Upanišady predstavujú súbor staroindických filozofických textov, kde sa formou príbehov, dialógov a debát riešia základné otázky ľudskej existencie. Literárny vedec RÓBERT GÁFRIK z Ústavu svetovej literatúry SAV preložil zo sanskritských originálov 10 najhlavnejších. Preklad je výnimočný aj tým, že vznikol na základe istej filozofickej interpretácie a zmienil sa o ňom dokonca indický premiér.
Váš výskum je už niekoľko rokov prepojený s indickou kultúrou. Ako došlo k tomuto smerovaniu?
Začínal som síce ako germanista, ale vždy ma zaujímalo mimoeurópske myslenie. Kolegovia a kolegyne v ústave aj mimo neho ma podporovali v tom, aby som šiel cestou, ktorá ma zaujíma, a zaoberal sa aj indickou literatúrou. Najprv som sa venoval obrazu Indie v nemeckej literatúre, keďže v nej možno nájsť množstvo textov, ktoré spracúvajú indickú tematiku.
Neskôr, na podnet Michala Gáfrika (významný slovenský literárny historik a textológ pôsobil v Ústave slovenskej literatúry SAV, ale nebol rodinou R. G., pozn. redakcie), ktorý písal o indických motívoch v poézii Ivana Kraska, začal som sa zaujímať o obraz Indie aj v slovenskej literatúre.
Pri vzniku knihy Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre som postupne zistil, že sa Indii a jej kultúre venovalo aj niekoľko veľkých osobností slovenských dejín ako napríklad Ján Kollár alebo Ľudovít Štúr. Počas skúmania recepcie indickej literatúry na Slovensku som si zároveň uvedomil, ako málo slovenských prekladov z indických jazykov u nás môžeme nájsť. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol pre preklad. Upanišady dnes patria k vrcholným dielam svetovej literatúry, ale mňa fascinovali aj pre svoju ťažkú zrozumiteľnosť.
Aj napriek tomu, že ste germanista, Upanišady ste prekladali priamo zo sanskritu…
Áno, ide o preklad priamo zo sanskritu. Najprv som sa začal sanskrit učiť ako samouk, neskôr počas doktorandského štúdia som ho študoval v Nemecku a Indii.
Ako by sme mohli predstaviť upanišady?
V prvom rade ide o najstaršie filozofické texty nielen v Indii, ale aj na svete. Predpokladá sa, že najstaršie upanišady ako Brhadáranjakópanišad a Čhándógjópanišad vznikli v 8. alebo 7. storočí p. n. l., možno aj skôr. Ide teda o texty staršie než filozofia predsokratikov, ktorí sa datujú do 6. storočia p. n. l. Upanišadové texty však vznikali ďalej po tisícročia. Existujú aj upanišady, o ktorých sa vie, že pochádzajú zo 16. storočia. Ja som sa však v mojom preklade zameral len na najstaršie a najdôležitejšie texty. Upanišady predstavujú základ väčšiny filozofických a náboženských systémov, ktoré vznikli v Indii.
Aby sme lepšie porozumeli významu upanišád, je možné preložiť tento názov do slovenčiny?
V sanskrite sa dá každé slovo odvodiť od nejakého koreňa. Slovo upanišad sa skladá z dvoch prefixov – upa, ni a koreňa sad. V tomto prípade má sad tri významy: niečo odstrániť, dosiahnuť alebo ukončiť. Všetky tri významy sa v tomto slove spájajú a indická tradícia vysvetľuje jeho význam ako druh poznania, ktoré odstraňuje nevedomosť, umožňuje dosiahnuť sebapoznanie a ukončuje utrpenie v tomto svete.
Sebapoznanie môžeme v tomto prípade chápať aj ako cestu k svojmu lepšiemu ja?
Nejde tu o sebazdokonaľovanie, ale o to, čím sme. V angličtine existuje pojem self, v nemčine zas výraz das Selbst, ale v slovenčine na označenie tohto ja nemáme vhodný výraz. Počas svojho života sa neustále s niečím identifikujeme a upanišady sa podľa filozofickej interpretácie, z ktorej som vychádzal, snažia odstrániť tieto falošné predstavy, ktoré o sebe máme. Dôležitá je v tejto súvislosti tiež samotná filozofická interpretácia. Existujú totiž rôzne filozofické školy, ktoré majú odlišné predstavy o tom, čo sa v upanišadách nazýva Átmá, čiže skutočné ja.
Zvyčajne sa podobné filozofické texty prekladajú na základe historicko-kritickej metódy – vy ste zvolili inú metódu. Akú a prečo?
Upanišady majú za sebou dlhú históriu recepcie. Určitým spôsobom boli chápané v indickom prostredí, kde sa na základe nich vyvinuli filozofické školy a náboženské systémy, iným spôsobom zas boli prijímané na Západe. Akademická recepcia týchto textov sa začala v 19. storočí a ešte aj dnes sa k nim do veľkej miery pristupuje prostredníctvom historicko-filologickej, resp. historicko-kritickej metódy. To znamená, že prostredníctvom poznania daného jazyka v historickom kontexte sa snažíme odhaliť význam starých textov v dobe ich vzniku. Takto sú koncipované štandardné akademické preklady na Západe, kde sa však väčšinou chápu ako historicky významné, ale nie ako filozofické texty.
