Príbehy úspešných ľudí dokážu veľmi inšpirovať. Patria medzi ne aj úspechy vedkýň. Materiálová chemička LENKA LORENCOVÁ z Chemického ústavu SAV robí jedinečný výskum v oblasti využitia progresívnych nanomateriálov. V roku 2023 sa umiestnila na 2. mieste v programe L’Oréal – UNESCO, tento rok sa stala Slovenkou roka v kategórii Veda a výskum. Cieľom oboch je zviditeľniť ženy.
Výskum, ktorému sa venujete, je zameraný na využitie progresívnych nanomateriálov „MXénov“ ako možných biosenzorov pri včasnej klinickej diagnostike onkologických ochorení prsníkov, hrubého čreva a prostaty. Ako si môžeme predstaviť fungovanie týchto biosenzorov v praxi?
Pri našej práci, v ktorej chceme uplatniť MXén pri vývoji citlivých biosenzorov, sa snažíme zužitkovať jeho fascinujúce vlastnosti, akými sú vysoká elektrická vodivosť, hydrofilný charakter, ľahko laditeľná štruktúra a veľká plocha povrchu. Navyše so sebou prináša ďalšie benefity, a to antimikrobiálnu aktivitu, biokompatibilitu a skvelé optické vlastnosti. MXén tu pritom vystupuje v polohe nosiča, na ktorý sú naviazané špecifické molekuly ako protilátky, lektíny, enzýmy, ktoré dokážu rozpoznať cieľové markery súvisiace s konkrétnym ochorením. Trochu to pripomína tiež kľúč a zámok. Práve veľká variabilita a možnosť funkcionalizovať povrch MXénu z neho robí ideálny systém pre náš výskum.
MXény sú dnes po svojom predchodcovi graféne jedným z najviac skúmaných dvojrozmerných materiálov na svete. Predstavujú veľkú skupinu karbidov a/alebo nitridov prechodných kovov. Štruktúru MXénovej viacrstvovej častice si možno predstaviť ako roztiahnutú harmoniku alebo otvorenú knihu. Jednotlivé vrstvy s medzivrstvovými priestormi, ktoré predstavujú pomyselné strany v knihe, sú naskladané na seba a hrúbka jednej vrstvy dosahuje 1 nanometer.
„Ženy považujem za úžasné bytosti a ako nanotechnologička a materiálová chemička v jednom si dovolím tvrdiť, že ženy sú skutočne multifunkčné, schopné zvládnuť veľmi veľa kvantitatívne i kvalitatívne.“
Spomínaný výskum je v mnohých ohľadoch výnimočný. Kde všade ste zaznamenali prvenstvá?
Spolu s kolegami a kolegyňami sme boli pri štúdiu elektrochemických vlastností MXénu prví na svete, ktorí informovali o tvorbe oxidov prechodného kovu na povrchu jednotlivých vrstiev pri určitých podmienkach. Ďalej sme dokázali stabilizovať MXén s nanočasticami platiny pre detekciu dopamínu, paracetamolu, kyseliny askorbovej a močovej. Biosenzorom na báze MXénových rozhraní modifikovaných betaínmi sme dokázali detegovať biomarker rakoviny prsníka na klinicky relevantnej úrovni a rovnako i kolorektálny karcinóm. Navyše sme vyvinuli miniaturizovaný jednorazový enzýmový MXénový nanobiosenzor na detekciu sarkozínu – potenciálneho markera rakoviny prostaty v moči. Taktiež sme ako prví použili MXén, aby sme efektívne obohatili glykány z komplexných vzoriek séra súvisiace s vývojom a/alebo progresiou rakoviny.
Venujete sa tiež popularizácii vedy na základných a stredných školách. Myslíte, že je to účinná cesta, ako inšpirovať mladých k vedeckej kariére?
Práve tak ako si uvedomujem, že školstvo a vzdelanie spolu so zdravotníctvom patria k najzákladnejším pilierom dobre fungujúceho štátu, vnímam ako nesmierne dôležité a zmysluplné objasňovať širokej verejnosti, vrátane detí a študentov, v čom skutočne spočíva práca vedkýň a vedcov. Či už sú to aktuálne témy často skúmané na celosvetovej úrovni a všestranné výzvy, ktorým čelíme, predovšetkým však dosiahnuté výsledky v súvislosti s ich potenciálnym praktickým uplatnením v každodennom živote.
Zaujať deti a mladých ľudí býva niekedy náročné. Aký prístup sa vám doteraz najviac osvedčil?
