parky, vyhľadáva tienisté miesta, kdežto ázijskému tigrovanému komárovi slnko vôbec neprekáža a poletuje si veselo aj počas dňa, čo bežne nerobia ani naše komáre.
Aj napriek tomu, že japonský komár vie prenášať ochorenia ako dirofilária a hovorí sa o ňom tiež v súvislosti so západonílskym vírusom, nie je natoľko nebezpečný ako ázijský tigrovaný komár. A keďže naň nie je natoľko upriamená pozornosť ako na ázijského tigrovaného komára, v Európe nemá až taký dobrý monitoring a nevieme vôbec povedať, kedy sa k nám dostal a odkiaľ.
Ázijský tigrovaný komár vie prenášať oveľa viac vírusov ako naše bežné komáre alebo japonský komár. Ide o tropické vírusy ako dengue, chikungunya alebo Zika. Keď sa takýto komár usídli v novej krajine, tieto vírusy sa tam môžu dostať a deje sa tak už teraz naprieč južnou Európou. V Taliansku, Francúzsku a Španielsku už dokonca zaznamenali aj lokálny prenos a je predpoklad, že keď sa niekde takýto komár usídli, tieto vírusy sa začnú šíriť. Je to aj prípad Slovenska. Máme na to vhodné klimatické podmienky a tigrovaný komár sa u nás už úspešne množí.
Keďže veľa cestujeme a chodíme na dovolenky aj do tropických častí sveta, je možné, že keď sa vrátime domov, máme v sebe jeden z týchto vírusov. Pokiaľ nemáme žiadne symptómy, netušíme, že ho v sebe máme. Keď je však u nás komár, ktorý vírus dokáže ďalej prenášať na iného človeka, stávame sa potenciálnym prenášačom vírusu z jednej krajiny do druhej a vírus sa môže začať šíriť.
Je prenos západonílskeho vírusu, napríklad z infikovaného komára domáceho na človeka tiež takýto jednoduchý?
Tu je cyklus prenosu z komára na človeka zložitejší o medzihostiteľa, ktorým je vták. U neho sa vírus replikuje. A keď sa dostatočne namnoží a komár nasaje jeho infikovanú krv, následne nás nakazí.
Invázny komár tigrovaný sa na Slovensku už usadil. Čo je najdôležitejším signálom toho, že sa nový druh už viac nepovažuje za hosťa, ale na danom území je už fakticky doma?
Komár je usídlený, keď na novom mieste dokáže prezimovať. Či je daná populácia zhodná s tou minuloročnou, si vieme overiť aj geneticky na základe DNA. U komára tigrovaného sa nám to potvrdilo a vidíme aj nárast jeho populácie. Náš prvý nález v bratislavskom Ružinove bol zaznamenaný v roku 2023, no nevieme presne povedať, či šlo o prvý rok, pretože na Slovensku nefunguje monitoring inváznych druhov a väčšinou ide len o lokálne výskumné projekty.
Ako vyzerajú monitorovacie programy inváznych druhov komárov v krajinách, kde sú už zavedené?
Monitorujú sa vstupy do krajiny tam, kde zastaneme, keď prejdeme hranicu a otvoríme dvere auta, na letiskách, kde komáre vyletia z batožiny alebo lietadla, rôzne prístavy a prekladiská tovaru. Keď tieto komáre chytíme hneď v prvej fáze, na tom istom mieste sa ich vieme aj efektívne zbaviť a v niektorých krajinách sa tak opakovane darí úplne eliminovať danú populáciu komárov vďaka plošnému postreku, ktorý práve vtedy dáva zmysel, pretože komáre sa ešte nezačali množiť a páriť.
V krajinách, kde komáre monitorujú, používajú špeciálne nádoby s vodou, ktoré pripomínajú dutinu. Je tam drevená špachtľa, na ktorú komáre nakladú vajíčka. Toto riešenie takisto nie je finančne náročné, akurát nádoby treba buď každý deň, alebo raz za niekoľko dní kontrolovať.
Keď hovoríme o neexistujúcom národnom monitoringu inváznych komárov na Slovensku, zatiaľ túto úlohu suplujete vy?
Monitoring sme robili len v rámci európskeho projektu COST Action Aedes Invasive Mosquitoes. Zapojila sa doň celá paneurópska oblasť a všetci sme rovnakou metodikou sledovali, či na svojich územiach registrujeme invázne komáre. Vtedy sa nám podarilo nájsť japonského aj tigrovaného komára.
Momentálne nemáme vedecký projekt, ktorý by tento monitoring udržiaval. Vedecké projekty sú zamerané na nové výzvy alebo výskumné úlohy a nie na niečo, čo by malo byť prednostne úlohou štátu. Rokovali sme s Ministerstvom zdravotníctva SR a s Úradom verejného zdravotníctva SR, ale, bohužiaľ, stále narážame na nedostatok kapacít a financií a ide to do stratena. Naďalej nám teda chýba štátna organizácia, ktorá by prebrala tento monitoring pod seba.
