Medzi hlavné oblasti výskumu profesora JANA-WILLEMA VAN PROOIJENA patria konšpiračné teórie a radikalizmus. Javy, ktoré sú v súčasnosti výrazne na vzostupe nielen u nás.
Slovensko sa umiestňuje na prvých priečkach v prieskumoch zameraných na vieru v konšpiračné teórie. Existuje vysvetlenie, prečo práve Slováci v tomto ohľade tak výrazne vyčnievajú?
Je síce pravda, že v krajinách východnej Európy sa konšpiračné teórie vyskytujú častejšie než v západnej Európe, ale zo svojej pozície môžem o príčinách vo vašej krajine momentálne len špekulovať. Vo všeobecnosti môžu byť dôvodom zmeny alebo krízy v spoločnosti, nedôvera občanov voči politikom, ale tiež prechod od princípov komunizmu k demokracii aj napriek tomu, že odvtedy uplynulo už viac než 30 rokov.
Do akej miery môže súvisieť s vierou v konšpirácie aj dlhodobá tradícia populizmu v danej krajine?
Existujú dôkazy o tom, že populistické názory alebo populistický pohľad na svet a konšpiračné myslenie sú silno prepojené. Jedným z kľúčových aspektov populizmu je antielitárstvo, teda presvedčenie, že existuje skorumpovaná elita. Vtedy vnímate spoločnosť rozdelenú na dve skupiny – skorumpovanú elitu na jednej strane a ľud na strane druhej. Potom je už len veľmi malý krôčik k tomu, aby sme predpokladali sprisahania mocných elít, ktoré majú za cieľ ľuďom škodiť. Takže áno, populizmus na oboch stranách – ľavej alebo pravej – býva dobrým predpokladom na konšpiračné teórie v rôznych európskych krajinách.
„Ak ste obklopení rovnakým typom ľudí, hrozí, že tí s extrémnejšími názormi nastavia normu, aký by mal byť dominantný názor v skupine.“
Nepredstavujú problém aj „bubliny“, v ktorých si ľudia vytvárajú vzťahy na základe istej zhody ako napríklad podobnosť názorov či spoločenské postavenie?
Určite je to problém na viacerých úrovniach. Pokiaľ v spoločnosti existuje niekoľko podskupín, prirodzene sa tiež formujú názory o sebe navzájom na základe stereotypov. A čím viac nedôvery panuje medzi týmito skupinami, tým viac konšpiračných teórií o „tých druhých“ vzniká. A čím viac je takýchto skupín, ktoré navzájom nekomunikujú, tým viac sa polarizuje aj spoločnosť. Ak ste obklopení rovnakým typom ľudí, hrozí, že tí s extrémnejšími názormi nastavia normu, aký by mal byť dominantný názor v skupine.
Aký vplyv má vzdelanie na vieru v konšpiračné teórie?
Z dát vyplýva, že spojitosť medzi vzdelaním a konšpiračným myslením nie je taká silná, ako by mnohí ľudia intuitívne očakávali. Vzdelanie však vytvára určitý nárazník. Veľká časť konšpiračných teórií vzniká racionalizáciou vlastných myšlienok. Ak máte strach alebo určitú predstavu – napríklad o vakcínach –, začnete selektívne hľadať dôkazy. Existujú teórie, ktoré naznačujú, že čím sú ľudia múdrejší a vzdelanejší, tým sú aj lepší v racionalizácii svojich myšlienok, v hľadaní zdrojov na ich overenie alebo v hľadaní argumentov na ich obhajobu.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorých blízki priatelia alebo členovia rodiny konšpiráciám podľahnú alebo ich sami začnú šíriť? Ako s nimi komunikovať?
Najlepšia rada je, aby ste vždy zachovali voči druhej strane rešpekt a nestavali sa do pozície učiteľa. Naopak – hľadajte pravdu spolu. Tiež sa treba uistiť, že ste dostatočne informovaní o danej téme, na ktorú sa vzťahuje konkrétna konšpiračná teória. Pretože ak v jednom momente zlyháte, druhá strana sa toho ihneď chytí. Ak vám na tom vzťahu záleží, určite pokračujte v pravidelných spoločných aktivitách, pretože len pokiaľ sa druhá strana bude cítiť s vami dobre, bude tiež ochotná zdieľať svoje myšlienky. Neprestávajte však klásť aj dôležité otázky ako napríklad: Prečo tomuto zdroju nedôveruješ, ale inému áno? Prečo práve tento zdroj sa ti zdá dôveryhodný?
Treba byť však pripravený na to, že konšpiračné presvedčenia nemožno zmeniť z večera do rána. Dohodnúť sa na tom, že sa nezhodnete, nie je v krátkodobom meradle zlý výsledok. Ak títo ľudia ostanú v kontakte s tými, ktorí zmýšľajú inak, ktorí sú pevne ukotvení v realite, ich pohľad sa môže meniť v dlhodobejšom horizonte.
