Odbornosť vedeckého jazyka môže pôsobiť ako neprekonateľný múr. Preto má SAV ambíciu približovať vedu a výskum širokému spektru verejnosti. Aj podujatia My sme SAV v Bratislave a Víkend so SAV v Trnave rúcali tieto bariéry. Počas štyroch júnových dní popularizovali vedci a vedkyne výsledky svojich výskumov spôsobom, ktorý bol zrozumiteľný pre všetky vekové kategórie.
Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa počas akcie My sme SAV v priebehu piatka a soboty 14. a 15. júna v takmer 30 vedeckých stánkoch ústavov a centier SAV zastavili tisíce ľudí a zazneli stovky otázok a odpovedí. Pýtali sa deti, dospelí, slovenská veda a výskum zaujali aj náhodných turistov z rôznych kútov sveta. Okoloidúcich spájala zvedavosť a túžba po overených poznatkoch. V podobnej atmosfére sa nieslo aj podujatie Víkend so SAV na Hlavnej ulici v Trnave. Počas piatka a soboty 21. a 22. júna odpovedali na otázky malých aj veľkých vedci a vedkyne zo 14 ústavov.
Pred stánkom Astronomického ústavu SAV bolo možné pozorovať povrch Slnka a dozvedieť sa viac o kométach a asteroidoch. Tému svetelného smogu a jeho následkov na ekosystémy, ale aj ukážky využitia svetlovodov v obytných systémoch priniesli na námestie pracovníci Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v spolupráci so študentkami zo Žilinskej univerzity. V stánku Ústavu merania SAV vedci návštevníčkam a návštevníkom prezentovali, ako funguje svet buniek v magnetickom poli, predstavili tiež smart náplasť, ktorá umožňuje nepretržité vyhodnocovanie životne dôležitých parametrov u človeka pri záchranných operáciách.
V stánku Elektrotechnického ústavu SAV zaujala levitácia supravodičov v magnetickom poli a experimenty s vákuom. Pre mnohých ťažko pochopiteľné úkazy vysvetľovali vedci a vedkyne Ústavu experimentálnej fyziky SAV na princípe magnetických javov pomocou hier, experimentov či exponátov, najmä deti zaujal „tanec magnetického ježka“. Ústav anorganickej chémie SAV prišiel na podujatie s atypicky tmavým stanom. Malo to svoj dôvod – vďaka ultrafialovému svetlu bolo možné demonštrovať fluorescencie a pozorovať tak farebnosť rôznych látok a materiálov.
Centrum pre využitie pokročilých materiálov SAV (CEMEA) prišlo s nápadom vysvetliť princíp fungovania batérií na ovocí a zelenine, ktoré v tomto prípade fungovali ako elektrolyt. Fyzikálny ústav SAV umožnil spoznať svet jadrových fyzikov cez demonštrátor spektrometra Tatra, ktorý je kľúčovým meracím zariadením pre prvý slovenský experiment v CERN-e. Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV sa prezentoval prostredníctvom svojich úspechov s kompozitnými materiálmi a tiež ich aplikáciou v praxi.
Ústav vied o Zemi SAV sa zameral na vznik zemetrasení a na to, ako seizmické vlny vplývajú na výškové budovy. Vedkyne a vedci Ústavu krajinnej ekológie SAV poukázali na dôležitosť zachovania biodiverzity a pod mikroskopom mohli okoloidúci sledovať dokonalosť prírody napríklad na štruktúre krídel motýľa, vážky alebo nočnej mole. Ústav hydrológie SAV vo svojom výskumnom stánku venoval priestor téme klimatickej zmeny, ale aj významnému materiálu – biouhliu, ktoré môže pozitívne zmeniť vlastnosti pôdy. Chemický ústav SAV poukázal na výhody a možnosti hydropónneho pestovania plodín a prekvapivo poukázali vedci a vedkyne ústavu na fakt, že aj kvasinky môžu slúžiť ako jeden z možných pomocníkov v boji proti suchám. Hlavnou atrakciou Geografického ústavu SAV bol lego svet, ktorý sa každým rokom rozrastá a na ktorom sa dal pozorovať model riečnej krajiny a zmeny, ktoré ju transformujú.
O nedávne úspechy, za ktorými stoja roky výskumu, sa podelili aj pracovníčky a pracovníci Archeologického ústavu SAV. Hlavnými témami bolo knieža z Popradu a jeho hrobka zo 4. storočia a tiež nový Archeopark Cífer-Pác. Pracovníčky Ústavu slovenskej literatúry SAV predstavili centrum svojho výskumu cez výstrižkovú koláž. Dospelí aj deti si mohli navrhnúť novinovú stranu DAV z vizuálnych prvkov, ktoré boli pre tieto avantgardné noviny typické. Historický ústav SAV ponúkol okrem iného výrobu pečatí.
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV prišiel na podujatie so stánkom My sme jazyk a návštevníci sa mohli „pohrať“ s viacerými jazykovými nástrojmi a zoznámiť sa s publikáciami ústavu. Ako vyzeral jazyk, ktorý na Veľkú Moravu priniesli Cyril a Metod? Spoznať ho bolo možné v stánku Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV. Lepšie sa oboznámiť s lákavou ponukou pre širokú verejnosť, ale aj komerčné využitie mohli okoloidúci v stánku Kongresových centier SAV Smolenický zámok a Academia Stará Lesná.