V okolitých štátoch je vždy aspoň jedna alebo dve osoby, ktoré majú buď legislatívne poznatky, alebo vypracované metodiky pre monitoring, inde existuje štandardný program, kde na regionálnych úradoch monitorujú invázne komáre a ochorenia. U nás sa monitorujú len diagnostikované ochorenia spájané s prenosom od komárov.
„Populácia inváznych komárov nám narastá, no nemáme prijaté žiadne opatrenia na ich elimináciu.“
Aké následky môže mať absencia monitoringu inváznych komárov na našom území?
Samotné zistenie, že sa nám tu komár tigrovaný usídlil, nestačí. Máme jasné náznaky, že komár tigrovaný je na viacerých miestach na Slovensku, ale nemá kto zistiť, či tam dokázal prezimovať. Vôbec teda nevieme, aká je reálna situácia na Slovensku. V Bratislave to vieme viac-menej aj vďaka aktivite magistrátu, je aj v ich záujme sledovať túto situáciu. Spolupracujeme s nimi, aby sme vedeli, ako to vyzerá aspoň v Bratislave, ale inde na Slovensku to nedokážeme povedať.
Problém je, že populácia inváznych komárov nám narastá, no nemáme prijaté žiadne opatrenia na ich elimináciu. Bojuje sa s nimi ináč a zložitejším spôsobom než s našimi bežnými komármi. Je potrebná komplexná stratégia a plán. A tým, že sa nemonitorujú ani samotné ochorenia v komároch, zistíme to zjavne až pri prvom prípade ochorenia u človeka a to je už väčšinou neskoro.
Aké sú možnosti v prípade eliminácie inváznych druhov komárov?
Veľmi dôležitá je spolupráca s obyvateľmi, pretože komáre sa množia aj v blízkosti našich obydlí. Ide o domy aj paneláky. Všade tam sa nachádzajú nádobky alebo malý odpad, ktorý dokáže udržať polievkovú lyžičku vody. Aj tá poslúži ako liahnisko pre tieto komáre. Keďže ide o zdravie obyvateľov, je potrebné, aby mysleli na to, že vždy, keď zaprší, treba sa prejsť po svojom okolí a pozbierať takéto odpadky a nádobky a aspoň raz do týždňa vyliať zvyšnú vodu z kvetináčov aj napájadiel pre vtáčiky a ježkov. Takéto jednoduché intervencie sú najefektívnejšie.
Ďalej môžeme napríklad použiť výťažok z baktérií BTI (efektívna biologická ochrana bezpečná pre iné organizmy, pozn. red.), ktoré predstavujú prirodzenejšiu aj udržateľnejšiu formu, pretože komáre si na ne menej vytvárajú rezistenciu než na bežné chemické postreky. BTI však treba aplikovať do všetkých liahnísk vrátane spomínaných nádob v blízkosti našich obydlí, no je problém aplikovať ich na cudzí súkromný pozemok. Aktivizmus obyvateľov však dokáže minimálne zredukovať populáciu týchto komárov.
BTI tablety zabíjajú aj larvy domových komárov a sú dobrým riešením tiež v prípade, ak máte na záhrade sud s dažďovou vodou na polievanie alebo jazierka. Nie je to finančne náročné riešenie, nezaberie veľa času, treba len o tom stále hovoriť, aby ľudia vedeli, že takto sami chránia svoje zdravie. Invázne komáre totiž lietajú len do 500 metrov od miesta, kde sa vyliahnu. Ak nás uštipnú, vyliahli sa v našej blízkosti a chováme si ich my sami alebo niekto v našej blízkosti.
Treťou a poslednou možnosťou je bežný chemický postrek. Ten je však určený len pre dospelých komárov. Týmto spôsobom sa však nezbavíme liahnísk a o dva týždne môžeme mať ten istý problém. Chemický postrek v podobe pyretroidov je teda niečo, čo si nechávame, keď sa nám začne šíriť ochorenie a potrebujeme zabiť infikované komáre, pretože na chemické postreky si vedia invázne komáre veľmi rýchlo vytvárať rezistenciu. Chemické postreky nie sú udržateľné ani dlhodobé riešenie.
„Vážnejšie prípady sú veľmi podobné encefalitíde alebo meningitíde a môžu byť zamieňané za kliešťovú encefalitídu.“
Oba druhy týchto komárov sú prenášačmi tropických vírusov, keďže ide o invázne druhy. Západonílsky vírus a vírus Usutu však prenášajú aj naše domáce komáre. Ako je to možné?