Upanišady sa dajú prekladať rôznymi spôsobmi. Okrem spomínanej historicko-kritickej metódy možno nasledovať jednu z tradičných indických interpretácií. V Európe však existujú aj preklady, ktoré nie sú metodologicky veľmi konzistentné. Ja som sa pri preklade rozhodol nasledovať interpretáciu, ktorú priniesol Šankara (7. alebo 8. storočie). Šankaru možno považovať za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov indickej filozofie. Jeho komentáre k upanišadám sú najstaršie zachované. Všetky ostatné interpretácie sa nejakým spôsobom vyrovnávajú práve s jeho interpretáciou. Aj z tohto dôvodu som si povedal, že by takýto preklad mohol byť pre slovenského čitateľa zaujímavejší, než sa snažiť odhaliť pôvodný význam textov, čo podľa môjho názoru ani nie je možné.
Preložiť upanišady zo sanskritu pravdepodobne nebola jednoduchá záležitosť. Ako dlho trval samotný preklad?
Samotný preklad mi trval asi tri roky, ale na knihe som pracoval päť rokov. Najťažšie pre mňa bolo nájsť spôsob, ako k týmto textom pristúpiť, aby dávali zmysel. Problém nespočíval len v jazykovej náročnosti. Pri prvých pokusoch o preklad som si totiž uvedomil, že tieto texty sú nezrozumiteľné bez jednotného filozofického rámca.
Upanišady nie sú príkladom klasického prekladu zahraničnej literatúry, ide o výsledok výskumnej činnosti. Akému čitateľovi sú Upanišady určené?
Napriek tomu, že ide o náročnejšie čítanie, kniha je určená pre každého, koho zaujíma filozofia, kto sa chce dozvedieť viac o indickej filozofii. Myslím si, že v každej kultúre by mali vznikať aj takéto náročné texty. Aj na Slovensku už mnohí veľa počuli o Indii, indickej filozofii a v súvislosti s touto témou možno čítali sekundárnu literatúru. No majú záujem aj o primárne texty, len prístup k nim v slovenčine nie je dostatočný.
„Indický premiér nespomenul len môj preklad, ale aj Slovensko a hlavne slovenský jazyk, čo je skutočne výnimočné.“
Váš slovenský preklad spomenul vo svojej rozhlasovej relácii dokonca aj indický premiér Naréndra Módí. Ako sa k nemu dostala táto informácia?
Rozhlasová relácia Naréndru Módího je apolitickou reláciou, v ktorej sa venuje vnútroštátnym úspechom, ale aj vzťahom Indie so svetom. Indický premiér nespomenul len môj preklad, ale aj Slovensko a hlavne slovenský jazyk, čo je skutočne výnimočné. Pokiaľ viem, dovtedy hovoril o Slovensku iba raz, a to v súvislosti s atentátom na slovenského premiéra.
V Indii počúvajú reláciu stámilióny ľudí, informácia bola dokonca zdieľaná aj prostredníctvom premiérovho profilu na Facebooku, kde má takmer 50 miliónov sledovateľov. Dá sa povedať, že o vydaní slovenského prekladu sa dozvedelo viac ľudí v Indii než na Slovensku.
Samotná informácia sa k premiérovi dostala vďaka indickej veľvyslankyni na Slovensku. Indické veľvyslanectvo často plní aj kultúrnu misiu, keďže India nemá v Európe kultúrne inštitúty, tak ako ich majú iné krajiny. Súčasná veľvyslankyňa, pani Apoorva Srivastava, je v tomto smere veľmi aktívna. Je zaujímavé, že niekedy môže aj takýto počin, prinášajúci významné dielo inej kultúry v slovenčine, zviditeľniť Slovensko v zahraničí.
„Odpoveď, ktorú upanišady ponúkajú, je, že oslobodenie z utrpenia získame vtedy, ak spoznáme seba.“
Filozofia upanišád má svoj presah aj do súčasnosti. Aké posolstvo by si z nich mohol odniesť dnešný čitateľ?
Nachádza sa v nich veľa toho, čo by sme mohli nazvať múdrosťou. Upanišady sa však nesnažia vysvetliť svet a správanie človeka v ňom. Podľa niektorých interpretácií majú upanišady študovať askéti, mnísi, ktorí sa vzdali tohto sveta. Preto v nich ani nemožno hľadať odpovede na otázky týkajúce sa nášho života vo svete. Snažia sa poukázať na našu vlastnú podstatu. Odpovedajú na základné otázky: kto sme, prečo sme tu a kam kráčame.
Indická filozofia vo všeobecnosti vychádza z uvedomenia, že utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou života a my hľadáme východisko z tohto utrpenia. V súčasnosti možno utrpenie až tak nevnímame, pretože sme obklopení hmotnými pôžitkami a nespočetnými možnosťami, ktoré vylepšujú náš život. Ale každý v určitej fáze svojho života je konfrontovaný s utrpením, ktoré môže byť zároveň motiváciou k tomu, aby človek začal hľadať odpovede na tieto základné otázky. Odpoveď, ktorú upanišady ponúkajú, je, že oslobodenie z utrpenia získame vtedy, ak spoznáme seba.
doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD. pôsobí ako literárny vedec, v súčasnosti je tiež riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV. Venuje sa porovnávacej literárnej vede, komparatívnej poetike, komparatívnej imagológii a kultúrnym stretom medzi Západom a Východom. Je autorom viacerých vedeckých monografií. Spolu s Dušanom Deákom a Annou Rácovou vydal aj populárno-náučnú knihu Farebná India (2017).
Stanislava Longauerová
Foto: Katarína Gáliková
Časopis akadémia 1/2025