Je dôležité iniciovať zmenu správania v oblasti prevencie klimatickej zmeny skôr, než príde katastrofa. „Množstvo týchto hrozieb je, bohužiaľ, na prvý pohľad neviditeľných,“ varuje profesorka Kluvánková, líderka vedeckého tímu SlovakGlobe z Ústavu ekológie lesa SAV.
SlovakGlobe je súčasťou oddelenia strategických environmentálnych analýz na Ústave ekológie lesa SAV. Zameriava sa na strategické environmentálne rozhodovanie a spoločenskú dimenziu globálnej zmeny, pričom podľa slov profesorky Tatiany Kluvánkovej vychádza zo záväzkov v medzinárodných projektových konzorciách.
Vplyv Elinor Ostrom a CETIP
Oficiálne vznikol SlovakGlobe v roku 2019, skupina sa však začala formovať už v roku 2008. Jej vznik bol ovplyvnený myšlienkami profesorky Elinor Ostrom (americká politická ekonómka, laureátka Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2009 a vôbec prvá žena, ktorá ju za ekonómiu získala, pozn. red.). Do vedy priniesla teóriu zdieľaného manažmentu commons, podľa ktorej kolektív vie zdroje manažovať lepšie ako jednotlivec, pretože dokáže presadiť spoločenské záujmy s nižšími nákladmi než centrálna regulácia alebo trh.
„Na našom workshope vo Vysokých Tatrách v roku 2007 nám Lin poradila, aby sme si vybudovali vlastnú vedeckú skupinu a identitu,“ hovorí T. Kluvánková, žiačka profesorky Ostrom. Tak vznikol česko-slovenský nezávislý network CETIP zameraný na kolaboratívny transdisciplinárny výskum predovšetkým nových prístupov k environmentálnemu rozhodovaniu postavených na teórii commons. Práve CETIP podnietil v podmienkach novej výskumnej stratégie Ústavu ekológie lesa SAV sformovanie výskumnej platformy SlovakGlobe, ktorá pôsobí najmä v medzinárodnom výskume a intergeneračnom vzdelávaní ľudskej dimenzie globálnej zmeny.
„Práve vďaka nášmu experimentu sa zistila ochota aktérov komunity podporiť symbiózu ťažby soli a plameniaka ružového.“
Metodika behaviorálnych experimentov
Pri riešení tém využívajú vedci a vedkyne SlovakGlobe najčastejšie metodiku behaviorálnych experimentov a metodiku spolutvorby. Prvá z nich skúma podmienky zmeny správania k udržateľnosti a uhlíkovej neutralite. „Ide o simulácie rozhodovacích situácií, kde vytvorením obrazu novej a nepoznanej budúcnosti chceme docieliť zmenu správania kľúčových aktérov v manažmente lesa, vytvoriť nové prístupy, ktoré sa stanú pozitívnym vzorom a budú postupne prijaté širokou verejnosťou,“ približuje profesorka Kluvánková.
Napríklad v rámci aktuálne riešeného projektu COEVOLVERS, schémy Horizon Europe, uskutočnili v apríli na Sardínii behaviorálny experiment Ecopoly. Ide o simulačnú hru spoločenskej dilemy v tvorbe prírode blízkych riešení a podpore koexistencie človeka a iných druhov života. Šlo konkrétne o talianske mesto Cagliari, kde sa formuje inovačný model manažmentu biodiverzity na pôvodne povrchových soľných baniach. „Hráči si mohli vyskúšať ťažbu i zahrať rolu stromu či zvieraťa, ale aj spoznať, ako rozhodnutie o výške ťažby ovplyvní kvalitu lesa, dosah veternej kalamity či blahobyt komunity či zvierat. Práve vďaka nášmu experimentu sa zistila ochota aktérov komunity podporiť symbiózu ťažby soli a plameniaka ružového. Tento hrdý symbol biodiverzity hniezdi v tomto parku v hojnom počte práve preto, že sa živí organizmami žijúcimi v soli,“ poukazuje na zaujímavé zistenie T. Kluvánková.
