Minulosť našej planéty nám vie povedať veľa o jej budúcnosti

6. 6. 2024 | 138 pozretí

Americkú paleoklimatologičku MAUREEN RAYMO zaujíma rýchlosť, s akou prebieha súčasná klimatická zmena, jej vplyvy na našu planétu, ale aj možné riešenia, ktoré by mohli pomôcť znížiť hladinu CO₂ v atmosfére.

Na základe dostupných dát zozbieraných napríklad z analýzy izotopov prvkov dokážete vo svojom výskume rekonštruovať klimatické podmienky, ktoré sa udiali v minulosti, a opísať ich vplyv na hladinu morí či ľadovú pokrývku na póloch. Aká budúcnosť nás čaká, keďže súčasná klimatická zmena prebieha príliš rýchlo?

Jedna z vecí, ktoré nám štúdium minulosti ukazuje, je, že súčasná klimatická zmena je fenomenálna, jej rýchlosť je takmer bezprecedentná. Klíma sa rýchlo zmenila aj po náraze asteroidu pred 65 miliónmi rokov, ktorý na Zemi spôsobil masové vymieranie. Hoci to, čo sa deje dnes, nemôžeme úplne porovnávať so situáciou po náraze asteroidu, tempo súčasných zmien je skutočne alarmujúce. Množstvo CO₂, ktoré teraz vypúšťame do atmosféry, je niekoľkonásobne vyššie, ako všetky sopky na svete vypustia do atmosféry za rok. Tým úplne narúšame radiačnú rovnováhu našej planéty, následkom čoho dochádza k otepľovaniu a topeniu ľadových štítov.

„Jedna z vecí, ktoré nám štúdium minulosti ukazuje, je, že súčasná klimatická zmena je fenomenálna, jej rýchlosť je takmer bezprecedentná.“

Dokážeme ešte vôbec zvrátiť klimatickú zmenu, ktorej čelíme? Môžeme ešte niečo urobiť, alebo sa bude musieť ľudstvo prispôsobiť novým podmienkam? A čo príroda?

Verím, že ak sa všetci zmobilizujú – a toto je všeobecne rozšírený názor – a budeme spolupracovať na dekarbonizácii globálnej ekonomiky a prechode na čisté obnoviteľné zdroje energie, môžeme udržať otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia. Ak to neurobíme, prispejeme k vytvoreniu sveta, ktorý väčšina z nás nechce spoznať – budeme čeliť zvýšenej hladine morí, suchám, lesným požiarom a ďalším problémom. To si vyžiada adaptovanie sa na nové podmienky a prinesie veľké utrpenie. Čiže buď za to všetko zaplatíme teraz, alebo neskôr.

Ste autorkou Uplift Weathering Hypothesis – hypotézy, ktorá spája globálne ochladzovanie a nástup dôb ľadových v histórii Zeme s poklesom atmosférického CO₂, ktoré bolo spôsobené chemickým zvetrávaním pri tektonickom vzostupe Himalájí a Tibetskej náhornej plošiny. V súčasnosti sa intenzívne skúma, ako by bolo možné využiť geotechnológie pri zachytávaní CO₂. Zdá sa vám táto možnosť reálna, prípadne vidíte potenciál vo výskume v tejto oblasti?

Je nám známe, ako funguje prirodzené odstraňovanie CO₂ z atmosféry v geologických časových horizontoch. Sopky ho do atmosféry uvoľňujú, zvetrávanie hornín ho z nej odoberá. Preto sa mnohí vedci snažia zistiť, ako urýchliť zvetrávanie hornín v špecifických podmienkach.

K dispozícii sú už aj konkrétne riešenia. Napríklad americká spoločnosť Heirloom Technologies je prvou na komerčnom trhu, ktorá sa využitím umelého chemického zvetrávania aj prakticky zaoberá. Horninu, v tomto prípade vápenec, rozdrvia na prášok a pomocou obnoviteľnej energie zahrievajú v peci, aby odstránili CO₂, ktorý vápenec prirodzene obsahuje. Keď je CO₂ trvalo a bezpečne odstránený a izolovaný, umiestni sa takto vzniknutý minerálny prášok na vertikálne naskladané podnosy, niečo ako veľké plechy na pečenie, a je pripravený nasávať CO₂ z ovzdušia ako špongia. Namiesto niekoľkých rokov trvá tento proces len niekoľko dní. Potom sa celý proces cyklicky zopakuje, takže sa znižujú nielen náklady, ale aj množstvo vápenca, ktoré je nutné vyťažiť.