Tieto vírusy sú aj na Slovensku známe od 60. rokov minulého storočia, keď bol u nás prvý raz zaznamenaný západonílsky vírus na Záhorí. Vieme, že tu odvtedy je, ale nevenovala sa mu väčšia pozornosť a diagnostika u ľudí sa začala až v roku 2019. Nevieme teda povedať, či sme týchto prípadov mali viac alebo menej, lebo sa nediagnostikovali. Vírus sa dostal do Európy pomocou sťahovavých vtákov. A vďaka tomu, že vtáky neustále migrujú, sa sem dostávajú aj nové varianty. V Európe sa už tento vírus stabilne nachádza a narastá aj počet infikovaných prípadov. Veľakrát však nevieme presne povedať, či ide o skutočný nárast, alebo za tým stojí lepšia diagnostika.
Väčšina vírusových infekcií však odhalená nie je, pretože symptómy sú pri vírusových ochoreniach veľmi podobné a ide o obrovskú skupinu vírusov. Pokiaľ chcete diagnostikovať konkrétny vírus, musíte danú vzorku poslať na vyšetrenie konkrétneho vírusu. Pokiaľ máte kliešťa, viete si to odsledovať, ale v lete každého z nás poštípe komár a neviete vylúčiť, či niektorý z nich nebol infikovaný. Viac sa na to však dá myslieť v určitých lokalitách, kde sa vytvoria ohniská.
Je preto dobré sledovať, kedy sa začali príznaky. Väčšina týchto pacientov sa objaví v auguste a začiatkom septembra. Inkubačná perióda je dva až 15 dní, keď sa objavia príznaky ako bolesť hlavy, kĺbov, zvýšená teplota. Nič špecifické a často to aj samo odznie, takže ani nevieme, že sme takúto infekciu prekonali. Vážnejšie prípady sú veľmi podobné encefalitíde alebo meningitíde a môžu byť zamieňané za kliešťovú encefalitídu.
V prípade komára japonského hrozí japonská encefalitída. Ako je to v tomto prípade?
Tá sa v Európe nevyskytuje, ale kliešťová encefalitída má veľmi podobné príznaky a veľakrát sa vôbec nedá odlíšiť. Pre obe je špecifické, že spolu so západonílskym vírusom patria do jednej skupiny a majú krížovú reaktivitu – veľa testov reaguje rovnako. Takže aj pacient s kliešťovou encefalitídou nám po viacerých testoch môže vyjsť pozitívny na západonílsky vírus. Predpokladáme však, že to môže byť často práve naopak. Pre doktora aj pacienta to nie je až také rozhodujúce, pretože sa obe liečia rovnako na základe symptómov. Pacientom to neuškodí, ale my následne nemáme informácie, kde sa daný vírus nachádza, a tieto dáta nemá ani transfúzna služba.
Prečo komárov priťahuje niekto viac a niekto menej?
Ľudia si často myslia, že je to otázka krvnej skupiny, ale výskumy si v tomto viac-menej odporujú. Dôvodom je, že tam skutočne vstupuje viac faktorov. Komáre láka hlavne oxid uhličitý, ktorý vydychujeme. Napríklad keď športujeme, vydávame viacej oxidu uhličitého, ale kvôli tomu určite netreba prestať športovať. Stačí si len pribaliť repelent. Ďalším faktorom je naša teplota aj pach, ktorý je veľmi špecifický. Svoju rolu zohráva aj náš metabolizmus. Čiže z tohto hľadiska niekto vonia komárom viac a niekto menej.
V lete by sme sa preto mali častejšie sprchovať a používať vône alebo sprchové gély, ktoré nebudú komáre lákať. Najmä ženy obľubujú sladké kvetinové vône, ale tie majú komáre veľmi rady. Preto by som ich v lete vynechala a uprednostnila svieže citrusové alebo eukalyptové spreje, ktoré by komáre mohli odpudiť.
Okrem sieťok na oknách, repelentov, dlhých nohavíc a oblečenia s dlhými rukávmi – čo nám ešte môže pomôcť, aby sme sa ochránili pred lietajúcimi komármi?
Môžu pomôcť aj ventilátory a klimatizácia nastavené smerom do dverí alebo okna, pretože v prúdiacom vzduchu komáre nedokážu lietať. Z rastlinných extraktov majú najlepšie výsledky éterické oleje z eukalyptu, no stále nemajú účinnosť ako klasické repelenty. Tie ostávajú naďalej ochranou číslo jedna, nič efektívnejšie zatiaľ neexistuje. Určite však odporúčam čítať príbalové letáky, ako repelenty používať, lebo často sa používajú zle a buď vznikajú rôzne kožné reakcie, alebo sú repelenty neúčinné. Vždy účinkujú len niekoľko hodín a potom je nutná ďalšia aplikácia.
RNDr. Viktória Čabanová, PhD.
Pôsobí ako vedecká pracovníčka a vedie vedeckú skupinu pre výskum komármi prenášaných vírusov vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV. Venuje sa výskumu komárov a komármi prenášaných ochorení. V roku 2020 získala za výskum západonílskeho vírusu ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a v roku 2023 bola nominovaná na ocenenie ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov.
Stanislava Longauerová
Foto: Linda Kisková Bohušová, archív V. Čabanovej
Časopis Akadémia 3/2026