Na pôde akadémie sa nachádzajú rôzne skvosty. Jedným z nich je určite nenápadné, no jedinečné Múzeum počítačov SAV na bratislavskej Patrónke. Možno tam nájsť dokonca počítač, ktorý vyvinuli slovenskí vedci pred takmer 70 rokmi.
Zakladateľom a dlhoročným vedúcim Múzea počítačov bol Štefan Kohút. Vedúci prevádzky počítačov v Ústave technickej kybernetiky (ÚTK SAV) a od roku 2001 riaditeľ Výpočtového strediska SAV zachránil niekoľko dôležitých exponátov, ktoré boli vyvinuté na pôde akadémie alebo sa používali v počiatkoch histórie SAV. Prvú provizórnu výstavu počítačov zorganizoval v roku 2001 v malej miestnosti Výpočtového strediska SAV. Zbierka, neskôr známa aj ako Stála výstava dejín výpočtovej techniky na Slovensku, sa postupne rozrastala a získala vlastné priestory. Dnes ukrýva množstvo exponátov alebo zachovaných častí komunikačnej a výpočtovej techniky. Stojí za nimi príbeh o vynaliezavosti, ale aj o dobe, v ktorej vznikli.
Jediné svojho druhu
„Prioritou múzea je ukázať počítače, ktoré sa vyvinuli a používali v SAV, ďalej systémy a súčiastky vyvinuté v Československu, ako aj iné zahraničné počítače,“ vysvetľuje Martin Šperka, vedúci múzea od roku 2017. Keď sa o existencii múzea dozvedela verejnosť, ľudia sami začali nosiť staré počítače. Na Slovensku neexistuje podobné múzeum. „V Technickom múzeu v Košiciach, s ktorým spolupracujeme, disponujú zbierkou elektrotechniky, v rámci ktorej majú niekoľko malých počítačov,“ hovorí M. Šperka. „Veľkú zbierku majú v Technickom múzeu v Brne, ale aj tam nám závidia rozsah tej našej.“
Prvý analógový počítač SAV
Ešte ako chlapec počas 2. svetovej vojny vyrábal Ivan Plander, jeden z najvýznamnejších priekopníkov informatiky a výpočtovej techniky na Slovensku, ako rádioamatér rádioprijímače pre obyvateľov Slovenskej Ľupče, čo bolo v tom čase zakázané. Jeho talent vyústil v roku 1958 do návrhu prototypu prvého slovenského analógového počítača, ktorý vznikol práve na pôde SAV. Počítač síce patrí do zbierky Technického múzea v Košiciach, ale už niekoľko rokov je zapožičaný ako stála súčasť výstavy Múzeu počítačov SAV. O jeho kompletnú renováciu sa postaral Š. Kohút.
Prvý analógový počítač SAV dokázal riešiť diferenciálne rovnice, výsledok vychádzal cez súradnicový zapisovač. Na žiadosť riaditeľky Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave na ňom napríklad vyrátali tlmenie otrasov inkubátora v sanitke pri prevoze novorodencov po vojnou zničených cestách. V múzeu sa zachovala aj pracovňa profesora Plandera. Ako emeritný vedecký pracovník sem chodieval ešte ako 90-ročný.
Najväčší úspech informatiky v SAV
Keď sa zistilo, že analógový počítač už svojím výkonom nestačí rastúcim požiadavkám, v rokoch 1965 – 1973 sa stal profesor Plander šéfom projektu prvého riadiaceho počítača tretej generácie v Československu. Projekt niesol názov RPP-16. Tento počítač už mal integrované obvody a vyrobilo sa z neho asi 214 kusov. Jeden z nich riadil napríklad Elektráreň Nováky, ďalší Vážsku kaskádu. M. Šperka prezradil, že pri výskume a vývoji bolo treba skúmať princípy, byť tvorivý a pri konštrukcii improvizovať, keďže mali obmedzené informácie, na pokročilú techniku existovalo embargo a import cez priekupníkov bol veľmi predražený. Napríklad pri konštrukcii konektora pre pamäť sa vyrobil nedostupný konektor z ventilu na dušu bicykla.
Prvé dovezené počítače v akadémii
Úplne prvý počítač na pôde SAV bol dovezený z východného Nemecka. Šlo o elektrónkový model ZRA-1 prvej generácie počítačov z roku 1962. Dnes sú z neho v múzeu zachované len súčiastky zachránené Š. Kohútom. V dôsledku vysokého príkonu počítača a tepla, ktoré vznikalo vďaka elektrónkam, bolo potrebné v letných mesiacoch polievať vodou asfalt pod oknami, aby sa schladzoval okolitý vzduch, keďže v miestnosti nebola klimatizácia.
Druhým počítačom v SAV bol dánsky GIER, tranzistorový model druhej generácie z roku 1967. Bolo na ňom možné napríklad štatisticky vyhodnotiť veršové jednotky alebo štruktúru porastu gaštana jedlého. Oproti elektrónkam šlo v prípade tranzistorov o veľký posun – boli menšie a spotrebovali menej energie.
Sálové počítače
„Celý počítač tvorilo niekoľko skríň,“ približuje podmienky uskladnenia veľkých sálových počítačov zo 60. rokov vedúci múzea. Táto informácia neprekvapí staršie ročníky, ale pre študentky a študentov so smartfónom vo vrecku, ktorí zároveň tvoria gro návštev múzea, je táto predstava asi dosť bizarná. Veď skrine, ktoré kedysi zaberali toľko miesta a využívali sa ako počítače, sú dnes na jednom integrovanom obvode, navyše omnoho výkonnejšie.