Metodika spolutvorby
Druhú zo spomínaných metodík charakterizuje transdisciplinárny výskum, do ktorého sú jeho aktéri zapojení od samého začiatku. SlovakGlobe v rámci interdisciplinárnych konzorcií projektov vyvíja a testuje prístupy spolutvorby od roku 2007. Ide o projekty THEMES, SIMRA (koncept spoločenských inovácií), aktuálne sú to projekty v oblasti prírode blízkych riešení wildE (znovuzdivočenie z anglického rewilding) a COEVOLVERS (koexistencia druhov), kde sa zaoberajú spolutvorbou rozhodovacích inovácií, ktoré majú potenciál byť akceptované danou komunitou.
„V COEVOLVERS napríklad aktuálne pracujeme na modeli spolutvorby, ktorý zapojí i aktérov prírody, ako sú stromy alebo šelmy. Predstavuje to mnohodruhovú spravodlivosť v prístupe k zdrojom. Realizujeme ich prostredníctvo simulácií v experimentoch a v rámci vývoja vlastných behaviorálnych hier. Zahrať si napríklad medveďa je veľmi inšpiratívne pri pochopení medvedích útokov na smetiaky alebo kukuricu,“ myslí si postdoktorand Tomáš Szabo, pre ktorého je aktuálne spolutvorba hlavnou témou.
Opätovné „zdivočenie“ prírody
Práve do projektu wildE, ktorý odštartoval začiatkom roka 2023, je zainteresovaná doktorka Stanislava Brnkaľáková. Projekt je zameraný na climate-smart rewilding. Ide o hľadanie prírode blízkych riešení manažmentu lesa, ktoré vrátia krajine prírodný ráz alebo opätovné „zdivočenie“ daných území a zároveň budú spoločensky akceptované.
Workshop vo Vysokých Tatrách pod vedením doktorky Brnkaľákovej sa nedávno zaoberal tým, ako tento koncept preniesť do neustále sa urbanizujúcej krajiny a zároveň akceptovať predstavy komunity o spolužití s prírodou. „Sme malý kolektív s veľkým počtom projektov, a preto využívame synergiu výskumného zázemia Horizon Europe s mobilitou COST ACTION, vďaka čomu dochádza k zdieľaniu skúseností a zvyšovaniu publikačného ohlasu,“ tvrdí S. Brnkaľáková s tým, že napríklad v prípade wildE ide o COST ACTION MARGISTAR, kde realizujú publikačné iniciatívy.
Kedy strom funguje ako klimatizácia
Doktorka Iveta Štecová zo SlovakGlobe sa zameriava na mikroklimatickú funkciu v mestách v spolupráci s partnerským pracoviskom CzechGlobe pri Akadémii vied ČR. „Strom, ktorého koruna má priemer päť metrov a dopadne naň za hodinu približne 120 kW slnečnej energie, je schopný vďaka svojim listom vypariť až 109 litrov vody za deň. Za týchto podmienok nastáva ochladenie prostredia o zhruba 70 kW za hodinu.“ Podľa I. Štecovej to platí o strome, ktorý je dobre zásobený vodou. „Iba strom s vhodnými podmienkami funguje lepšie než klimatizácia. Ak ich strom nemá, póry na listoch uzavrie a snaží sa len prežiť.“ Takýto strom má podľa nej existenčné problémy a stráca schopnosť vyparovať vodu, následkom čoho nedochádza k želanému ochladzovaniu prostredia. Preto starostlivosť o stromy v meste je osobitne dôležitá.
Doktorka Štecová poukazuje tiež na neprijateľné životné podmienky stromov vysadených na parkoviskách pred nákupnými centrami alebo na sídliskách, kde je kmeň stromu obkľúčený asfaltom. „Koreňový systém rozhorúčený asfalt ničí, stromy nedokážu medzi sebou komunikovať, listy uprostred koruny sa vytrácajú a stromy hynú.“ Problém spočíva podľa nej tiež v tom, že mnoho developerov si myslí, že strom možno zasadiť ako pouličné osvetlenie. Preto je dôležité upozorňovať aj na zle vedené inžinierske siete v mestách, ktoré často ničia korene stromov.
Fakt, že v mestách prší menej ako v okolitom prostredí, podľa I. Štecovej spôsobuje sálavé teplo v meste, ktoré odsúva mraky do chladnejších častí za jeho hranice a tam spôsobuje prívalové dažde. Ľudia aj samosprávy by preto mali vedieť, ako sa starať o prímestské lesy. Aby voda nespôsobovala na týchto územiach problémy a bolo ju možné zachytiť, nie je tam napríklad vhodný výrub do strání.
