Kliešte sú čoraz aktívnejšie a vďaka zmene klímy sa rozširuje aj areál ich výskytu. Tím okolo VERONIKY RUSŇÁKOVEJ TARAGEĽOVEJ z Ústavu zoológie SAV preto spustil projekt InfoKliešť, do ktorého zapojili aj verejnosť. Vedci a vedkyne takto získajú cenné údaje o výskyte kliešťov, ich aktivite a druhoch po celom Slovensku. Pomáha im pri tom aj umelá inteligencia.
„Našli ste kliešťa? Pošlite nám fotku a miesto nálezu.“ Takto znie výzva vášho tímu na stránke Infokliešť.sk, prostredníctvom ktorej sa môže od júna verejnosť zapojiť do mapovania výskytu kliešťov na Slovensku. Aký je hlavný cieľ projektu?
Projekt vznikol preto, aby sme preštudovali aktuálny výskyt a sezónnu aktivitu kliešťov pod vplyvom globálnych zmien. Preto sme sa rozhodli prepojiť vedeckú prácu s verejnosťou, aby sme zmapovali kliešte na čo najväčšej ploche Slovenska. My budeme poskytovať ľuďom informácie a ľudia budú pomáhať vedcom.
Vytvorili sme stránku www.infokliest.sk, prostredníctvom ktorej môžu ľudia cez jednoduchý formulár nahlásiť kliešťa a poslať jeho fotografiu. Sú tam tiež uverejnené základné informácie o kliešťoch a nimi prenášaných pôvodcoch ochorení. Ľudia sa môžu takisto dozvedieť viac o prevencii, o tom, ako si kliešťa vybrať, alebo o očkovaní proti kliešťovej encefalitíde.
Nedávno sme na stránku pridali aj „kliešťový kalendár“ alebo „semafor“, ako ho pracovne označujeme, ktorý informuje, kedy je aktivita kliešťov najvyššia, teda kedy máme byť najviac obozretní. Napríklad minulý rok bolo najviac kliešťov v apríli, tento rok v máji.
Dôležitú úlohu v tomto výskume zohráva umelá inteligencia, preto na projekte spolupracuje s Ústavom zoológie SAV aj Ústav informatiky SAV. Ako došlo k tomuto prepojeniu?
Počas písania cieľov projektu nám napadlo, že by sme mohli vytvoriť aplikáciu, ktorá pomôže ľuďom s kliešťami. Veľakrát sa nám totiž stalo, že nám ľudia poslali „kliešte“, ale v skutočnosti to bolo niečo iné. Primárne sme teda chceli dosiahnuť, aby aplikácia potvrdila používateľovi, že to, čo našiel, je skutočne kliešť. Lenže my sme zoológovia, niektorí veterinári, parazitológovia, takže sme prizvali na pomoc kolegov z Ústavu informatiky SAV a oni súhlasili. Mobilná aplikácia je zatiaľ v štádiu testovania, ale dovolím si povedať, že táto spolupráca už teraz prináša prvé ovocie.
Na čo všetko budete môcť využiť dáta od ľudí?
V prvom rade vieme sledovať sezónnu aktivitu kliešťov, ktorá sa mení spolu s klimatickými zmenami. Zaujíma nás aj aktuálne rozšírenie kliešťa druhu pijak lužný (Dermacentor reticulatus), ktorého areál sa citeľne rozširuje a ktorý je aktívny aj v chladnom období, dokonca veľmi dobre znáša záplavy.
Ako som už spomínala, fotografie kliešťov slúžia tiež na tréning AI, aby aplikácia neskôr dokázala rozlíšiť kliešte a určiť ich aspoň do rodu. Takisto ak napríklad niekto zistí, že jeho psík mal na sebe pijaka lužného, dostane informáciu o riziku infekcie parazitárnym ochorením babezióza.
Za pomerne krátky čas nám prišlo množstvo hlásení kliešťa, za čo sa chceme ľuďom poďakovať. Touto cestou by som ich tiež chcela poprosiť, aby nezabúdali priložiť fotografiu. Tiež prosíme o trpezlivosť, intenzívne pracujeme na dopĺňaní údajov do mapy a vylepšovaní webovej stránky www.infokliest.sk. Všetky hlásenia evidujeme a postupne zapracujeme do mapy.
Zo zaslanej vzorky alebo fotografie možno určiť vývinové štádium kliešťa. Dá sa zistiť, či ide o larvu, nymfu alebo dospelého jedinca. Je aj toto pre vás dôležitá informácia a ak áno, prečo?
