Digitálny svet narušil hranice medzi jazykmi a angličtina sa stala prirodzenou súčasťou života mladých ľudí. Je to pre slovenčinu hrozba alebo len ďalšia etapa jej vývoja? O jazykových zmenách, generačných jazykových rozdieloch, ale aj o tom, prečo úlohou jazykovedcov nie je zakazovať používanie nových slov, hovoria jazykovedkyne NATÁLIA KOLENČÍKOVÁ a ROMANA KROLČÍKOVÁ.
V našej komunikácii sa čoraz častejšie objavujú anglické výrazy. Ide o prirodzený vývoj jazyka alebo sa deje niečo mimoriadne?
N. Kolenčíková: Preberanie slov z cudzích jazykov je bežným spôsobom rozširovania slovnej zásoby každého živého jazyka. Je to absolútne prirodzený vývoj. To, z ktorého a do ktorého jazyka sa slová preberajú, súvisí s tzv. jazykovými kontaktmi. Tie sú ovplyvnené mnohými faktormi, ale v tomto kontexte je dôležitá najmä všeobecná spoločenská, politická a ekonomická vyspelosť krajín, v ktorých sa danými jazykmi hovorí.
Je preto prirodzené, že v súčasnosti je to najmä angličtina, ktorá pôsobí nielen na slovenčinu, ale aj na iné jazyky. V minulosti to bola dominantne latinčina, gréčtina, francúzština a nemčina. Práve z týchto jazykov aj v slovenčine máme celkovo najviac prvkov cudzieho pôvodu, angličtina je aktuálne až na piatom mieste. Ide teda o výrazne menší počet prebraných a zároveň slovníkovo spracovaných slov než z latinčiny alebo gréčtiny.
R. Krolčíková: Angličtina je v dnešnej dobe lingua franca, čiže jazyk, ktorý funguje ako univerzálny dorozumievací prostriedok na globálnej úrovni. Je to jazyk, ktorý istým spôsobom spája, pretože zjednodušuje medzinárodnú výmenu informácií. Nové médiá upevňujú postavenie angličtiny ako univerzálneho jazyka.
„Aj módne anglicizmy sa vyvíjajú. Tak ako generácia, ktorá ich používa.“
Vplyv angličtiny je výrazný predovšetkým v komunikácii mladých ľudí, najmä tínedžerov. Miestami pripomína dokonca mix dvoch jazykov.
R. Krolčíková: Keď počujeme rozhovor mladých v MHD alebo keď telefonujú s kamarátmi, môžeme mať pocit, že ich jazyk je natoľko popretkávaný anglicizmami, že pôsobí ako mix jazykov. Treba tu ale rozlišovať, o akú komunikáciu ide. V tomto prípade hovoríme o jazyku mladých, ktorý je neverejný a neformálny.
Každý z nás, a takisto aj mladá generácia, však ovláda viac foriem jazyka. Väčšinou prirodzene prispôsobujeme spôsob komunikácie tomu, s kým sa práve rozprávame. Ak príde tínedžer na obed k starým rodičom, mal by prirodzene cítiť, že komunikačná situácia je iná ako rozhovor s kamarátom, a zvoliť primeraný spôsob komunikácie, pokiaľ je jeho cieľom rozumieť si a preniesť informácie.
Jazyk mladých je takisto vyjadrením ich identity. Prirodzene a možno niekedy aj zámerne sa svojím prejavom vyhraňujú voči predchádzajúcej generácii. Každá generácia mala, má a bude mať svoj slangový jazyk. V minulosti napríklad patrilo do mládežníckeho slovníka slovo frajeriť, dnes už je to flexiť a medzitým to bolo už aj flausiť. Ak bolo kedysi niečo obdivuhodné, použilo sa slovo cool, no dnes už mladí povedia radšej slay. Takže aj módne anglicizmy sa vyvíjajú. Tak ako generácia, ktorá ich používa.
No aj napriek tomu, že v jazyku mladej generácie je angličtina dominantná, obsahuje aj veľa čechizmov a rôznych subštandardných a slangových slov.
