Druhá svetová vojna so sebou priniesla nielen fyzickú skazu, ale aj hlboké morálne skúšky. Slovenský štát ako satelitný režim nacistického Nemecka zasial do spoločnosti strach, násilie a rozdelenie. Postaviť sa na odpor v takejto atmosfére znamenalo ohroziť seba, svojich blízkych, budúcnosť. A predsa sa našli aj takí, ktorí to urobili.
Skončenie druhej svetovej vojny v Európe si štáty protihitlerovskej koalície každoročne pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. Tento rok si pripomíname už jeho 80. výročie. Medzi výnimočnými a odvážnymi jednotlivcami, ktorí prispeli k tomuto víťazstvu, boli aj vedci z neskôr založenej Slovenskej akadémie vied, pedagógovia a intelektuáli – ľudia, ktorých meno dnes poznáme predovšetkým z akademických kruhov, no ktorí v čase vojny preukázali občiansku odvahu.
Osudy týchto vedcov, učiteľov a študentov spája spoločný postoj: v čase, keď bolo najľahšie mlčať, rozhodli sa konať. Niektorí s puškou, iní perom, niektorí tichým gestom pomoci. Ich odvaha, ktorá sa často stratila za odbornými titulmi, je rovnako dôležitou súčasťou dejín ako ich vedecké dielo. V dobe, keď sa intelektuálna neutralita mohla javiť ako rozumná voľba, oni si vybrali aktívny odpor. A práve preto si zaslúžia nielen uznanie, ale aj to, aby sa ich skutky zaznamenali v našej kolektívnej pamäti.
Oto Dub: hydrológ v hlavnom prúde odboja
(Ústav hydrológie a hydrauliky SAV)
Oto Dub, uznávaný hydrológ a neskorší akademik, patril k hlavným organizátorom ilegálnej činnosti komunistického odboja. Jeho byt v Bratislave sa stal konšpiračným centrom, kde sa stretávali funkcionári ilegálneho Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska ako Ďuriš, Osoha, Khon či Beneda. V septembri 1941 ho zatklo gestapo a Ústredňa štátnej bezpečnosti – policajný orgán vojnovej Slovenskej republiky. Vo väzbe strávil tri roky. Po prepustení bol nútený opustiť Bratislavu, no aj z Čankoviec pokračoval v spojení s odbojom. Vo februári 1945 sa zapojil do partizánskeho oddielu Zarubežnyj vedeného majorom Zoričom a aktívne sa zúčastnil na bojoch až do oslobodenia Bratislavy.
Karol Šiška: lekár odbojárom
(Ústav experimentálnej medicíny SAV, neskôr Ústav experimentálnej chirurgie SAV)
Karol Šiška, chirurg Liečebne pre tuberkulózu vo Vyšných Hágoch, prejavil svoj odpor voči fašistickému režimu nielen súkromne, ale stal sa aj jedným z účastníkov príprav SNP. Organizoval a viedol poľnú nemocnicu na Starých Horách a pri prechode frontu cez naše územie pôsobil aj ako šéfchirurg I. Československej odsunovej nemocnice Čs. armádneho zboru v ZSSR.
Jozef Čabelka: špión v nemeckom priemysle
(Ústav kovových materiálov SAV)
Jozef Čabelka, expert na zváranie a profesor na vysokej škole, sa cez vojnu venoval aj špeciálnej spravodajskej činnosti. Zhromažďoval technické údaje o nemeckej vojenskej výrobe – tankoch, pancieroch, munícii, chemickom priemysle, ktoré prostredníctvom ilegálnej siete Flóra putovali do Moskvy a Londýna. Na jeho katedre sa skrývali odbojári, medzi nimi aj ťažko chorý partizánsky veliteľ poručík Ondrej Hulín. Čabelku v roku 1945 udal nemecký komisár pre vlastizradu, ale vďaka rýchlemu postupu Červenej armády sa vyhol zatknutiu.
Dragutin Šmidke: jablko nepadlo ďaleko od stromu
(Vedúci sekretariátu Predsedníctva SAV)
Dragutin Šmidke, syn významného odbojára, odišiel v roku 1939 do ZSSR, kde absolvoval výcvik a kurz rádiotelegrafie. V septembri 1944 bol vysadený ako výsadkár na Slovensko a pôsobil ako rádiotelegrafista hlavného partizánskeho štábu, udržiaval spojenie s Moskvou a spolupracoval s lídrami odboja. V decembri ho zatklo gestapo v Bratislave a deportovalo do Mauthausenu, kde prežil do oslobodenia. Jeho odvaha bola po vojne ocenená najvyššími vyznamenaniami.