Napríklad samička kliešťa v sebe môže mať viacero patogénov – ako larva mohla získať cicaním na hostiteľovi borélie, ako nymfa z iného hostiteľa zase rickettsie, pričom patogény naďalej ostávajú v kliešťovi. Niektoré z patogénov sa prenášajú aj transovariálne, teda z infikovanej samičky na larvy. Napríklad pri boréliách ide o veľmi nízke percento, keď sa infekcia prenáša na potomstvo, takže ak nám ľudia zašlú larvu, upokojíme ich, že šanca nákazy je minimálna.
Okrem externých dát, samozrejme, čerpáte veľa z terénneho výskumu kliešťov. Aké metodiky využívate?
Áno, robíme pravidelné mesačné zbery kliešťov na 10 lokalitách v Bratislave. Kliešte zbierame pomocou metódy vlajkovania, keď po vegetácii ťaháme kus látky (1 x 1 m), na ktorú sa kliešte číhajúce na hostiteľa prichytia. Okrem toho sledujeme aktivitu kliešťov v kliešťových záhradkách. V rámci ďalších projektov získavame kliešte aj z rôznych druhov zvierat – z hlodavcov, jašteríc či ježkov, ktoré sú hostiteľmi kliešťov a môžu byť rezervoármi pôvodcov ochorení, ako je napríklad borelióza. Zaujímavosťou je, že rezervoár patogénov neochorie a slúži doslova ako nádoba, v ktorej cirkuluje patogén a kliešte ho odtiaľ prenášajú na iných hostiteľov.
Spomínate kliešťovú záhradku – ako vyzerá a akým spôsobom sú kliešte zabezpečené pred únikom do okolia?
Metodiku kliešťovej záhradky sme prebrali od kolegov z Nemecka. Pozostáva z antikorového rámu vo veľkosti jedného metra. Je umiestnený v prirodzenom prostredí – v lese a ošetrený vrstvou fluónu, ktorá bráni úniku kliešťov. Ohraničená oblasť je vystlaná približne 10 cm hrubou vrstvou listovej podstielky – hrabanky, ktorá poskytuje neaktívnym kliešťom vlhkú mikroklímu a útočisko. Na ploche vymedzenej rámom je umiestnený ešte drevený rám s pletivom, ktorý je uložený na hrabanke. Na tejto ploche sú vertikálne rozmiestnené drevené paličky zapichnuté do zeme v mriežke 6 x 8 cm, paličky sú vysoké 60 cm.
Do každej záhradky sme vypustili známy počet kliešťov. Paličky slúžia ako imitácia vegetácie, na ktorú kliešte vyliezajú v čase, keď sú pre ne optimálne podmienky. Záhradky máme umiestnené na troch lokalitách v Bratislave a sledujeme v nich aktivitu kliešťa obyčajného a pijaka lužného.
InfoKliešť je súčasťou projektu InfoTick (angl. tick = kliešť) a bude prebiehať do roku 2027. Aj keď stránka Infokliešť.sk bola spustená len nedávno, aké poznatky zatiaľ projekt priniesol?
Pravidelné zbery kliešťov sme začali robiť už v júni 2023, v tomto roku sme nainštalovali prvé záhradky. Zatiaľ nám výsledky ukázali, že dochádza k predĺženiu sezónnej aktivity kliešťov, sú aktívne aj počas teplej zimy. Aj keď ich nebolo veľa, nazbierali sme ich aj v decembri aj januári.
Koľko kliešťov už projekt od verejnosti zachytil a kde sa nachádzajú zatiaľ najproblematickejšie lokality na Slovensku? Podľa súčasnej mapy výskytu kliešťov na stránke Infokliešť.sk to najhoršie vyzerá v Bratislave. Ako si to vysvetľujete?
Zatiaľ sme dostali vyše 600 hlásení plus od roku 2023 nám ľudia poslali okolo 500 kliešťov na vyšetrenie. Hlásenia zatiaľ nie sú zahrnuté v mape na stránke, kolegovia z Ústavu informatiky SAV na tom však pracujú. Momentálne na mape vidieť iba kliešte, ktoré nám ľudia poslali alebo osobne priniesli na ústav, a takisto sú na mape znázornené naše pravidelné zbery kliešťov v Bratislave. Preto je najviac hlásení z Bratislavy. Kliešť obyčajný sa však vyskytuje na celom Slovensku a tento rok je ich naozaj veľmi veľa, prispela k tomu pravdepodobne teplá zima. Veľa ľudí nám hlási výskyt kliešťov aj v záhradách.
„Už máme záznamy o druhoch, ktoré sa na Slovensku doteraz nevyskytovali.“
Na Slovensku žije v súčasnosti už viac než 20 druhov kliešťov. Je to ale kliešť obyčajný, ktorý je najrozšírenejší a zároveň prenáša najširšie spektrum ochorení na človeka. Očakávate, že InfoKliešť môže priniesť prekvapivé dáta aj o iných druhoch kliešťov?
