SASPRO 2 je spoločný projekt Slovenskej akadémie vied, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Univerzity Komenského v Bratislave realizovaný v rámci programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 Marie Skłodowska-Curie COFUND. V každom čísle predstavíme dvoch účastníkov alebo účastníčky tohto projektu.
OKSANA MATSELKO
Doktorát z anorganickej chémie získala na Národnej univerzite Ivana Franka v ukrajinskom Ľvove. Práca bola venovaná systémom obsahujúcich Pd a intermetalickým zlúčeninám na katalýzu a bola vykonaná pod spoločným dohľadom na Ústave Maxa Plancka pre chemickú fyziku pevných látok v nemeckých Drážďanoch. Jej hlavnými výskumnými oblasťami sú intermetalické zlúčeniny a fluoridy kovov, interakcia komponentov v ternárnych systémoch s dôrazom na rovnováhu fáz, tvorba nových anorganických zlúčenín, štruktúry a vlastnosti ich kryštálov, vzťah štruktúra – vlastnosti, znalostný prístup k funkčným materiálom a ich vývoj. V súčasnosti pôsobí v Ústave anorganickej chémie SAV.
Zhrnutie projektu:
Nedostatok informácií, ako aj neúplnosť údajov bránia použitiu zlúčenín pri vývoji rôznych typov materiálov. V oblasti chémie fluóru v tuhom stave je veľký záujem o hľadanie nových zlúčenín s vhodnými optickými a prevádzkovými vlastnosťami. Navrhovaný projekt je zameraný na ternárne fluoridy v systémoch M-R-F (kde M – LiCs, (NH4); R – Sc, Y, Ln) s dôrazom na teplotne riadené fázové premeny v tuhom stave a fotoluminiscenčné vlastnosti zlúčenín s ďalším stanovením zákonitostí štruktúrnych premien a zmien vlastností v závislosti od obsahu M a R. Na objasnenie tejto problematiky sa navrhuje syntéza čistých zlúčenín, analýza ich termodynamických údajov, fázových premien v tuhom stave, ako aj riešenie vysokoteplotných kryštálových štruktúr z údajov röntgenovej difrakcie (vrátane synchrotrónových experimentov) a merania vlastností.
Čo vás motivovalo uchádzať sa o grant na Slovensku?
Jednou z hlavných motivácií bola možnosť pracovať na vlastnom projekte vo výskumnej skupine, ktorá potrebovala odborné znalosti v oblasti röntgenovej difrakcie (XRD), čo dokonale zodpovedalo mojim schopnostiam. Ocitla som sa teda na mieste, kde sú moje vedomosti a skúsenosti vysoko cenené. Získaná finančná podpora mi umožňuje realizovať viac experimentov a zúčastňovať sa na rôznych konferenciách a vo výskumných laboratóriách. Poskytuje vysokú úroveň mobility, zlepšuje moju schopnosť spolupracovať s inými akademickými inštitúciami a rozširuje moje výskumné obzory.
Ako ste pokročili vo svojom výskume?
Za posledné dva roky som rozšírila metodológiu prípravy zlúčenín o hydrotermálnu syntézu. Pri štruktúrnej analýze som sa zamerala na systémy súvisiace s projektom a asistovala som kolegom na Ústave anorganickej chémie SAV pri analýze doplnkových systémov súvisiacich s ich výskumom. Spolupracovala som s etablovanými aj novými tímami v Nemecku, vo Francúzsku a v Číne, čím som výrazne zvýšila výstupy projektu vrátane prezentácií na konferenciách a publikácií v časopisoch. Okrem toho sa začal výskum elektrických vlastností syntetizovaných materiálov.
Trvanie projektu: 9/2022 – 8/2025
JÁNOS FIALA-BUTORA
Ako právnik v oblasti medzinárodných ľudských práv sa špecializuje hlavne na práva menšín a práva osôb so zdravotným znevýhodnením. Po štúdiu práva na Univerzite Komenského v Bratislave získal titul LLM na Central European University v Budapešti a doktorát (S.J.D.) na Harvard Law School. Vyučoval ľudské práva v USA, Írsku a Maďarsku. Pôsobil ako poradca vlád a medzinárodných organizácií v otázkach implementácie ľudských práv a zastupoval obete porušovania ľudských práv pred medzinárodnými súdmi. Riadil viaceré medzinárodné mimovládne organizácie. V súčasnosti pôsobí v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV a zameriava sa na empirický výskum dodržiavania ľudských práv.
Zhrnutie projektu:
Cieľom projektu je poskytnúť nový pohľad na zlyhanie medzinárodného systému ochrany menšín pri zabezpečovaní jazykových práv národnostných menšín prostredníctvom analýzy vplyvu právnych noriem v širšom kontexte jazykového plánovania. Tradičné právne prístupy k medzinárodnému právu nedokážu vysvetliť nedostatky režimov ochrany menšín, čo umožňuje štátom obnoviť represívne politiky v nových formách bez medzinárodného odsúdenia. Projekt rieši tieto nedostatky tým, že do právnej analýzy začleňuje poznatky sociolingvistiky z oblasti jazykového plánovania a jazykového manažmentu. Tento prístup umožňuje hodnotiť právne normy prostredníctvom posúdenia toho, ako ovplyvňujú používanie jazyka v praxi, čím sa vymyká formálnym právnym prístupom zameraným na dodržiavanie textov medzinárodných zmlúv. Zohľadnenie vplyvu právnych noriem na jazykovú prax vedie k účinnejšej medzinárodnej ochrane a menej reštriktívnej jazykovej politike.
Čo vás motivovalo uchádzať sa o grant na Slovensku?
Pre môj výskum je Slovensko ideálnou krajinou, keďže má vysoký pomer používateľov menšinových jazykov. Slovensko má tiež bohatú históriu sporov o jazykovú politiku, existuje tu teda politický a spoločenský záujem o jazykové práva, pre ktorý je môj výskum veľmi relevantný. V budúcnosti by som rád vytvoril výskumný program a výskumnú skupinu zameranú na túto novú oblasť a prispel k akademickej, politickej aj verejnej diskusii o jazykových právach v rámci širšej oblasti ľudských práv.
Ako ste pokročili vo svojom výskume?
V prvom roku sa mi podarilo prepojiť sociologický empirický výskum s ľudskoprávnym doktrinálnym výskumom, čo znamená, že som našiel kauzálne spojenie medzi medzinárodnými normami a bežnou jazykovou praxou obyčajných ľudí. Tieto preukazujem vo viacerých oblastiach, o ktorých publikujem samostatné štúdie. Jednu, ktorá poukazuje na to, ako nedostatky chápania jazykovej praxe medzinárodnými organizáciami skresľujú prijímanie medzinárodných štandardov, sa mi podarilo publikovať vo vedúcom karentovanom časopise tohto odboru.
Trvanie projektu: 9/2023 – 8/2025
Spracovali: Eva Krištofová, Stanislava Longauerová
Foto: archív O. M. a J. F. B.