
V roku 2020 sa stal prvým slovenským víťazom vedeckej súťaže Science Slam SAV, ktorej úlohou je predstaviť publiku konkrétny výskum zrozumiteľne a zábavne. Vďaka FILIPOVI KVĚTOŇOVI z Chemického ústavu SAV sa po niekoľkoročnej prestávke toto divácky úspešné podujatie konečne opäť vracia späť.
Na Slovensku sa uskutočnil prvý ročník podujatia Science Slam v roku 2020, o rok nato sa uskutočnil druhý a na niekoľko rokov zároveň jeho posledný ročník. Ako sa vyvíjalo rozhodnutie, aby sa veda a humor opäť vrátili na spoločné pódium?
Rozhodnutie prišlo pomerne prirodzene počas jedného z bežných rozhovorov s Monikou Tinákovou (hovorkyňa a vedúca Referátu pre komunikáciu a médiá SAV, pozn. red.), keď sme sa stretávali na podujatiach SAVinci kaviareň (popularizačný formát z dielne SAV, koná sa každý prvý pondelok v mesiaci v bratislavskom KáCečku, pozn. red.).
Práve Monika bola moderátorkou prvého ročníka Science Slam SAV, takže keď sme na jeseň 2024 takto spolu sedeli a dostali sa aj k spomienkam, obaja sme si vybavili tú jedinečnú atmosféru – kombináciu zábavy, publika v priamom kontakte s vedou a celkovo veľmi príjemný vibe. Vtedy padla jednoduchá otázka: prečo to vlastne neobnoviť? Po dvoch úspešných ročníkoch podujatie prerušila pre niekoho neexistujúca pandémia COVID-19.
Monika následne vybavila financovanie cez Predsedníctvo SAV, čo nám umožnilo opäť všetko naštartovať. Keď potom s Katkou Gálikovou (koordinátorka popularizačných projektov a fotografka v SAV, pozn. red.) rezervovali veľkú sálu v KáCečku, priznám sa, mal som mierne obavy, či ju dokážeme naplniť. Ale napokon sme mali plnú kapacitu sály, čo je skoro 300 miest, už štyri dni pred podujatím – a to bol skvelý pocit.
Vedci a vedkyne sa v prvom rade venujú výskumu, nie sú to profesionálni umelci, zabávači. Ako ste identifikovali tých, ktorí v sebe ukrývajú tento talent?
Účinkujúcich a účinkujúce sme hľadali prostredníctvom koordinátoriek a propagátorov vedy na jednotlivých ústavoch SAV – rozposlali sme mail s registračným formulárom pre slamovaniachtivých ľudí. Vo formulári sme sa pýtali na tému, s ktorou chcú vystúpiť, prečo sa chcú zapojiť, aká je ich afiliácia v rámci SAV a súčasťou bola aj krátka video ukážka. Chceli sme vidieť, ako prezentujú, ako pôsobia pred kamerou, či majú v sebe iskru potrebnú pre tento formát.
Niektorí sa prihlásili sami, iných sme oslovili cielene, väčšinu tipov sme mali vďaka Katke Gálikovej. Samozrejme, nie všetci súhlasili. Niektorí sa na to necítili, iní mali objektívne prekážky – od zubárskych zákrokov až po finišovanie dizertačných prác.
Zároveň sme sa snažili o čo najširšie zastúpenie výskumných oblastí aj geografického pokrytia. Hoci sa nám z regionálnych pracovísk nikto neprihlásil, napokon sa nám podarilo zostaviť pestrý výber rečníkov, kde každé oddelenie SAV reprezentovali vedkyňa aj vedec.
Zdá sa, že sa vám podarilo vytvoriť skutočne vyvážený formát po viacerých stránkach. Čo sa týka veku, boli tam isté obmedzenia?
Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov sme tentoraz nemali vekové obmedzenia. Chceli sme otvoriť priestor všetkým a búrať stereotyp, že popularizovať vedu zábavnou formou „musia“ len mladí ľudia. Vedecká komunikácia je dôležitá bez ohľadu na vek – o to viac, že dôvera verejnosti vo vedu je dnes krehká.
