Podpora demokracie v EÚ je stále silná

5. 10. 2023 | 10 pozretí

Profesor RORY FITZGERALD sa stal v septembri laureátom Medzinárodnej ceny SAV za rok 2023. V rozhovore predstavil fungovanie projektu Európska sociálna sonda (ESS) zameraného na sociálne prieskumy, pričom neopomenul význam účasti Slovenska na tomto projekte.

Cieľom projektu ESS ERIC je mapovať postoje, presvedčenia a vzorce správania v krajinách EÚ, čo prispieva k lepšiemu porozumeniu európskej spoločnosti. Čo bol prvotný impulz k vzniku tohto projektu?

V 80. rokoch 20. storočia vyjadrilo mnoho výskumných pracovníkov a pracovníčok v Európe znepokojenie nad nízkou kvalitou údajov a možnosťou porovnávať existujúce sociálne prieskumy v jednotlivých krajinách a medzi nimi. V komparatívnych prieskumoch sa uplatňovali nejednotné prístupy vo výbere vzoriek respondentov a v spôsobe zberu dát, nízka bola aj kvalita prekladov dotazníkov a dáta samotné neboli často vhodným spôsobom spracované a archivované. Profesor Max Kasse a profesor Roger Jowell preto v spolupráci so Stálym výborom pre spoločenské vedy Európskej vedeckej nadácie (SCSS ESF) predložili návrh na zavedenie jednotného, centrálne koordinovaného komparatívneho sociálneho prieskumu. Projekt presvedčil donorov na národnej úrovni, ako aj Európsku komisiu (EK) a od roku 2001 je projekt spoločne financovaný.

„Anonymizované dáta ESS sú voľne dostupné na nekomerčné použitie v súlade so štandardmi otvorenej vedy.“

Údaje prieskumov sú voľne dostupné. Máte prehľad, kto dáta využíva najčastejšie?

Anonymizované dáta ESS sú voľne dostupné na nekomerčné použitie v súlade so štandardmi otvorenej vedy. Od roku 2003, keď boli údaje prvýkrát sprístupnené, bolo zaregistrovaných viac ako 220 000 e-mailových adries z celého sveta s cieľom získať prístup k našim údajom. Medzi nimi je aj 600 používateľov zo Slovenskej republiky. Ide o akademický prieskum určený predovšetkým pre potreby vedeckých pracovníkov a pracovníčok: 70 % všetkých používateľov ESS tvoria študenti a študentky a 15 % používatelia z prostredia vedy a výskumu.

Jednou z úloh ESS je zviditeľňovať získané dáta a na ich základe identifikovať oblasti, v ktorých môže byť potrebné prijať určité opatrenia. Existuje účinná cesta, ako údaje dostať na miesta, kde sa formujú rozhodnutia na národnej alebo európskej úrovni?

ESS slúži tvorcom politík na nadnárodnej, národnej aj regionálnej úrovni. Existujú konkrétne príklady, keď majú údaje z našich prieskumov vplyv aj na iné ako akademické prostredie. Tento vplyv sa dá označiť za medzinárodný a plošný. Údaje využíva napríklad Organizácia Spojených národov (OSN) a EK pre stanovenie indexu aktívneho starnutia, analýza dát bola tiež zahrnutá do národnej správy o kvalite života a jej udržateľnosti, ktorá bola predložená českej vláde. Údaje ESS sa využívajú v správe Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o rovnosti šancí v oblasti zdravia v Európe, estónska vláda ich využila na podporu rozvoja systému domácej ošetrovateľskej starostlivosti dospelých.