Nevzniká tu generačný konflikt v porozumení?
N. Kolenčíková: Vo všeobecnosti by sa to tak mohlo javiť, hoci prispôsobovanie spôsobu komunikácie mladých pri komunikácii so staršími sme už spomenuli. Existujú však výskumy orientované na to, ako seniori rozumejú alebo nerozumejú mladým ľuďom, a pripravujú sa pre nich aj slovníčky pre zjednodušenie porozumenia. Treba ale povedať, že tu v istom zmysle ťaháme za kratší koniec, pretože spracúvať je možné iba to, čo už v komunikácii funguje. A kým sa to spracuje, reálny stav jazyka už môže byť opäť o kúsok ďalej.
„Digitálny svet narušil fyzické hranice medzi jazykmi a zvýraznil ich kultúrnu blízkosť.“
Angličtina výraznejšie ovplyvňuje jazyk mladých na Slovensku už takmer štyri desaťročia, no mohutnosť prieniku anglicizmov do reči súčasných tínedžerov je najintenzívnejšia. Čo vidíte ako hlavné dôvody?
R. Krolčíková: Súvisí to aj s tým, že angličtina je dnes organickou súčasťou mladých ľudí. Pozerajú v angličtine filmy alebo čítajú knihy po anglicky. Takisto škôl a škôlok, ktoré vyučujú bilingválne, je oveľa viac, než pred niekoľkými rokmi a mnohí rodičia z pragmatických dôvodov vychovávajú deti viacjazyčne.
Mladí sú s týmto jazykom v kontakte aj vďaka novým médiám, a to hlavne sociálnym sieťam. Digitálny svet narušil fyzické hranice medzi jazykmi a zvýraznil ich kultúrnu blízkosť. Už nemusíme nikam cestovať, aby sme angličtinu počuli. Máme ju tu a teraz. Tento intenzívny kontakt má vplyv na rýchlosť preberania slov.
Angličtina je takisto vnímaná ako jazyk prestíže. Každá mladá generácia má tendenciu komunikovať tak ako niekto, koho uznáva, ku komu vzhliada. Aj to je jeden z dôvodov, prečo množstvo módnych anglicizmov a jazykových trendov prechádza práve cez influencerov a youtuberov do reči mladej generácie. Pokiaľ sa im zdá nejaké slovo zaujímavé, začnú ho používať.
Ak aj v jazyku tieto slová ostanú, zvyčajne sú na okraji slovnej zásoby. Často ide o módne výrazy, ktoré rýchlo a nárazovo prichádzajú s novým trendom, ale veľmi rýchlo sa aj prestanú používať. Napríklad súčasné six-seven (virálny slangový výraz mladých z roku 2025, ktorý nemá žiadny konkrétny význam a používa sa ako univerzálna odpoveď, pozn. red.).
Je teda otázne, koľko z týchto anglických výrazov, s ktorými sa stretávame, aj naozaj prenikne do slovenčiny natoľko, že sa rozšíria a udomácnia. Lebo spisovným sa daný výraz stáva až vtedy, keď mu rozumie celé jazykové spoločenstvo. V opačnom prípade má toto slovo iba obmedzené lexikálne pôsobenie a používa ho len istá sociálna skupina.
Ak sa teda niektorý z cudzojazyčných výrazov v slovenčine udrží, ako dlho zvyčajne trvá, kým sa zaradí do spisovného jazyka?
N. Kolenčíková: Proces kodifikácie je pomerne náročný a môže trvať aj niekoľko rokov, kým sa nejaký výraz zachytí v kodifikačnej príručke. No napríklad cez jazykovú poradňu vidíme, na aké slová sa ľudia pýtajú. Veľmi často sú medzi nimi práve také, ktoré sa používajú, no nie sú zachytené v slovníku.