Mrzí ma, že niektorí seniornejší kolegovia stále nevnímajú popularizáciu ako rovnocennú súčasť vedeckej práce. Tváriť sa elitársky a zároveň sa sťažovať, že verejnosť neverí vede a inklinuje k dezinfobludom, jednoducho nejde dokopy. Našťastie, aj grantové schémy už začínajú túto potrebu reflektovať. Hoci je to zatiaľ len symbolických 0,6 percenta z rozpočtu grantu, aspoň niečo sa pohlo.

Vystúpiť pred sálou, v ktorej sedí 300 ľudí s očakávaním skvelej zábavy, je pomerne stresujúce. Mali vôbec účinkujúci vedci a vedkyne nejaké skúsenosti s vystupovaním na verejnosti?
Nepýtal som sa ich výslovne, no akosi som to predpokladal. Vedecká kariéra s tým prirodzene počíta, aspoň na úrovni konferencií. Science Slam beriem ako „konferenciu pre verejnosť“, kde publikum nemá prehľad o odborových nuansách, zato má chuť pochopiť, zasmiať sa a niečo si odniesť. A keď im vedu podáme cez humor, metafory a osobné príbehy, ten zásah je často silnejší ako kdekoľvek inde.
Keďže som s účinkujúcimi strávil oba prípravné semináre aj samotný hlavný večer, mal som možnosť vidieť ich pokrok. Niektorí na začiatku netušili, do čoho idú. Po prvom seminári odchádzali trochu vystrašení – zistili, že nebudú mať žiadnu prezentáciu za chrbtom, žiadne slajdy, len vlastné telo, hlas a osem minút na to, aby publiku sprostredkovali svoj výskum zábavne a zrozumiteľne. No na druhý seminár už prišli pripravení. S rekvizitami, nápadmi, so sebavedomím. V duchu som si hovoril: „Ak to v hlavný večer všetkým vyjde aspoň tak ako teraz, máme vyhraté.“ A napokon to bolo ešte lepšie, než som čakal.
Spomínate prípravné semináre – ako prebiehali?
Šlo o dva semináre a boli veľmi dôležitou súčasťou príprav. Viedol ich Petr Sucháček z Masarykovej univerzity v Brne. Petr je výborný rečník a lektor v oblasti prezentačných zručností a facilitácie. Zároveň pôsobí ako spolumoderátor Nenásilného podcastu o nenásilnej komunikácii.
Účinkujúcich pripravil na to, ako zaujať publikum, ako rozprávať svoj vedecký príbeh a preniesť vlastné nadšenie pre vedu na divákov. Veľmi pekne vystihol podstatu celého podujatia, keď povedal, že Science Slam je vlastne súťaž v predávaní nadšenia pre vedu.
Aj keď ste možno na začiatku ani nedúfali, že celé podujatie dopadne tak dobre, ktorý moment súťažného večera vás napokon najviac nadchol?
Určite to bol víťazný výstup Veroniky Nagy Trembošovej. Momentálne je na materskej dovolenke a omylom zmeškala prvý prípravný seminár, pretože sme si neporozumeli v dátume. Navyše nemala nikoho, kto by jej postrážil dieťa, takže prišla až na druhý. A ohúrila nás všetkých. Prepojila svoj osobný príbeh vedkyne s básničkami z detstva – o žabiatku, muche či pavúkovi – a vtipne zodpovedala otázky, či sú horčíkové implantáty bezlepkové a bez laktózy. Zároveň brilantne vysvetlila, prečo môže byť horčík budúcnosťou v oblasti kostných implantátov.
Celkovo bola úroveň prednášok tento rok naozaj vysoká – vyhrať mohol ktokoľvek. Veronika však získala viac ako 50 percent hlasov publika. Verejnosť odchádzala nadšená a pár ľudí sa vážne pýtalo, prečo nerobíme Science Slam každý mesiac.
Ako po skončení akcie hodnotili súťaž samotní aktéri?