„Iba strom s vhodnými podmienkami funguje lepšie než klimatizácia. Ak ich strom nemá, póry na listoch uzavrie a snaží sa len prežiť.“
Laboratórium mikroklímy
V SlovakGlobe pravidelne sledujú aj klimatickú situáciu Bratislavy, najmä v čase tepelných vĺn horúceho leta. Vďaka tomu zistili v okolí novovybudovaného nákupného centra Nivy, kde majú tri meracie stanice mikroklimatickej situácie, veľmi zaujímavý jav. „Aj napriek tomu, že na mieste, kde sa nachádza posledná z meracích staníc, rastú krásne vysoké stromy, je tam najteplejšie. Spôsobuje to teplý vzduch nahriaty od množstva asfaltu na Nivách, ktorý sa presúva v dôsledku nepriaznivej veternej situácie. Teplý vzduch sa nestíha dostatočne ochladiť, a keď narazí na stĺporadie vysokých stromov, ostáva tam stáť,“ reaguje doktorka Štecová.
Podľa profesorky Kluvánkovej však výsledky meraní poukazujú tiež na pozitívny efekt komplexu Nové Nivy, ktorý na základe mikroklimatickej štúdie zo strany SlovakGlobe zakomponoval do projektu chladiace prvky a opatrenia na ochranu stromov. „Výsledky ešte budeme verifikovať a porovnávať s ďalšou stanicou nášho laboratória mikroklímy umiestneného mimo mesta. Ale dúfam, že táto letná sezóna nám okrem potu prinesie aj dostatok materiálu na potvrdenie toho trendu.“
Regionálne klimatické scenáre
Doktor Tomáš Szabo sa orientuje na skúmanie zmeny klímy v marginalizovaných regiónoch. Napríklad v projekte INTERREG v slovensko-českom cezhraničnom regióne Beskydy spolu s kolegami skúmal dosahy klimatickej zmeny a jej vplyv na fungovanie aj ekonomickú činnosť miestnych aktérov. Do projektu sa zapojili lesníci, lesný manažment, ochrana životného prostredia, samosprávy z oboch strán aj prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk a hotelov.
Výsledkom projektu je adaptačný plán so súborom aplikovateľných opatrení a regionálne klimatické scenáre pre horizont nasledujúcich troch desaťročí. Tieto sa však naplnili už za ostatné tri roky. Aj preto sa podľa T. Szaba adaptačný plán rozchytal skôr ako vychladol a aktéri regiónu ochotne spolupracujú na súčasnom projekte COEVOLVERS, ktorý rieši, ako zadržať vodu v krajine.
„Práve vďaka behaviorálnym postupom sa snažíme poukázať na podobné akútne problémy, aby akcia v komunite nastala včas, kým je ešte možné situáciu zachrániť a následky si zatiaľ nevyžadujú enormné náklady alebo ich už nemožno zvrátiť. Toto je zmyslom našej práce – pôsobiť na spoločnosť, aby pochopila nutnosť zmeny skôr, než príde katastrofa. Množstvo týchto hrozieb je, bohužiaľ, na prvý pohľad neviditeľných,“ dodáva T. Kluvánková.
Digitálne inovácie
Doktorand Dominik Horváth tiež spolupracuje na projektoch v Beskydách. Podieľa sa na vývoji digitálnej platformy beskydyonline.eu, ktorá pod hlavičkou spolutvorby spája komunitu, poskytuje priestor na zdieľanie vedomostí, napríklad všetky dostupné informácie aj údaje z meteostaníc, aj tej, ktorú aktéri spoločne vybudovali v regióne, či pomocou príkladov dobrej praxe podnecuje k spoločnej činnosti v zadržiavaní vody. Nechýba tiež priestor pre verejnú diskusiu k rôznym témam a prepojenie na facebookovú stránku Naše lesy.
Novinkou je Virtual Nature Tool, ktorý možno prirovnať k funkcionalite street view od Google Maps, kde kamera sníma 360° panoramatický pohľad v krajine. V budúcnosti budú takto nasnímané fotografie alebo krátke videá obsahovať aj podrobnejšie informácie, ktoré ľuďom lepšie priblížia prírode blízke riešenia týkajúce sa problému na danom území, ale aj zdieľanie dobrej praxe.