Z kapacitných dôvodov nebolo možné do múzea umiestniť celý takýto počítač. Obrazový materiál však informuje napríklad o počítači CDC 3300. Nachádzal sa vo Výskumnom výpočtovom stredisku OSN na Patrónke. Jeho umiestnenie v Bratislave sa v roku 1968 podarilo vybaviť splnomocnenému veľvyslancovi misie ČSSR pri OSN v Ženeve doktorovi Jurajovi Králikovi. V tom čase šlo o najvýkonnejší počítač v celom Československu. V múzeu sa z neho nachádza len zopár súčiastok.
Minipočítače
Po sálových počítačoch prišli minipočítače, na ich umiestnenie stačila kancelária. Ako ukážka slúžia exponáty od firmy DEC, najrozšírenejšieho výrobcu minipočítačov svojej doby. Tieto stroje sa stali vzorom pre kompatibilné minipočítače SMEP, ktoré sa pomocou reverzného inžinierstva vyvinuli a vyrábali v rámci krajín RVHP aj na Slovensku (VÚVT Žilina, ZVT Námestovo a Banská Bystrica), pričom v počiatkoch zohral dôležitú úlohu ÚTK SAV. Ich dizajn síce nedosahoval vzhľad svojich vzorov, ale boli s nimi plne kompatibilné. Vystavený je tu tiež klon jedného modelu PDP 11 firmy DEC, na ktorom bola v Sovietskom zväze vyvinutá známa hra Tetris.
Domáce počítače
V zbierke múzea sa nachádza aj počítač ZX Spectrum. Jeho funkčné ekvivalenty z Československa, NDR, Maďarska a ZSSR využívali architektúru originálu zo Spojeného kráľovstva a klon mikroprocesora z NDR. Nájsť tu možno tiež počítač Commodore 64, ktorý bol v 80. rokoch najrozšírenejší domáci počítač na svete. V múzeu si ho možno pozrieť dokonca zvnútra. Nuž a aby boli domáce počítače lacné, začiatkom 90. rokov sa namiesto obrazovky využíval televízor, ako pamäť slúžil kazetový magnetofón.
V múzeu možno nájsť aj prvý slovenský domáci počítač. Navrhol ho Roman Kišš, ktorý sa po revolúcii stal významným programátorom vo firme Microsoft. V tejto sekcii sa nachádzajú aj počítače Didaktik, na ktorých sa v tom čase učilo na školách programovať. V 80. rokoch ho v Skalici vyrábalo Družstvo invalidov. Je zaujímavé, že družstvá mohli pred revolúciou v inak netrhovej ekonomike ako jediné vykonávať podnikateľskú činnosť. V tom čase vznikali v Československu ďalšie podobné druhy počítačov, ale táto diverzifikácia v rámci obmedzeného trhu bola podľa slov M. Šperku neekonomická.
Prvý paralelný počítač
Ďalším zaujímavým exponátom je prvý československý paralelný počítač PPS SIMD vyvinutý v ÚTK SAV v rokoch 1987 – 1989. Jeho vývoj bol síce inšpirovaný americkým počítačom STARAN, ktorý slúžil na spracovávanie snímok z radarov, ale pre nedostupnosť nástrojov a publikácií na túto tému si vyžadoval aj základný výskum. Jeden z ôsmich kusov vyvinutých v ÚTK SAV bol umiestnený napríklad na raketovej základni na Devínskej Kobyle, ktorej zvyšky sa tam nachádzajú dodnes.
Je toho oveľa, oveľa viac
Jeden z posledných exponátov, ktoré do múzea prišli, pochádza z Atómovej elektrárne Bohunice. Ide o počítač, ktorý sa používal ako trenažér pre pracovníkov obsluhy elektrárne. Vedúci múzea M. Šperka je tiež hrdý na širokú zbierku mikroprocesorov: „Sú zaujímavé tým, že sú zabudované v počítači, kam zvyčajne človek nevidí. Zbieram ich ako motýle a myslím, že naša zbierka mikroprocesorov je najlepšia na Slovensku.“ V múzeu sa však nachádza ešte omnoho viac zaujímavých exponátov, než ich bolo možné spomenúť v článku.
Za vyše 20 rokov zbierky je tu možné okrem množstva počítačov vidieť vývoj pamäťových médií, čipy, kazetové disky, optické káble, modemy, dierne štítky a pásky, staršie herné konzoly a ovládače, prvé mobilné telefóny aj ako vyzerá smartfón zvnútra. Nechýba prehľad vývoja integrovaných obvodov, prvé počítačové grafiky Jozefa Jankoviča, s ktorým od konca 70. rokov spolupracoval aj Martin Šperka. V múzeu sa nachádza tiež knižnica so staršími publikáciami a manuálmi.
Zachovať spomienky
Profesor Plander bol presvedčený, že v mnohých vedných disciplínach je možné dosahovať dobré výsledky práve vďaka počítačom. „Bolo by zaujímavé, ak by sa nám jedného dňa podarilo spracovať, ako prispeli počítače k vývoju vedných disciplín na jednotlivých ústavoch akadémie,“ želá si Martin Šperka aj emeritný pracovník Štefan Kohút, ktorý práve zostavuje ďalšiu publikáciu o histórii prvého slovenského počítača navrhnutého v SAV.
Virtuálnu prehliadku múzea, podrobnosti o exponátoch a tiež príbehy pamätníkov možno nájsť na: www.vystava.sav.sk
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky, Martin Šperka
Časopis Akadémia 3/2024