A ja dúfam, že sa objaví veľa takýchto kreatívnych riešení, ktoré sú síce stále energeticky náročné, ale ak ich dokážeme lokalizovať na miesta, kde je možné na pohon reakcií využiť napríklad slnečnú energiu, môžu nám pomôcť riešiť globálne otepľovanie.

Veľká časť vášho výskumu prebieha v teréne alebo na výskumných lodiach, veľa času trávite na výskumnej stanici na Antarktíde a podobne. Vždy vás lákalo dobrodružstvo alebo je to len nevyhnutnosť vyplývajúca z vašej práce?

Povedala by som, že táto práca sa odvíjala od mojej túžby po dobrodružstve. Keď som mala osem rokov, plavila som sa na zaoceánskej lodi do Európy. Bolo to ešte pred érou cestovania lietadlom a práve vtedy som sa zamilovala do oceánu a nikdy som nepoľavila zo svojej túžby stať sa oceánografkou alebo morskou vedkyňou. Odvtedy som strávila celé miesiace na mori, bola som na severnom póle, pobudla som niekoľko týždňov v Himalájach. Zažila som teda mnoho úžasných vecí s úžasnými ľuďmi a bola to pre mňa neuveriteľná skúsenosť.

V roku 2014 ste sa stali prvou ženou, ktorá získala Wollastonovu medailu za geológiu, v tom čase sa cena udeľovala už 183 rokov. Vo vašej nominácii vás opísali ako „… jedna z najvýznamnejších a najvplyvnejších osobností za posledných 30 rokov“. Čo toto ocenenie znamená pre vás, ale aj pre všetky vedkyne vo svete?

Získanie Wollastonovej ceny bolo pre mňa neuveriteľnou cťou. Niekedy to zľahčujem, že som nemala byť prvou ženou vedkyňou, ktorej bola udelená. Mala ňou byť Mary Anning (anglická zberateľka fosílií a paleontologička, pozn. red.), ktorá objavila fosílie dinosaurov, a malo sa tak stať už pred viac ako 100 rokmi. Je, samozrejme, ešte veľa iných vedkýň, ktoré by si túto medailu zaslúžili. Ale som rada, že som bola súčasťou momentu, keď bola táto bariéra prelomená a bola udelená práve mne.

Počas festivalu Starmus sme mali možnosť vidieť prednášky vedcov a vedkýň z celého sveta. Aký je to pocit stáť na pódiu a zdieľať ho napríklad s vedkyňami ako Jane Goodall alebo Sylvia Earle?

Mať príležitosť porozprávať sa s jednou z najvýraznejších osobností v oblasti oceánografie a vzorom mnohých žien a vedkýň, akou je Sylvia Earle (americká morská biologička a oceánografka, pozn. red.), bolo pre mňa neskutočnou poctou. Akcie ako táto sú skvelou príležitosťou stretnúť sa a spoznať zaujímavých ľudí. Samozrejme, inšpiratívne bolo aj vystúpenie Jane Goodall (britská biologička zaoberajúca sa výskumom primátov, najmä šimpanzov, pozn. red.) a veľmi ma zaujala aj prednáška Stevena Chu (americký fyzik, laureát Nobelovej ceny za fyziku, pozn. red.). 

Je niečo, čo by ste poradili mladým vedcom a vedkyniam pre ich budúcu kariéru?

Nasledujte svoju vášeň. Je to trochu otrepané, ale ak nie ste zapálení pre vec, nebudete mať dostatok energie na to, aby ste zvládli aj ťažké chvíle, ktoré prídu. Preto robte to, čo vás baví, nevzdávajte sa a hľadajte príležitosti. Študentom a študentkám zvyknem hovoriť, že výsledky testov a priemer známok sú jedna vec, ale to, čo u ľudí hľadám, je vášeň a zanietenie.

Americká paleoklimatologička MAUREEN RAYMO je uznávanou osobnosťou v oblasti morskej geológie, geochémie a oceánografie. Jej výskum výrazne prispel k pochopeniu historických klimatických zmien a procesov. Je spoluzakladateľkou a emeritnou dekankou na Columbia Climate School, ktorá sa zameriava na interdisciplinárny výskum klímy na Kolumbijskej univerzite, a je tiež bývalou riaditeľkou Lamont-Doherty Earth Observatory. V roku 2014 ako prvá žena získala Wollastonovu medailu za geológiu.



Maureen Raymo prišla do Bratislavy v rámci 7. ročníka festivalu Starmus, ktorý prepája vedu, hudbu a umenie. So svojou prednáškou vystúpila tiež na pôde SAV. 

Peter Boháč

Foto: Martin Bystriansky


Časopis Akadémia 3/2024