Na výzvu v Československom rozhlase odpovedám…

6. 6. 2024 | 32 pozretí

Týmito slovami sa začínajú listy občanov, ktorí reagovali na žiadosť Astronomického ústavu SAV odvysielanú vo večernom spravodajstve v pondelok 25. októbra 1954. V tento deň, v ranných hodinách, bol aj z nášho územia pozorovaný prelet nezvyčajne jasného meteoru.

Keďže vedcom chýbal dostatok exaktných dát, využili prirodzený záujem ľudí o nevšedné zaujímavé astronomické javy a žiadali o zaslanie informácie od tých, ktorí meteor zazreli. Na výzvu odpovedalo viac ako sto laických pozorovateľov, prevažne zo západného Slovenska a Moravy. Správu astronómom zaslali medzi inými aj žiaci a študenti základných a stredných škôl, učitelia, administratívni aj technickí pracovníci rôznych podnikov, železničiari, lesníci, baníci, roľníci, poštár, archivár, vojenská posádka, pacienti v nemocnici, členovia astronomickej spoločnosti a astronomického krúžku, ale napríklad aj hydrológ, akademik Oto Dub s manželkou.

Hlásenia vykazovali rôznu kvalitu, avšak väčšina respondentov sama uviedla, že ich opis nie je zrejme terminologicky správny a asi ani veľmi presný. Časy pozorovania hlásili približne medzi šiestou a pol siedmou hodinou ráno, tesne pred východom slnka. Tí, ktorí podľa vlastných slov vedeli presný čas, uvádzali najčastejšie údaj medzi 6.15 a 6.20 h. Doba, počas ktorej úkaz pozorovali, sa pohybovala od krátkeho záblesku do pol minúty.

Nezvyčajný a zaujímavý bol však sám prelet meteoru, ktorý sa líšil od štandardne pozorovaných nočných meteorov. Bol na pohľad veľký, letel nehlučne, nízkou rýchlosťou, ktorú poväčšine prirovnávali pozorovatelia k rýchlosti prúdového lietadla, a letel vodorovne, zhruba zo severozápadu na juhovýchod, zdanlivo tesne nad obzorom.



Pri vecnom opise telesa si respondenti pomáhali prirovnávaním k bežne známym veciam. Pozorovaný objekt porovnávali s inými známymi vesmírnymi telesami, napríklad s Mesiacom, prirovnávali ho k dažďovej kvapke, guli alebo lopte s chvostom, cigare, rybe, horiacemu šípu alebo uviedli, že teleso bolo vo veľkosti a tvare pivovej fľaše alebo pollitrového zaváraninového pohára.

Svietivosť prirovnávali najčastejšie k zváraniu elektrickým oblúkom, ale aj zapálenému liehu, horiacemu magnéziu, fosforu v noci, úderu blesku do veľmi vysokého napätia 22 kV, prípadne svetlu lokomotívy na cca päťsto metrov alebo jasnobielemu neónovému svetlu veľkosti 200 W žiarovky, keď sa na ňu dívate z tridsiatich metrov.

Farebnosť meteoru sa podľa očitých svedkov pohybovala od oslnivo bielej, cez žltú, oranžovú, ohnivo červenú, neónovo zelenú, zelenú až po svetlomodrú, tmavomodrú alebo rôzne odtiene fialovej. Uvádzali rozdielne farebné odtiene samotného telesa a chvosta a tiež zmenu farebnosti počas pozorovania.

Vzhľadom na nezvyklú veľkosť, smer a výšku preletu sa objavili aj špekulácie, či pozorovaný objekt nebola náhodou nejaká nová zbraň alebo vystrelená raketa. Táto obava v časoch studenej vojny bola pochopiteľná. Avšak aj napriek tomu, že niektorí pisatelia uvádzali aj dôvody, prečo si myslia, že videli skôr raketu než meteor, s dôverou sa obrátili na vedcov a verili, že od nich dostanú pravdivú odpoveď o pôvode pozorovaného objektu.

Astronomický ústav SAV skutočne každému z nich zaslal list, v ktorom stručne opísal tento nezvyčajný meteor a tiež dôvod, prečo sa so žiadosťou o správy z pozorovania obrátil na širšiu verejnosť. Podľa astronómov išlo o veľmi vzácny úkaz, viditeľný z veľkej časti strednej Európy. Predbežne odhadli, že išlo o zrážku Zeme s cudzím drobným kozmickým telesom – veľkým meteoroidom, ktorý vnikol do našej atmosféry pod veľmi šikmým uhlom smerom od západu: žiariť začal pravdepodobne nad Rakúskom a skončil nad územím Maďarska.

Väčšina pozorovateľov sa mýlila pri odhadovaní výšky a rýchlosti meteoru. Tento omyl je pri laických správach pravidlom a súvisí s bežnou skúsenosťou s predmetmi lietajúcimi vo vzduchu. V skutočnosti letel vo výške niekoľko desiatok kilometrov nad Zemou a od každého z pozorovateľov bol vzdialený prinajmenšom 100 km, aj keď oni mali dojem, že letí veľmi blízko. Jeho rýchlosť bola pravdepodobne 30 – 40 km/s.

Samo teleso bolo pomerne malé, vážilo sotva viac ako 1 kg. Svietiaci útvar kvapkovitého tvaru bol žiariaci plynný obal meteoroidu, ktorý vzniká až pri prelete zemskou atmosférou prudkými nárazmi telesa na atómy a molekuly vzduchu. Obyčajné meteory sa vyparia a rozprášia už vo vyšších vrstvách ovzdušia 70 – 100 km nad Zemou. Pri tomto však nebolo vylúčené, že časť hmoty dopadla na Zem ako meteorit, a jedným z účelov správ bolo zistiť miesto možného dopadu.

Nález by bol pre vedecký výskum veľmi cenný, keďže meteority boli v polovici 50. rokov minulého storočia stále jediné telesá mimozemského pôvodu, ktoré bolo možné laboratórne skúmať. Na záver listu, pravdepodobne riaditeľ Astronomického ústavu SAV prof. RNDr. Vladimír Guth, DrSc., vyjadril vďačnosť za ochotu, s ktorou sa náhodní pozorovatelia prihlásili a vyjadril nádej, že i v budúcnosti budú môcť od nich počítať s takouto príležitostnou službou vede.


Neskorším skúmaním sa zistilo, že v prípade tejto udalosti šlo o Tauridy – meteorický roj vytvorený Enckeho kométou. Meteorický roj predstavuje zvýšený výskyt meteorov pohybujúcich sa v medziplanetárnom priestore po rovnobežných dráhach.



Jana Gubášová Baherníková, Archív SAV, CSČ SAV
Foto: Archív SAV


Časopis Akadémia 3/2024