„Uvedomila som si, že som veľmi bohatá. A to len preto, do akých podmienok som sa narodila,“ hovorí o výskume na sídlisku Luník IX spoluautorka publikácie Rómovia medzi nami: Vylúčená menšina alebo vylučujúca väčšina KLARA ŽUK zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV v Košiciach. Táto kniha približuje historické súvislosti aj každodennú realitu života v marginalizovaných rómskych komunitách a naznačuje, prečo v spoločnosti pretrvávajú sociálne nerovnosti aj predsudky.
Spolu s kolegami Andrejom Belákom, Barbarou Lášticovou a Xeniou Danielou Poslon ste spoluautorkou publikácie, ktorá vysvetľuje historické a spoločenské súvislosti, ktoré ovplyvnili a dodnes ovplyvňujú postavenie Rómov a Rómok na Slovensku a tiež vzťahy medzi rómskym obyvateľstvom a majoritou. Ako by ste opísali život ľudí, ktorých ste zapojili do výskumu?
Môžem hovoriť len o ľuďoch, ktorí žijú vo vylúčenej mestskej lokalite na sídlisku Luník IX v Košiciach. Chodím tam kvôli rôznym výskumom už od roku 2017. Spomínam si, že keď som tam bola prvýkrát, uvedomila som si, že som veľmi bohatá. A to len preto, do akých podmienok som sa narodila. Veľa ľudí na tomto sídlisku stále nemá celodenný prístup k vode alebo kúreniu, aj keď za tie roky sa už mnohé zmenilo.
Je tiež veľký rozdiel medzi tými, ktorí bývajú priamo na sídlisku, a medzi Rómami a Rómkami, ktorí žijú dole v osade Mašličkovo. Domy si tam postavili z toho, čo našli, chýba im podlaha, spia na pričniach pozbíjaných z dreva. Na sídlisku je to, samozrejme, lepšie, ale niektoré bytovky nemajú radiátory a aj keď dnes už využívajú čipový systém, mnohé ženy tam stále perú v rukách. Ešte nedávno tiekla voda iba hodinu doobeda a hodinu poobede, takže tieto ženy museli neustále myslieť na to, že si vodu musia napustiť do vane, aby mali čím zalievať toaletu, v čom umývať riad a v čom prať.
Starostovi Luníka IX vyšiel projekt a na sídlisku sa má konečne začať stavať prestupné bývanie, čo by sídlisku mohlo pomôcť a v ideálnom prípade by došlo k zániku osady Mašličkovo. Dobrým príkladom je bytovka, ktorá sa tam postavila pred pár rokmi a dodnes vyzerá ako nová, pretože jej obyvatelia si ju doslova strážia, aby im ich bývanie nik nepoškodil.
Takisto v rámci projektu Budujeme nádej na Luníku IX – svojpomocná výstavba rodinných domov na Luníku IX na sídlisku prebieha od roku 2021 výstavba domov. Momentálne je už postavené komunitné centrum, v ktorom úraduje ETP Slovensko (nezisková organizácia, ktorá pomáha ľuďom zo znevýhodneného prostredia, pozn. red.) a stojí už aj jeden rodinný dom, v príprave je aj druhý.
Majorita často tvrdí, že Rómovia a Rómky si sami môžu za podmienky, v akých žijú. Čo na to hovorí váš výskum?
Na jednoduché vysvetlenie je to až príliš komplikované. Ale aj týmto otázkam sa venuje naša najnovšia publikácia a určite odporúčam prečítať si tiež knihy, ktoré sme v minulosti publikovali s kolegom Ondrejom Ficerim (historik Mgr. Ondrej Ficeri, PhD., zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, pozn. red.). Týkajú sa práve sídliska Luník IX a ukazujeme v nich, že za minulého režimu tu boli zákony, ktoré Rómom striktne určili, ako majú žiť. Že je nutná ich prevýchova na majoritný spôsob života. Práve ich kočovníctvo bolo počas socializmu vnímané ako hlavná prekážka, no nik sa nezamýšľal nad tým, že keď niekto žije mnoho generácií istým spôsobom, nepôjde to len tak ľahko zmeniť.
V publikácii sa pracuje aj s konkrétnymi ukážkami sociálnej nerovnosti. Prečo je podľa vás dôležité dopĺňať vedecké poznatky osobnými príbehmi dotknutých ľudí?