Veronika mi spomínala, že je vďačná za túto skúsenosť. Celé to hodnotí veľmi pozitívne a odporúča súťaž najmä mladým ľuďom. Je to podľa nej niečo, čo posúva osobné hranice a pomôže do budúcna. Okrem cenných skúseností mala navyše možnosť spoznať nových ľudí a inšpirovať sa ich prácou. A nebol to len jej prípad.
Matej Račický, ktorý slamoval o potkanoch alkoholikoch a hľadal odpoveď na otázku, či za ľudský alkoholizmus môže mozog alebo niečo iné, mi vravel, že Science Slam mu otvoril nové mikrokariérne príležitosti a dodal priestor pre osobný rast. Mohol tak preskúmať vedu aj z inej strany. Spomínal, že niektoré možnosti si človeka nájdu samy a hneď po podujatí mu aj prišla pozvánka prezentovať do Košíc a do budúcna robiť konzultanta stredoškolákom.
Čo by ste odkázali vedcom a vedkyniam, ktorí možno flirtujú s myšlienkou prihlásiť sa do ďalšieho ročníka, ale nie sú si istí, či by ich vystúpenie bolo vtipné aj pre publikum?
Odkázal by som im, aby sa určite nebáli. Naozaj to nebudú ľutovať. Prípravné semináre majú priateľskú a tvorivú atmosféru. Hoci sú to len dve štvorhodinové stretnutia, človek si z nich veľa odnesie a naučí sa veci, ktoré využije aj neskôr vo svojom vedeckom živote. A aj keby nič iné – už len fakt, že sa odhodlajú vystúpiť pred publikom s vlastným výskumom, bez PowerPointu, iba s rekvizitami, humorom a nadšením, je obrovský krok vpred.
Dúfam tiež, že vedkyňa z Košíc, ktorú sme chceli mať na podujatí už tento rok, sa k nám pridá nabudúce – ak medzitým nenastane ďalšia zubná komplikácia, tentoraz už vraj žiadnu extrakciu neplánuje.
Úspech tohoročného Science Slam SAV dáva jednoznačnú predzvesť nasledujúceho ročníka…
V prvom rade sme veľmi radi, že tento ročník sa nám podarilo úspešne naplniť. Publikum žilo každým vystúpením a veľké plus bola aj interaktivita s otázkami po prednáškach. Aj preto sa už pozeráme po väčšom priestore, aby sme mohli priniesť vedu ešte väčšiemu publiku. Ďalší ročník plánujeme na jar 2026. Ak už teraz máte v hlave tému, s ktorou by ste chceli vystúpiť – pokojne nás kontaktujte. My sa tešíme.
Formát Science Slam SAV
Prepája výskum s verejnosťou cez originálne a odľahčené prezentácie. Tohoročný súťažný večer sa konal 29. apríla v bratislavskom KáCečku a moderoval ho Peter Boháč z Vedeckého podcastu SAV. Tri vedkyne a traja vedci z rôznych ústavov SAV predstavili svoje výskumy v osemminútových vystúpeniach. Víťazku večera vybralo publikum a titul slamovej šampiónky získala Veronika Nagy Trembošová z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV s prednáškou Implantát budúcnosti: vegan, raw a biodegradovateľný. Science Slam SAV má ambíciu stať sa pravidelným formátom, ktorý búra bariéry medzi vedou a verejnosťou.
Ing. FILIP KVĚTOŇ, PhD.,
Pracuje v Chemickom ústave SAV a je neúnavným popularizátorom vedy v oblasti chémie. Jeho výskum je zameraný na diagnostiku vrodených raritných ochorení pomocou hmotnostnej spektrometrie. Ide o sledovanie zmien sacharidov v ľudskom organizme vplyvom ochorení. V roku 2020 sa stal prvým slovenským víťazom Science Slam SAV, zastupoval tiež Slovensko na európskom finále súťaže Science Slam vo Viedni.
Stanislava Longauerová
Foto: Dominika Behúlová
Časopis Akadémia 3/2025