Koncepcia a údaje z našich prieskumov boli použité aj pri hodnotení experimentu univerzálneho základného príjmu (UBI) vo Fínsku. Ako ďalší príklad možno uviesť správu týkajúcu sa blahobytu, ktorú na základe údajov ESS pripravil francúzsky Národný inštitút štatistiky a ekonomických štúdií (INSEE) a Stredisko pre výskum blahobytu. V Maďarsku sa stali dáta podkladom pre štúdiu sociálnych vzťahov u ľudí vo veku 65+ v súvislosti s pandémiou COVID-19. Zistenia ESS viedli na pôde OSN takisto k zmene konvenčného myslenia o faktoroch, ktoré vedú k predsudkom voči prisťahovalcom v Európe. Iniciatíva za zdravé a pozitívne starnutie (HaPAI) použila dáta ako základ pre svoje dotazníky s cieľom zlepšiť služby pre starnúcich írskych občanov.

Údaje o dôveryhodnosti boli napríklad predmetom analýzy v rámci lotyšského národného rozvojového plánu na roky 2021 – 2027 a Litovská stratégia demografickej, migračnej a integračnej politiky na roky 2018 – 2030 zahŕňa údaje ESS zamerané na podporu posilňovania komunít. Väčšina príkladov pochádza z krajín, kde je účasť v jednotlivých kolách prieskumov konzistentná. Teraz, keď je Slovenská republika plnohodnotným členom ESS ERIC a zúčastňuje sa na každom kole, existuje reálna možnosť, aby sa údaje ESS využívali týmto spôsobom aj v Slovenskej republike.

Je zo strany európskych politík aktívny záujem o tieto výsledky?

Z databázy Overton.io vyplýva, že v auguste 2023 sa odkazy na dáta ESS nachádzali v 3 246 politických dokumentoch pochádzajúcich z 355 zdrojov. Z databázy vyplýva, že medzi najčastejšie citujúce subjekty údajov ESS patria vlády (46 % dokumentov) a think tanky (39 %), po ktorých nasledujú medzinárodné vládne organizácie (15 %). Úrad pre vydávanie publikácií EÚ je autorom najväčšieho počtu takýchto politických dokumentov (392). Podrobnejší pohľad na európske inštitúcie, ktoré stoja za touto kategóriou, naznačuje, že spomedzi útvarov EK najaktívnejšie využíva naše údaje Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie a Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie. Medzi ďalšie patria Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov a Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku.

Spomedzi ostatných útvarov EK sa za najaktívnejších používateľov na európskej úrovni považujú Spoločné výskumné centrum, Eurofound a Eurostat. Medzi ďalších častých používateľov patria organizácie ako Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, Agentúra Európskej únie pre základné práva, Európsky univerzitný inštitút, Európska centrálna banka a niekoľko národných vlád. Pri navrhovaní svojich rotačných modulov organizujeme aj stretnutia s úradníkmi z príslušných generálnych riaditeľstiev. Najnovšie bolo konzorcium ESS ERIC poverené koordináciou projektu INFRASERV Horizon Europe zameraného na objasnenie údajov ESS a iných sociálnych prieskumov, ktoré sú relevantné pre program obnovy EÚ novej generácie. To naďalej potvrdzuje záujem o údaje ESS zo strany európskych tvorcov politík.

Zmenu možno dosiahnuť aj na základe záujmu a tlaku verejnosti. Zameriava sa ESS aj na aktívnu komunikáciu výsledkov jednotlivých prieskumov týmto smerom?

Cieľom ESS nie je ovplyvňovať vývoj určitým smerom. Snaží sa však, aby výsledky z prieskumov boli súčasťou verejných a odborných diskusií. Pravidelne sa tiež objavujú v médiách. Napríklad od júna 2020 až do konca mája 2021 sa v médiách na celom svete objavilo 1 199 zmienok o Európskej sociálnej sonde.

Prieskumy ESS sú dlhodobé a konajú sa v dvojročných intervaloch. Dotazník pozostáva vždy zo stabilnej časti, ktorú tvoria okruhy s otázkami rovnakými pre všetky kolá prieskumu (základný modul), a premenlivej časti (rotujúci modul) s otázkami, ktoré sú špecifické pre jednotlivé kolá. Zmenilo sa niečo za tie roky aj v obsahu základného modulu? Aké procedúry si takáto zmena vyžaduje?