Stačí sa pozrieť na to, ako dnes fungujú sociálne siete. Ak tam niekto dá vlog zo svojho dňa, má to veľa pozretí a lajkov. Ľudí zaujíma, ako žijú tí druhí. A to isté platí aj o Luníku IX alebo inej marginalizovanej lokalite, do ktorej sa ľudia reálne nikdy neboli a nepôjdu pozrieť. Možno majú predsudky, možno sa boja alebo je tam iná prekážka. Ale to neznáme ich pritom veľmi zaujíma.
„Aj keď sa to netýkalo našich detí, policajti šli automaticky za rómskymi deťmi.“
Jeden z publikovaných príbehov opisuje smutný priebeh výletu detí z Luníka IX počas letného prímestského tábora v historickom centre Košíc.
Stalo sa to počas letnej školy, ktorú pre deti z Luníka IX každoročne pripravuje ETP Slovensko. Bola som tam vtedy s nimi a deti prišli za mnou, keď ich polícia začala vyháňať. Šla som za policajtmi a vysvetlila som im, že deti sú tu s nami. Ukázalo sa, že bol hlásený prípad narušenia pokoja na Hlavnej ulici. Aj keď sa to netýkalo našich detí, policajti šli automaticky za rómskymi deťmi. Za ten zásah sa mi napokon ospravedlnili, ale povedala som im, že tu ide skôr o zamyslenie sa nad tým, aký signál práve vyslali týmto našim deťom vo veku šesť až 15 rokov.
Najhoršie na celej tejto situácii teda bolo, že deti z vylúčenej lokality prišli do centra mesta, ktoré je pre nich niečo ako „veľký svet“, a majorita im dala najavo, že tam nepatria, že ich miesto je inde. Na tomto príklade môžeme vidieť, že ak vznikne problém a na danom mieste je prítomný Róm alebo Rómka, veľmi často sa stáva, že práve oni budú tí, za ktorými pôjdu príslušné zložky ako prvé. Nemôžeme sa potom čudovať, že aj Rómovia majú voči nám predsudky. Lebo tak ako my môžeme mať negatívne skúsenosti s nimi, takisto ich majú aj oni.
Niečo podobné sa stalo aj rómskym ženám, ktoré vyhnali z košickej reštaurácie, kde mali školenie. Bola som v tom čase na Luníku IX, keď sa vrátili domov. Tie dospelé ženy plakali, lebo sa k nim v reštaurácii zachovali ponižujúco len preto, že sú Rómky. Len preto, že sa narodili s inou farbou pokožky. Dalo by sa to prirovnať k scéne z ikonického filmu Pretty Woman, kde Julia Roberts vojde do drahého obchodu, no predavačky ju vyhodia len preto, ako je oblečená. Keď sa tam vráti v elegantnom kostýme, tie isté predavačky sa idú pretrhnúť, aby ju obslúžili. Presne toto zažívajú dennodenne Rómky a Rómovia na Slovensku.
„Najdôležitejšia je asi pozitívna osobná skúsenosť, ale aj spôsob medializovania týchto tém.“
Spomenuli ste predsudky. Nie vždy si možno priznáme, že ich máme a často si ani neuvedomujeme, že sme ich nositeľmi. Čo môže pomôcť pri búraní stereotypov a predsudkov?
Myslím, že najdôležitejšia je asi pozitívna osobná skúsenosť, ale aj spôsob medializovania týchto tém. Napríklad predstavenie úspešných Rómov, keď sa teda rozprávame o rómskej menšine. Myslím si, že v tomto robí veľmi dobrú prácu STVR, kde funguje v rámci národnostného vysielania aj rómske. Samozrejme, neznamená to, že sa tým zmažú všetky predsudky, lebo tie sa dedia z generácie na generáciu.
V slovenčine sa často hovorí: klameš ako Cigán. Je to niečo, čo zo seba dokáže človek vypustiť len tak bez hlbšieho kontextu. Znamená to však, že všetci Rómovia klamú? Toto je v nás často hlboko zakorenené a posúvame to ďalej. Napríklad v roku 2020 vtedajší premiér Matovič povedal na tlačovke na adresu poslankyne Cigánikovej, že klame a že „to má trošku aj v mene“. Teda, že klame ako Cigán. Aj keď sa napokon ospravedlnil, je to problém. Politickí predstavitelia by mali byť zárukou korektného a vhodného správania.