V Jazykovednom ústave Ľ. Štúra dennodenne pracujeme so Slovenským národným korpusom, ktorý predstavuje veľkú elektronickú databázu textov z rôznych komunikačných oblastí – z beletrie, publicistiky, odborných textov, internetových zdrojov – a vidíme, ako sa slovo správa, kto ho používa a či ho používa nesklonné v tej istej cudzojazyčnej podobe alebo ho už zapája do slovenských štruktúr a začína ho časovať, skloňovať a pod. Toto sú faktory, ktoré sledujeme, a na základe toho vieme povedať, či sa slovo stalo integrálnou súčasťou slovenského jazyka.
Zároveň by som rada zdôraznila, že úlohou jazykovedcov nie je niečo zakazovať. V úvodných fázach prenikania cudzieho výrazu do slovenčiny môžeme odporučiť domáci ekvivalent, ale ako už bolo povedané, používatelia dané slovo používajú z nejakého dôvodu. Buď ním pomenúvajú úplne nový jav, alebo v sebe nesie významový odtienok, ktorý u nás nie je v pôvodnom výraze. Pre mňa je napríklad cheesecake niečo trochu iné ako tvarohový koláč.
R. Krolčíková: Ako jazykovedci nevieme predpovedať, ktoré slovo sa udomácni, ako sa udomácni a v akých komunikačných sférach. Pretože množstvo anglicizmov ako napríklad flexiť, flausiť, ghosting predstavujú len módne slová, ktoré sú už aj v angličtine subštandardnými alebo slangovými výrazmi. Našou úlohou je pozorovať stav jazyka, skúmať ho, a keď nastane jazyková situácia, v ktorej si používatelia nie sú istí, vtedy môžeme nastúpiť my a odporučiť, ako by sme postupovali.
N. Kolenčíková: Celé to ale súvisí aj s rozširovaním znalostnej bázy a so zmenami v jazykovede. V minulosti bol ochranársky prístup k jazyku pod vplyvom rôznych historických okolností zo strany jazykovedcov prirodzený. Dnes už však nie je možné zabrániť tomu, aby do jazyka prenikalo niečo nové, a zároveň vidíme, že cudzie prvky náš jazyk nijako neohrozujú.
„Dnes už nie je možné zabrániť tomu, aby do jazyka prenikalo niečo nové, a zároveň vidíme, že cudzie prvky náš jazyk nijako neohrozujú.“
Aké ďalšie zmeny v spisovnom jazyku a jeho používaní so sebou prináša vplyv iného jazyka?
N. Kolenčíková.: V súčasnosti napríklad v Slovenskom národnom korpuse pozorujeme, že pri niektorých slovách dochádza k tzv. spätnému chodu. Ide o slová, ktoré už prešli procesom adaptácie a v takejto podobe ich aj máme kodifikované, no v poslednom období pri nich opäť frekventovane evidujeme pôvodný cudzojazyčný zápis. Napríklad slovo bejzbal ľudia znova začínajú zapisovať ako baseball.
Hlavným dôvodom je pravdepodobne to, že dnes už veľa ľudí na Slovensku ovláda angličtinu a vnímajú to takto ako prirodzené. Na nás teraz je, aby sme tento vývoj sledovali a prípadne situáciu postupne prehodnotili.
R. Krolčíková: Spomenula by som ešte jeden jav – tzv. falošných priateľov v jazyku. Princípom tohto javu je, že v domácom jazyku máme nejakú formu slova, a toto slovo je formálne podobné aj v inom cudzom jazyku. Napríklad slovo kolaborácia. V slovenčine v minulosti fungovalo iba vo význame vlastizrady a s negatívnym významovým odtienkom, hlavne v spojení s druhou svetovou vojnou.
Dnešná mladá generácia už ale toto slovo používa v inom, neutrálnom význame na označenie spolupráce. Forma teda ostala, ale pridal sa k nej ďalší význam, ktorý pochádza z iného jazyka. Pre istú citlivosť výrazu tu, samozrejme, môže nastať generačný konflikt.