Obsah základného dotazníka pravidelne prehodnocuje náš vedecký poradný výbor a hlavný vedecký tím. Po prvom kole boli odstránené otázky, ktoré sa ukázali ako nefunkčné, napríklad tie o viacúrovňovej štátnej správe. V neskorších kolách boli odstránené aj zriedkavo využívané otázky ako miesto narodenia starých rodičov. Otázky týkajúce sa používania médií a internetu sa tiež zmenili a doplnili tak, aby odrážali častejšie používanie médií prostredníctvom internetu. Zmenou prešli aj otázky týkajúce sa rodinného stavu, aby reflektovali manželstvá osôb rovnakého pohlavia a registrované partnerstvá v istých krajinách Európy. Zmenšil sa tiež rozsah rotujúcich modulov, aby sa skrátila celková dĺžka dotazníka.

V roku 2006 sme získali od EK grant na modernizáciu infraštruktúry, čo viedlo k zlepšeniu metód prieskumu zameraného na mapovanie vzdelania a príjmu v dotazníku. Hoci došlo k určitým zmenám, základ dotazníka ostal rovnaký ako pri prvom prieskume v rokoch 2002/2003, čo umožnilo sledovať zmeny a stabilitu v čase.

„Účasť v ESS môže byť spôsob, ako posilniť pozíciu spoločenských vied v jednotlivých krajinách.“

Vy osobne ste zohrali dôležitú úlohu pri zabezpečení pokračovania ESS na Slovensku. Prečo je dôležitá účasť Slovenska na tomto projekte?

Je veľmi dôležité, aby ESS zahŕňala čo najviac krajín, pretože vnútroštátne kontexty jednotlivých krajín sa líšia aj napriek tomu, že existujú široké regionálne vzorce. Preto nás teší, že členom konzorcia ESS ERIC je 28 krajín, čo je najvyšší počet spomedzi všetkých konzorcií ERIC v Európe. Zahrnutie čo najväčšieho počtu krajín EÚ je dôležité, pretože naším cieľom je do istej miery aj objasniť, ako napreduje európsky model. Okrem toho je Slovensko, ako bývalá komunistická krajina a súčasť bývalého Československa, mimoriadne zaujímavé tým, ako sa mení v čase. Účasť v ESS môže byť spôsob, ako posilniť pozíciu spoločenských vied v jednotlivých krajinách. Keďže z historického hľadiska boli sociálne vedy na Slovensku možno nedocenené, je skvelou správou, že sú teraz plnohodnotným členom poprednej výskumnej infraštruktúry v oblasti sociálnych vied. Pomáhať tímu ESS na Slovensku dosiahnuť tento cieľ bolo pre mňa cťou a v mojom úsilí ma veľmi povzbudilo nadšenie a odhodlanie slovenského tímu pri tejto snahe.

Projekt ESS v priebehu rokov získal rôzne významné ocenenia a v súčasnosti sa označuje za zlatý štandard pre komparatívne prieskumy o postojoch k spoločnosti a politike. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že už niet veľmi čo zlepšovať. Aké sú vaše vízie do budúcnosti v súvislosti s ESS ERIC?

Od svojho vzniku v roku 2001 využíva ESS pri prieskumoch formu osobných rozhovorov a najmodernejšie postupy výberu vzoriek respondentov. Prieskum v Európe sa však momentálne ocitá na križovatke. Týka sa to spôsobu zberu dát. Možnosti osobných rozhovorov, ktoré boli na ústupe už pred pandémiou, sú teraz v mnohých častiach Európy obmedzené. Čelíme preto riziku, že niektoré krajiny už v blízkej budúcnosti nebudú schopné realizovať prieskumy tohto typu. Jednou z možností je zber väčšieho množstva údajov online, keďže spoločnosť sa čoraz viac digitalizuje. Preto som sa s naším valným zhromaždením dohodol, že najneskôr do roku 2027 bude ESS počas celého zberu dát využívať metódu samostatného vypĺňania dotazníkov respondentmi a respondentkami. Popri prieskume formou osobného rozhovoru v rámci 11. kola ESS, ktoré sa v súčasnosti realizuje v teréne, je na Slovensku tento nový prístup už vo fáze testovania. ESS tak má príležitosť zaviesť v primeranom čase nový zlatý štandard, aj keď na ceste k jeho zabezpečeniu čelí mnohým výzvam. Čas na ESS 2.0 však už prichádza!