Ísť do akcie s najčistejším a úprimným úmyslom. Keď dobrosrdečne a nezištne chcete s mladými i dospelými zdieľať všetky svoje získané poznatky a skúsenosti, určite zákon akcie a reakcie dokonale zafunguje a mnohonásobne vám to všetci ľudsky oplatia. Navyše nastane úžasná energetická rovnováha. Skutočne som mimoriadne vďačná za svoje milé kolegynky a kolegov zo SAV, ktorí robia veľmi ochotne a obetavo nadprácu, spolu sa podieľame na popularizačných akciách a pre mňa je najpodstatnejšie to, že sme na jednej vlnovej dĺžke – idú do toho s čistým srdcom.
Na základe vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že ako prednášky na školách spolu s ukážkami chemických pokusov, tak aj exkurzie na našom pracovisku alebo popularizačné podujatia pre širokú verejnosť sú pre mladých určite motiváciou a potešením a spätnou väzbou od starších je zase, naopak, morálna podpora.
Spomenuli ste popularizačné akcie. Kde všade možno vidieť váš tím?
Aktívne sa zúčastňujeme na podujatiach, ako je My sme SAV, Víkend so SAV, Hravá veda na Smolenickom zámku, Letná škola mladých vedcov SAV, Európska noc vedy a ďalšie. Aj pri týchto aktivitách podporujeme prirodzenú zvedavosť a záujem, ale najmä sa snažíme aktívne zapájať účastníkov a účastníčky všetkých vekových skupín.
Tento rok ste sa stali Slovenkou roka v rovnomennej súťaži v kategórii Veda a výskum. Cieľom anketovej súťaže je zviditeľniť ženy, ktoré sa podieľajú na raste našej krajiny. Aká bola vaša cesta k vede?
U mňa bola katalyzátorom pre moje vnútorné nadšenie študovať chémiu jej výučba na základnej škole v Beňuši pod vedením pedagogičky Ivetky Bartoňkovej, voči ktorej pociťujem úprimný rešpekt a úctu. Reťazová reakcia pre mňa ďalej pokračovala vďaka skvelým a skúseným pedagógom na Gymnáziu Jána Chalupku v Brezne a následne na Ústave chemických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Môj záujem pokračovať vo vedeckej práci počas štúdia zosilnel vďaka pre mňa veľmi vzácnej a vedecky konštruktívnej spolupráci s výnimočnými odborníkmi a priateľmi v jednom – Dušanom Veličom a Monikou Jerigovou a rovnako vďaka nezabudnuteľnému výskumného pobytu na Universitat Autònoma de Barcelona, kde som sa ako doktorandka pripojila do mnohonárodného tímu.
Myslíte si, že okrem podpory vo vzdelávaní môžu aj podobné súťaže dodať ženám viac odvahy v ich budúcej kariére?
Ocenenie Slovenka roka 2024 v kategórii Veda a výskum som prijala s obrovskou pokorou a mojím najväčším darom bol pre mňa pocit dobrosrdečnej, úprimnej a nekonečnej podpory. Ženy považujem za úžasné bytosti a ako nanotechnologička a materiálová chemička v jednom si dovolím tvrdiť, že ženy sú skutočne multifunkčné, schopné zvládnuť veľmi veľa kvantitatívne i kvalitatívne. Takisto je obdivuhodné, ako dokážu po materskej dovolenke efektívne naskočiť na rozbehnutý vedecký vláčik akumulujúci nové vedecké pokroky v každej nasledujúcej stanici.
Uvedomujem si, že spätná väzba je veľmi dôležitá, preto touto cestou prajem z celého srdca všetkým snaživým, tvrdo pracujúcim a naozaj vedou žijúcim kolegynkám vedkyniam a rovnako aj kolegom vedcom, aby sa im dostalo podpory, akú si zaslúžia, a to vo viacerých formách – materiálnej, legislatívnej aj ľudskej.
RNDr. LENKA LORENCOVÁ, PhD. pracuje ako vedecká pracovníčka v Chemickom ústave SAV. Študovala na Katedre fyzikálnej chémie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, doktorát z biochémie získala na Univerzite Komenského v Bratislave. Jej vedeckovýskumným zameraním je využitie progresívnych nanomateriálov známych ako MXény. V roku 2023 sa umiestnila na 2. mieste v programe L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede na Slovensku v kategórii Fyzikálne a formálne vedy. Hlavným cieľom súťaže je oceniť výskumníčky, ktoré robia svet lepším. Tento rok sa stala Slovenkou roka v kategórii Veda a výskum.
Stanislava Longauerová
Foto: Miroslav Michalka, Slovenka roka/Desana Dudášová