„To, že máme na Slovensku dostatok vody, sa dalo povedať pred 15 rokmi. Dnes to už, bohužiaľ, nie je pravda a spoločnosť si to musí začať uvedomovať.“
Ako komunikovať zmenu klímy
Otepľovanie má podľa I. Štecovej za následok jeden zo zásadných environmentálnych problémov. „Na jar rastlina rýchlo vyrastie, no včela má len obmedzený čas na to, aby založila úľ a vyslala von prvé robotnice. Vďaka rýchlejšiemu otepleniu opeľovanie nakoniec nestihnú. Prechody medzi ročnými obdobiami sa stierajú a prichádzajú nárazovo. Je to obrovský problém pre prírodu a napokon aj pre nás.“
Podľa T. Kluvánkovej je dôležité, aby sa komunikácia o zmene klímy diala zrozumiteľným spôsobom. „Keď sa začalo hovoriť o hrozbe oteplenia o jeden a pol stupňa, mnohí ľudia mali a aj dnes ešte poniektorí majú mylnú predstavu, že to znamená zvýšenie aktuálnej teploty o jeden až dva stupne. Poznanie, že ide o výkyvy v počasí, keď jeden deň môže byť 12 a na druhý deň 28 stupňov, zásadne mení ich vnímanie.“
Komunikovať jazykom, ktorému každý rozumie, je indikátorom toho, či danej téme skutočne rozumieme aj my vedci, dodáva profesorka Kluvánková. Podľa nej je nutné vysvetľovať na príkladoch, ktoré sú z bežného života. Tie inšpirujú a vytvárajú vnútornú motiváciu na zmenu správania. Ona sama napríklad v súkromí vôbec nelieta.
Doktor Szabo si zas všíma, že čím viac sa o environmentálnych témach hovorí a píše, tým viac sa o ne zaujímajú aj ľudia, ktorí to doteraz neriešili. Napríklad v súvislosti s pitnou vodou. „To, že máme na Slovensku dostatok vody, sa dalo povedať pred 15 rokmi. Dnes to už, bohužiaľ, nie je pravda a spoločnosť si to musí začať uvedomovať. O zadržiavaní dažďovej vody sa hovorí už 20 rokov. Je to strategická záležitosť a doteraz sa to nepodarilo systémovo realizovať.“
Najmä vďaka silnému príbehu Grety Thurnberg je mladá generácia klimaticky proaktívna a inovatívna, príkladom je podľa profesorky Kluvánkovej napríklad swap (výmena) oblečenia. D. Horváth si zas myslí, že zmena sa musí začať od malých detí, ich vzdelávaním, pričom tie to zas môžu naučiť aj svojich rodičov. „Je to druhá šanca pre našu planétu. Prvou bola pandémia a energetická kríza, ktorá ponúkla obrovskú príležitosť zmeniť naše energetické nastavenie. Záujem zo strany domácností aj technologické možnosti prístupné už boli, ale po opadnutí strachu sme zlyhali,“ myslí si líderka SlovakGlobe profesorka Kluvánková.
SlovakGlobe
Zoskupenie je súčasťou Ústavu ekológie lesa SAV, zaoberá sa spoločenskou dimenziou globálnej zmeny. Výskum prof. Mgr. TATIANY KLUVÁNKOVEJ, PhD., sa týka riadenia a behaviorálnych aspektov transformácie udržateľnosti a transdisciplinárnej spolupráce medzi prírodnými a spoločenskými vedami v podmienkach komplexnosti a neistoty. Mgr. IVETA ŠTECOVÁ, PhD., sa špecializuje na ekosystémové služby a zmierňovanie vplyvov zmeny klímy v mestách, Mgr. STANISLAVA BRNKAĽÁKOVÁ, PhD., pracuje na téme adaptívneho riadenia služieb horských ekosystémov s dôrazom na zmierňovanie zmeny klímy. Ing. TOMÁŠ SZABO, PhD., sa venuje potenciálu prírode blízkych riešení pre inkluzívnejšie a odolnejšie komunity, Ing. DOMINIK HORVÁTH pracuje na digitálnych inováciách ako nástroja podpory uhlíkovej neutrality vidieckych regiónov.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky, archív SlovakGlobe