Čo nám hovoria o stave európskej spoločnosti výsledky posledného ukončeného prieskumu?

ESS predstavuje všeobecný sociálny prieskum, ktorý pokrýva širokú škálu tém, preto je ťažké stručne odpovedať na túto otázku. Pre mňa osobne je dôležitým ukazovateľom, že žiadna z krajín nemá tendenciu nasledovať Spojené kráľovstvo v jeho brexite, keďže podpora členstva v EÚ je v súčasných členských štátoch EÚ naďalej vysoká. Okrem toho vidíme zvyšujúce sa obavy a znepokojenie v súvislosti so zmenou klímy vo väčšine krajín zapojených do ESS. Je tiež pozoruhodné, že veľká časť mediálnych diskurzov o poklese dôvery v demokraciu sa v našich najnovších výsledkoch nepotvrdila. Mnohé z otázok v našom module o demokracii v 10. kole (2020/2022) boli položené aj v 6. kole (2012/2013), takže vieme porovnať tieto obdobia.

Vo všeobecnosti zostáva podpora vo vzťahu k demokracii v celej Európe silná, ale vidíme aj rovnaký vzorec ako pred desiatimi rokmi: výsledky demokracie nezodpovedajú očakávaniam občanov. V mnohých z našich opakovaných prieskumov však vidíme kontinuálny pokrok. Napríklad postoj k prisťahovalcom a homosexuálne orientovaným ľuďom je takmer vo všetkých krajinách viac pozitívny a dôvera v políciu a trestné súdy zostáva relatívne stabilná. Možno viac znepokojujúce je, že niektoré otázky zahrnuté do nášho špeciálneho modulu COVID-19 poukázali na to, že najmenej jeden z desiatich respondentov verí konšpiračným teóriám, pričom v niektorých krajinách je to viac ako 50 %.


ESS ERIC

Európska sociálna sonda (ESS) predstavuje medzinárodný komparatívny sociálny prieskum vytvorený v akademickom prostredí. Je koordinovaný hlavným vedeckým tímom, na ktorého čele stojí profesor Rory Fitzgerald spoločne so zástupcami ďalších šiestich partnerských inštitúcií. Od roku 2013 je ESS súčasťou Európskeho konzorcia pre výskumnú infraštruktúru (ERIC). Projekt získal v roku 2005 Descartovu Cenu za excelentný kolaboratívny vedecký výskum, v roku 2020 bola jeho tvorcom udelená cena Lijphart/Przeworski/Verba (LPV) Dataset Award za najlepší súbor údajov v oblasti komparatívnej politiky. Slovensko sa zapojilo do projektu pred 20 rokmi, plným členom konzorcia je od roku 2018. Aktivity na národnej úrovni koordinuje Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied SAV pod vedením Mgr. Denisy Fedákovej, PhD., a Mgr. Michala Kentoša, PhD., (do roku 2018 pod vedením prof. PhDr. Jozefa Výrosta, DrSc.).


Profesor RORY FITZGERALD zo City, University of London je od roku 2013 riaditeľom Európskej sociálnej sondy Konzorcia európskej výskumnej infraštruktúry (ESS ERIC). Ako sociológ sa špecializuje na sociálne prieskumy, dizajn prieskumov a tvorbu a testovanie dotazníkov. Je spolueditorom časopisu Survey Research Methods Journal.


Stanislava Longauerová

Foto: Martin Bystriansky


Časopis Akadémia 5/2023