Máme na Slovensku skôr nedostatok informácií o živote Rómov a Rómok alebo skôr problém s ich interpretáciou?
V 90. rokoch sa na Slovensku začal tvrdý rómsky rasizmus, ktorý bol podporovaný aj zo strany politikov a médií a tento postoj sa normalizoval. Problém je teda v predsudkoch, ale aj v interpretácii. Veľmi pekne sa nám to ukázalo v roku 2021, keď na Luník IX prišiel pápež František. Veľa médií vtedy ukazovalo v reportážach staré zábery s kopami odpadkov za bytovkami, pričom všetko už bolo v tom čase preč a dnes je tam detské ihrisko s oddychovou zónou.
Samozrejme, že na Luníku IX aj v osadách sú problémy, a rozhodne nechcem tvrdiť, že je to tam ružové. Ale narodiť sa ako Róm alebo Rómka do marginalizovanej lokality je neskutočne ťažké a nevieme si vôbec predstaviť, s akými problémami sa títo ľudia dennodenne stretávajú.
Ako by mali médiá prezentovať podobné témy, aby neprispievali k šíreniu predsudkov?
Jednoznačne opisovať realitu. Napríklad že na Luníku IX je občianska hliadka. Alebo že v autobuse číslo 11, ktorý premáva z centra mesta na Luník IX, je diera v podlahe a aj napriek tomu, že na to dlhodobo upozorňujú neziskové organizácie, nikoho to nezaujíma, nevytvára sa tak tlak na dopravný podnik. Ale, samozrejme, treba tiež hovoriť o tom, že nie všetko sa na sídlisku deje tak, ako by sa malo. A znova sa tak dostávame k tomu, že ľudí zaujímajú skôr tie negatívne senzácie než pozitívne príklady. Preto aspoň médiá, ktoré nie sú bulvárneho charakteru, by mali informovať vyvážene.
Na záver by sme mohli uviesť aj pozitívne príklady, keď jednotlivec alebo skupina ľudí pomáha, ocení alebo iným spôsobom pozitívne ovplyvňuje život Rómov a Rómok na Slovensku.
Priamo na sídlisku Luník IX vybudovalo mesto Košice komunitné centrum, vlastné komunitné centrum tam má ETP Slovensko a tiež Saleziáni dona Bosca, ktorí majú program zameraný nielen pre deti. Sú mnohé ďalšie organizácie, ktoré pomáhajú aj v iných marginalizovaných rómskych komunitách. Napríklad Divé maky, kde sa zameriavajú na pomoc konkrétnemu dieťaťu a rozvíjanie jeho talentu, alebo program Omama, v ktorom sa kladie dôraz na podporu raného rozvoja detí v ich domácom prostredí. Tých organizácií je ešte oveľa viac. Ale aj keby ich bolo dvakrát toľko, určite sa uživia, lebo to podanie pomocnej ruky je veľmi potrebné.
Publikácia Rómovia medzi nami: Vylúčená menšina alebo vylučujúca väčšina vznikla v rámci projektu Otvorená akadémia SAV a je voľne dostupná online. Autormi sú Andrej Belák z Ústavuetnológie a sociálnej antropológie SAV, Barbara Lášticová a Xenia Daniela Poslon z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a Klara Žuk zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV.
Mgr. KLARA ŽUK, PhD.
Pracuje v Spoločenskovednom ústave Centra spoločenských a psychologických vied SAV v Košiciach, momentálne je na materskej dovolenke. Vyštudovala orálnu históriu, vo svojom výskume sa venuje rómskym komunitám, najmä témam sociálneho vylúčenia a pamäti. S rómskymi komunitami začala pracovať v neziskovom sektore v Česku a po presťahovaní sa na Slovensko sa tejto téme venuje od roku 2017 najmä na košickom sídlisku Luník IX. Spolu s historikom Ondrejom Ficerim písala o problémoch rómskej menšiny aj v týchto odborných publikáciách: Od Esterházyho po Luník IX: etnicky kódovaná místa paměti v lokálním kontextu (2020), Luník IX: skryté miesta pamäti (2021), Luník IX – spomienky – pamäti: súbor prameňov (2022), Luník IX – zrod rómskeho geta (2022), Luník IX dnes: demografia, verejný diskurz a každodennosť (2023).
Stanislava Longauerová
Foto: Marek Lukacko, Martin Bystriansky
Časopis Akadémia 2/2026