Áno. Už máme záznamy o druhoch, ktoré sa na Slovensku doteraz nevyskytovali. Jedným z cieľov projektu je sledovanie nepôvodných druhov kliešťov pochádzajúcich z teplejších južných oblastí, ktoré sa objavujú už aj u nás. Ide napríklad o druh Rhipecephalus sanguineus (kliešť psí) alebo Hyalomma marginatum, ktoré prenášajú viacerých pôvodcov ochorení. Tieto druhy sa čoraz častejšie objavujú už aj v strednej Európe. Prichádzajú k nám vďaka migrujúcim vtákom, ale prinášame si ich aj ako turisti. Práve zapojenie verejnosti nám môže pomôcť aj v tomto bode výskumu.
Čo sa týka kliešťovej encefalitídy alebo borélií, do akej miery sa na Slovensku vyskytujú tieto patogény?
Kliešťová encefalitída sa vyskytuje ohniskovo a jej hlavným rezervoárom sú hlodavce. Naopak, borélie sú všade, kde sú kliešte. Nie všade je ale rovnaký podiel infikovaných kliešťov. Napríklad v areáli SAV na Patrónke ide len o 2 % kliešťov, no v Malackách alebo na Martinských holiach sme mali aj 40 % výskyt pozitívnych kliešťov. Do veľkej miery to teda závisí od skladby hostiteľov v danej lokalite. Len pre zaujímavosť – čo sa týka borélií, imunitný systém srnčej a jelenej zveri má schopnosť eliminovať tieto baktérie, takže kliešte, ktoré cicajú na týchto zvieratách, nebývajú infikované boréliami.
Budú súčasťou kliešťovej aplikácie aj informácie o lokalitách so zvýšeným výskytom infikovaných kliešťov?
Áno, zatiaľ dokážeme mapovať len lokality v Bratislave, časom budú dostupné aj údaje z iných miest na Slovensku, napríklad percento kliešťov nakazených boréliami.
Ústav zoológie SAV ponúka možnosť vyšetrenia kliešťa na patogény ako borélie, anaplazmy, rickettsie a babézie, pripravujte tiež možnosť vyšetrenia na prítomnosť kliešťovej encefalitídy. Ľudia sú často vystrašení, ak im príde pozitívny výsledok. Tieto ochorenia však môžu prebiehať aj bezpríznakovo. Čo by ste poradili ľuďom, ktorí dostanú pozitívny výsledok z testu?
Vždy upozorňujeme, že ak je kliešť infikovaný, neznamená to automaticky, že sa nakazili. Táto informácia pomôže v prípade, ak má človek po niekoľkých týždňoch príznaky podobné chrípke ako bolesť hlavy, kĺbov, zvýšenú teplotu, nadmerné potenie a i. Vtedy je potrebné ísť k lekárovi a podať mu informáciu o pozitívnom kliešťovi. Lekári vedia, ako ďalej postupovať. Ľudia by sa však nemali začať vyhýbať lesom.
Aby si človek užil pobyt v prírode – čo by ste v rámci prevencie poradili ľuďom pri návšteve lesa, parku?
Treba používať repelenty a obliecť si dlhé nohavice. Po príchode domov sa treba dobre prezrieť, dokonca aj pokožku hlavy. Oblečenie je dobré zavesiť na balkón, ideálne na priame slnko alebo odložiť ho na pár hodín do mrazničky. Kliešte totiž znesú pranie aj pri vyšších teplotách, ale zle znášajú teplo a sucho. Takisto pozor na doma namiešané repelenty z éterických olejov, pretože ich účinok trvá len krátko. A v neposlednom rade existuje účinné očkovanie proti kliešťovej encefalitíde.
Kliešťami sa zaoberáte už niekoľko rokov. Ako ich vnímate?
Heslom nášho tímu je: Nebojte sa kliešťov! Nadchýna nás, akú úžasnú životnú stratégiu majú kliešte aj patogény. Všetko tu do seba dokonale zapadá. Dokážu využiť všetky zmeny vo svoj prospech a vždy si nájdu cestičku, ako si vylepšiť život.
Viac informácií o projekte InfoKliešť nájdete okrem stránky www.infokliest.sk aj na Instagrame a Facebooku.
Mgr. VERONIKA RUSŇÁKOVÁ TARAGEĽOVÁ, PhD., študovala všeobecnú biológiu so zameraním na zoológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti je vedúcou oddeleniamedicínskej zoológienaÚstave zoológie SAV. Špecializuje sa na výskyt kliešťami prenášaných patogénov a ich rezervoárových hostiteľov na Slovensku a tiež ich molekulárnou charakterizáciou a presnou diagnostikou.
Stanislava Longauerová
Foto: Matej Pok, Y. M. Didyk, V. Rusňáková Tarageľová
Časopis Akadémia 4/2025