„Šmak“ mal pašmak Ústavu polymérov SAV, kde si mohli vďaka výrobe cukrovej vaty deti aj dospelí predstaviť proces vzniku polymérnych vlákien. V stánku Centra experimentálnej medicíny SAV sa návštevníci a návštevníčky mohli dozvedieť, ako funguje srdce, ako vyzerajú zdravé a choré orgány. Vedecké tímy z Centra biovied SAV objasňovali príčiny stúpajúcej neplodnosti nielen u ľudí, ale aj u zvierat, dôležitou témou bol tiež welfare zvierat. Pri prezentácii Ústavu molekulárnej biológie SAV bolo možné dozvedieť sa napríklad aj to, že v mede, rastlinách, pôde, esenciálnych olejoch sú užitočné látky, ktoré pôsobia proti vírusom, plesniam a baktériám.
Vedci a vedkyne z Ústavu zoológie SAV mnohých zaskočili zaujímavými informáciami o dôležitosti vínnej mušky vo výskume, ale aj poznatkami o patogénoch, ktoré prenášajú kliešte. Fascinujúce bolo tiež priamo na mieste pozorovať jednotlivé vývojové fázy priadky morušovej. Parazitologický ústav SAV umožnil nahliadnuť dospelým aj deťom do mikrosveta živej prírody.
V Ústave informatiky SAV čakal na debatu sociálny robot, návštevníci a návštevníčky si mohli vyskúšať jeho použitie v lekárskej praxi. Vedkyne a vedci Biomedicínskeho centra SAV vo svojom stánkuskúšali pamäť návštevníkov a návštevníčok, ale aj ich zdravotnú kondíciu. Mohli sa tiež dozvedieť, aké majú percento svalov či tuku, zmerať si hodnoty cukru v krvi. Neuroimunologický ústav SAV sa zameral na fungovanie mozgu a ponúkol informácie o výsledkoch najnovších výskumov o Alzheimerovej chorobe.
Veda a výskum oživili tiež pódium v oboch mestách. V Bratislave každá z rečníčok a rečníkov dostali 10 minút na to, aby zhrnuli svoju niekoľkoročnú prácu a prezentovali ju publiku. To dostalo skvelú príležitosť dozvedieť sa v skratke viac napríklad o antibakteriálnych účinkoch medu, o nástrahách šírenia neoverených informácií, o lykožrútovi v slovenských lesoch, vínnej muške vo výskume, ale aj to, že obezita je jednou z hlavných príčin rakoviny alebo na aké písmeno sa v slovenčine začína najviac slov.
Medzi rečníkmi a rečníčkami boli Marcela Bučeková z Ústavu molekulárnej biológie SAV, Matúš Pivovar z Ústavu ekológie lesa SAV, Peter Teličák z Ústavu experimentálnej psychológie z Centra spoločenských a psychologických vied (CSPV) SAV, Justína Vitková z Ústavu hydrológie SAV, Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Peter Minárik z Biomedicínskeho centra SAV, Martina Gáliková z Ústavu zoológie SAV, Michal Teplan a Milan Tyšler z Ústavu merania SAV, Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu CSPV SAV, Róbert Kanka z Ústavu krajinnej ekológie SAV, Milan Ťapajna z Elektrotechnického ústavu SAV, Norbert Kmeť z Ústavu politických vied SAV a Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
V Trnave sa počas krátkych moderovaných rozhovorov s moderátorom Martinom Chynoranským mohli mladšie aj staršie ročníky dozvedieť viac o Slovákoch žijúcich v srbskej Vojvodine, klimatickej zmene, móde a účesoch v ranom novoveku, o tom, či sú ozaj všetky sacharidy sladké, alebo akú rolu zohrával Milan Rastislav Štefánik v konšpiračných teóriách. O týchto a iných témach debatovali Martina Gáliková a Ľubomír Vidlička z Ústavu zoológie SAV, Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV, Pavol Siman z Ústavu vied o Zemi SAV, Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu CSPV SAV, Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, Ľubica Záborská z KC Smolenický zámok SAV, Marek Renčo z Parazitologického ústavu SAV, Diana Duchoňová a Michal Kšinan z Historického ústavu SAV, Zuzana Panczová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, Marcela Bučeková z Ústavu molekulárnej biológie SAV a Filip Květoň z Chemického ústavu SAV. Na záver dňa mesto Trnava ožilo koncertným vystúpením skupiny Hudba z Marsu.
O kultúrny program v Bratislave sa v piatok postarali sami vedci a vedkyne, kde predviedli svoje ďalšie talenty. Vedeckou mágiou ohúril najmä detské publikum anorganický chemik Viliam Pavlík, horúcim flamenco tancom prilákala okoloidúcich geografka Linda Stasíková. Publikum v závere dňa roztlieskalahudobná formácia Magritte Jazz Sextet, v ktorej hráva odborník SAV na sociálnu komunikáciu Gabriel Bianchi. Podujatie moderovala Monika Tináková, hovorkyňa a vedúca referátu pre komunikáciu a médiá SAV.
O noc na Smolenickom zámku sa súťažilo v Kvíze pre zVEDAvých, ktorý pripravili Mladí vedci SAV. V krátkom vstupe o tom, ako je to vyrastať v rodine významného polymérneho vedca SAV, porozprával v Bratislave aj moderátor Matej „Sajfa“ Cifra. Krátko popoludní mohli návštevníci sledovať v priamom prenose aj nahrávanie Vedeckého podcastu SAV s predsedom SAV Pavlom Šajgalíkom.
Stanislava Longauerová, Andrea Nozdrovická
Foto: Katarína Gáliková, Martin Bystriansky