Profesor Rory Fitzgerald z European social survey (ESS) sa v rozhovore vyjadril, že podľa prieskumov podpora vo vzťahu k demokracii je v celej Európe stále silná, ale tak ako pred 10 rokmi výsledky demokracie nezodpovedajú očakávaniam občanov. Ako to vidíte vy, keďže popularita antisystémových strán a extrémizmu je v Európe na vzostupe?
V tomto smere som optimista a myslím si, že v Európe je stále priestor pre demokraciu. Samozrejme, vnímam tiež fakt, že demokracia je v súčasnosti v ohrození a niektoré nedemokratické strany naberajú na sile. Urobili sme niekoľko štúdií zameraných na vzťah medzi vierou v konšpiračné presvedčenia a vnímaním demokracie. Zistili sme, že viac konšpiračných presvedčení predikuje nesúhlas s demokratickým systémom a tiež tendenciu akceptovať čokoľvek iné. Je tam tiež predpoklad uprednostňovať priamu demokraciu prostredníctvom referend a priameho hlasovania o politike a obchádzaním parlamentu. Ale aj keď to vyzerá ako protiklad, stále je to v súlade s princípmi demokracie. Aj napriek tomu, že mnohí občania majú pocit, že demokracia im nepriniesla to, v čo dúfali. Mali by sme tomu však venovať dostatok pozornosti. Osobne som si vedomý, že demokracia nie je dokonalá, ale ako povedal Churchill: Demokracia je najhoršia forma vlády – okrem všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokúšal.
Občas sa zdá, že pojmy ako demokracia alebo fašizmus sa použili v natoľko rôznych smeroch, že ľudia prestávajú chápať ich význam.
Je to zložité. Existuje skutočná demokracia, ale aj mnoho represívnych režimov, ktoré predstierajú, že sú demokratické. Organizujú však voľby, ktoré sú zmanipulované a dostávajú sa k moci zmenou niektorých kľúčových prvkov demokracie a to ľudí mätie.
Existuje jednoduché riešenie, ako rozlišovať konšpirácie od pravdy? Pretože rada overovať si každú informáciu je viac-menej nereálna. Nemôže tento chaos a neistota človeka paradoxne napĺňať novou vlnou nedôvery voči systému, od ktorého ľudia očakávajú, že ich bude chrániť?
Máte pravdu, sme zahltení informáciami. Nie vždy máme čas alebo chuť informáciu overiť. Do istej miery to môže narúšať tiež dôveru vo vedu. Ľudia od vedcov očakávajú, že im – najmä počas pandémie, ale aj inokedy – povedia, čo majú robiť. Ale veda takto nefunguje. Na vývoj a výskum je potrebný čas a mnohokrát sa dostáva do slepých uličiek. Pretože veda sa najprv uberá jedným smerom, ale potom sa môže ukázať, že to bol omyl. Takisto medzi vedcami je veľa nezhôd v rôznych ohľadoch a ľudia sú tak zmätení. A ja to chápem. Najmä keď ste v núdzi – ako napríklad počas pandémie –, chcete počuť, čo treba robiť a prečo.
Ako bude z pohľadu behaviorálneho vedca vyzerať Európa o 10 rokov?
To závisí od mnohých faktorov. V prvom rade je dôležité, ako bude prebiehať vojna na Ukrajine a ako sa skončí. Je nemožné predpovedať budúcnosť, ale môžeme sa obzrieť späť v čase, keď sme boli svedkami vývoja smerom k väčšej demokracii a mieru, ale aj období, keď to tak dobre nefungovalo z ekonomického hľadiska alebo preto, že vypukla vojna.
Z dlhodobého hľadiska ostávam optimista. Na najbližších 10 rokov si však netrúfam robiť spoľahlivé prognózy. Myslím si, že to, čo nám pomôže, je väčšia jednota vo svete, pokiaľ ide o väčšie mocenské štruktúry, akými sú EÚ a NATO. Tie môžu ľuďom naháňať strach a sú tiež predmetom mnohých konšpiračných teórií, ale z hľadiska reálnej bezpečnosti plnia dôležitú funkciu pri ochrane voči agresii, ako je to momentálne v prípade Putina a Ruska.
Jan-Willem van Prooijen vystúpil 27. septembra 2023 v Bratislave so svojou prednáškou v Centre vedecko-technických informácií v rámci programu Mobility Visit, ktorým Predsedníctvo SAV podporuje návštevy významných vedcov v SAV. Prednáška bola spojená s vedeckým sympóziom o konšpiračných teóriách, radikalizme a populizme za účasti expertov zo SAV. Podujatie zorganizovalo Centrum spoločenských a psychologických vied SAV a Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV.
Profesor JAN-WILLEM VAN PROOIJEN je behaviorálny vedec. Pôsobí na Vrije Universiteit v Amsterdame a špecializuje sa na výskum v oblasti radikalizácie, extrémizmu a konšpiračného myslenia. Zaujíma sa o temnú stránku ľudských bytostí, najmä v kontexte politiky, práva a spoločnosti.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky
Časopis Akadémia 5/2023