Ľudovít Kneppo: technická pomoc povstalcom
(Ústav teórie merania SAV, neskôr Ústav merania a meracej techniky SAV)
Ľudovít Kneppo, v čase SNP mladý odborný pracovník, sa po vypuknutí povstania dobrovoľne prihlásil do dielní Pluku útočnej vozby, ktoré opravovali techniku pre povstalcov. Po bombardovaní dielní pokračoval v práci v Beniciach. Po potlačení SNP sa vrátil do Martina.
František Nižnánsky: Lekár s empatiou a morálnou silou
(Biologický ústav SAV)
František Nižnánsky, neskorší veterinár a akademik, v čase vojny pomohol židovskej rodine Gorianovcov, pričom poskytol prácu Dr. Kirillovi Gorianovi a aj jeho dcére Rite Gorianovej, ktorú zamestnal vo svojom laboratóriu ako asistentku. Tým jej a celej rodine pomohol vyhnúť sa deportáciám a istému osudu. Po vojne tieto činy potvrdili tí, čo prežili, ako konkrétny akt záchrany ľudských životov.
Vladimír Hajko: povstanie v pamäti mladého gymnazistu
(Ústav experimentálnej fyziky SAV)
Vladimír Hajkovnímal silnú atmosféru v Tisovci po vyhlásení SNP. „Nezažil som v živote vyšší stupeň davového nadšenia a spontánnosti…“ uvádza vo svojich nepublikovaných pamätiach. Už v prvý deň SNP narukoval a s priateľmi boli odvelení na stanovisko blízko papierne v Tisovci. Ich úlohou bolo zabrániť nepriateľovi vstúpiť do Tisovca z juhu od Rimavskej Soboty.
Vojtech Ondrouch: vedec medzi dvoma svetmi
(Historický ústav SAV)
Vojtech Ondrouch, český historik pôsobiaci na Slovensku, síce nebol aktívnym odbojovým pracovníkom, no počas vojny nepodporoval režim, neangažoval sa verejne v prospech fašizmu a ostal verný vedeckej pravde. V tom čase nebolo samozrejmosťou, že pedagóg s českým pôvodom ostane na Slovensku – jeho lojalita bola však jednoznačná. Po vojne sa stal významnou osobnosťou archeologického výskumu.
Božena Štúrová-Kuklová: prvá mimoriadna profesorka a obeť politiky
(Lekárska fakulta Univerzity Komenského)
Štúrová-Kuklová, prvá mimoriadna profesorka a prvá docentka lekárka v ČSR, bola počas vojny pre svoju českú národnosť a nesúhlas prepustená zo zamestnania a perzekvovaná. „Z chemické aparatury v laboratoři zbylo jen torzo. Fašistická hesla na zdech university, zvedání ruky, pochodujúcí vojáci. Dveře university se pro profesorku Štúrovou-Kuklovou zavírají.“ Napriek tomu nezanevrela na Slovensko ani vedu. Po oslobodení sa aktívne zapojila do obnovy vysokoškolského života a výchovy novej generácie študentov. Jej návrat bol nielen profesionálnym, ale aj morálnym gestom.
Viliam Thurzo: proti rakovine aj proti fašizmu
(Ústav experimentálnej onkológie SAV)
Viliam Thurzo, lekár a neskorší onkológ, sa počas SNP stal členom ilegálneho Revolučného národného výboru v Novom Smokovci. Spolupracoval s osobnosťami ako Novomeský, Šmidke či Husák. Zabezpečoval zdravotnícky materiál pre partizánov, potraviny a ukrýval prenasledovaných občanov. Po oslobodení sa stal povereníkom zdravotníctva.
Ján Dekan: študent vojakom proti svojej vôli
(Historický ústav SAV, Archeologický ústav SAV, Umenovedný ústav SAV)
Ján Dekan musel pre politickú nespoľahlivosť v roku 1943 narukovať, čím bolo jeho vysokoškolské štúdium prerušené. SNP ho zastihlo na východe Slovenska, kde došlo k odzbrojeniu tamojších divízií. Pri pokuse o prechod na stredné Slovensko sa dostal do nemeckého zajatia. Počas transportu cez Maďarsko sa mu podarilo utiecť a až do decembra 1944 sa ukrýval u matky v Nitre. Po udaní musel znovu narukovať a začiatkom apríla 1945 bol ustupujúcimi nemeckými vojskami odvlečený na práce do Nemecka.
František Bokes: historik súčasťou histórie
(Historický ústav SAV)
František Bokes počas Slovenského štátu ukrýval Karola Šmidkeho, ktorý ilegálne prišiel z Moskvy, aby s Karolom Bacílkom pokračoval v organizovaní ilegálneho boja KSS. Túto informáciu o Františkovo Bokesovi dodatočne zistilo vedenie Historického ústavu a uviedlo ju do správy pre predsedu SAV v roku 1959.
Branislav Geschwandtner, Archív SAV
Foto: Archív SAV
Časopis Akadémia 2/2025