N. Kolenčíková.: To, že digitálny svet narušil geografické hranice, navyše nepozorujeme iba pri preberaní slov, ale aj pri štýle a konštrukcii textov. Jedným zo základných faktorov štylistickej klasifikácie textov bolo dlhé desaťročia to, či autor má fyzický kontakt s adresátom, alebo nie, a to teraz prestáva byť dôležité. Lebo aj keď komunikant nie je fyzicky prítomný, reaguje okamžite, ako keby fyzicky prítomný bol, čo má prirodzený vplyv na charakter textu.
V súčasnosti sa veľa hovorí o umelej inteligencii a aj skratka AI sa v slovenskom jazykovom prostredí začína objavovať nielen s anglickou výslovnosťou „ejáj“, ale aj v poslovenčenej podobe „áí“ či tvare „áíčko“. Je toto fáza hľadania akejsi stabilnej verzie?
R. Krolčíková: Každé cudzie slovo, ktoré postupne preberieme do slovenčiny, prechádza procesmi adaptácie. Takmer okamžite prebieha zvuková adaptácia. To znamená, že ho prispôsobíme našim hláskam tak, aby sa nám v slovenčine dobre vyslovovalo. Veľakrát máme ako používatelia jazyka tendenciu preferovať len jednu možnosť, ale variantnosť je prirodzená súčasť adaptácie a nakoniec sa ukáže, či variantnosť ostane alebo či sa začne preferovať iba jedna podoba.
V ktorých oblastiach života preniká angličtina do slovenčiny najvýraznejšie?
N. Kolenčíková.: Ide najmä o informačné a online technológie (softvér, hardvér, lajknúť postnúť), marketing (brand, influencer, event), zábavný priemysel (multiplayer, gamer, streamer), šport a životný štýl (fitness, kouč, skóre, wellness), biznis a korporátny manažment (deadline, míting, budget, feedback, home office).
„Či nové výrazy v našom jazyku ostanú alebo nie, to je v princípe na jeho používateľoch.“
Do akej miery môže angličtina zmeniť slovenský spisovný jazyk?
R. Krolčíková: Slovenčina stále funguje ako prirodzený komunikačný prostriedok, ako vzdelávací jazyk, jazyk vedy, jazyk administratívy, čiže má svoju stabilnú spisovnú formu. Vznik a zánik slov je úplne prirodzená vec vo vývine každého jazyka. To znamená, že báť sa straty jazykovej identity nie je na mieste a neviem, či niekedy vôbec bude.
Kým jazyk funguje vo verejných a oficiálnych komunikačných sférach, musí mať i jednotnú spisovnú podobu. A to aj napriek tomu, že človek možno niekedy zaváha, keď počuje neformálnu reč mladých. Ako som už ale povedala, v tomto prípade ide však o neoficiálny jazyk a ten oficiálny má stále svoju spisovnú podobu.
N. Kolenčíková.: My, jazykovedkyne a jazykovedci, na rozširovanie slovnej zásoby nazeráme ako na obohacovanie jazyka, na nový spôsob vyjadrenia, ktorý môžeme skúmať a opisovať. Či však nové výrazy v našom jazyku ostanú alebo nie, to je v princípe na jeho používateľoch.
Mgr. NATÁLIA KOLENČÍKOVÁ, PhD.
Pôsobí na oddelení súčasnej lexikológie a lexikografie v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Skúma, ako sa mení slovná zásoba slovenčiny, ako jazyk používame v rôznych typoch komunikácie a akú úlohu zohráva v politike či médiách. Podieľa sa na tvorbe Slovníka súčasného slovenského jazyka a sleduje, ako sa slová cudzieho pôvodu stávajú súčasťou spisovnej slovenčiny.
Mgr. ROMANA KROLČÍKOVÁ, PhD.
Pracuje na oddelení Slovenského národného korpusu v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Skúma jazyk a štýl rôznych typov textov, najmä v online prostredí. Zaujíma sa o používanie anglicizmov v internetovej komunikácii a vo vlogoch a pri výskume využíva aj metódy korpusovej lingvistiky. Podieľa sa na spracúvaní a anotovaní textov v Slovenskom národnom korpuse.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky
Časopis Akadémia 4/2026