Po niekoľkoročnej práci slovakistického a slavistického tímu vyšla v marci 2025 v renomovanom kanadskom vydavateľstve McGill-Queen’s University Press publikácia Home and the World in Slovak Writing. A Small Nation’s Literature in Context. Výrazný autorský podiel na nej majú pracovníčky a pracovníci Ústavu slovenskej literatúry SAV.
Publikácia ukazuje, ako historické udalosti – napríklad odsúdenie Stalinovho kultu osobnosti, Pražská jar či Nežná revolúcia – formovali slovenský literárny kánon. Zároveň prináša nový pohľad na slovenskú literatúru po roku 1989, pričom výklad problematiky prispôsobuje globálnemu vedeckému publiku. V rozsiahlom úvode editorskej trojice, ktorú tvoria Katarina Gephardt, Ivana Taranenková a Charles Sabatos, predstavuje slovenskú literatúru a uvádza ju do kultúrneho, ale aj historického kontextu.
V jednotlivých kapitolách sa autorky a autori tematicky venujú obdobiu uvoľnenia po páde stalinizmu (Rajendra A. Chitnis), premenám písania od neomodernizmu k postmodernizmu (Peter Darovec), autobiografickému písaniu a autofikcii (Ivana Taranenková), histórii a pamäti (Zora Prušková), poézii a spoločenskej angažovanosti (Viliam Nádaskay), subverzívnej a experimentálnej súčasnej poézii (Ivana Hostová), regionálnemu písaniu a národnej identite v pohraničí (Radoslav Passia), vysťahovaleckej a kozmopolitnej tvorbe (Tamara Janecová) a literatúre písanej ženami a spoločenskej zmene (Rafał Majerek).
Súčasťou knihy je aj prípadová štúdia prekladateľky Magdaleny Mullek o tom, ako sa slovenská literatúra prekladá, rozhovor s Júliou Sherwood, ktorá stojí za rozmachom prekladania slovenskej literatúry do angličtiny, a napokon zoznam preložených textov do angličtiny. Podľa iniciátorky Katariny Gephardt bola takáto publikácia potrebná, aby poskytla kontext anglicky hovoriacim čitateľom k prekladom, ktoré vyšli počas uplynulých dvadsiatich rokov hlavne zásluhou Julie a Petra Sherwoodovcov. Sekundárny zdroj takéhoto typu totiž vyšiel naposledy v 90. rokoch.
Na podrobnejšie objasnenie kontextu vydania publikácie poslúži aj krátky rozhovor s jeho autorkami a autormi z Ústavu slovenskej literatúry SAV.
„Menšie literatúry musia vyvíjať vlastné úsilie, aby exportovali svoje kultúrne statky do medzinárodného priestoru.“
Ako vznikol nápad zostaviť túto kolektívnu monografiu pre anglofónne prostredie?
IVANA TARANENKOVÁ: S iniciatívou prišla Katarina Gephardt, ktorá pôsobí na Kennesaw State University v Georgii ako univerzitná profesorka. Vyučuje britskú literatúru 19. storočia, zároveň má slovenský pôvod, takže ju prirodzene lákalo pripraviť takýto titul. Keď sme sa v roku 2019 spoločne zúčastnili na konferencii Raising the velvet curtain: Slovak literature since 1989, kde sme na University College London prezentovali slovenskú literatúru, oslovila mňa a Charlesa Sabatosa (Yeditepe Üniversitesi v Istanbule). Už vtedy sme zostavili základ tímu. Pre nás bolo dôležité, aby to bola publikácia, ktorá prinesie pohľad autorov nielen z domáceho prostredia, ale aj zo zahraničia, v čom vidím pridanú hodnotu knihy.
Ako ovplyvnil výber kapitol fakt, že publikácia bude zameraná na zahraničné publikum?
IVANA HOSTOVÁ: Časť môjho výskumu je orientovaná práve na väzby – existujúce alebo neexistujúce – s medzinárodným kultúrnym a akademickým priestorom, ale zároveň sa venujem typu poézie, ktorý rezonuje alebo sa explicitne inšpiruje medzinárodnou experimentálnou scénou. Moja kapitola bola teda od začiatku modelovaná takto, no v priebehu písania sme doplnili ďalšiu kapitolu o poézii, pretože práve tento pohľad sa javil ako redukujúci. Potom bol oslovený Viliam.
VILIAM NÁDASKAY: Áno, som autorom doplnenej kapitoly o spoločnosti a poézii. Prienik spoločenského pôsobenia s poéziou a naopak u nás nie je celkom prebádaný. Preto bolo pre mňa veľmi zaujímavé začať s tým práve v rámci tohto projektu. Zaujímavé tiež bolo objasniť to anglofónnemu čitateľovi, ktorý by mal spoznať aspoň aký-taký kontext.
IVANA TARANENKOVÁ: Štruktúra knihy sa odvíjala od uzlových bodov, ktoré charakterizujú slovenskú literatúru naprieč stáročiami, no dôraz sme kládli na súčasnú literatúru. Zároveň tu bola tendencia primárne sa venovať knihám, ktoré už do angličtiny boli preložené alebo sa aktuálne prekladali. Mali sme šťastie, že sme zachytili práve obdobie, keď sa naša literatúra do angličtiny bohato prekladala.
Prispôsobovali ste svoj výskum zadaným kapitolám?
RADOSLAV PASSIA: Moje písanie bolo prispôsobené požiadavkám editorov, ktorí mali jasnú predstavu o štruktúre, o komponovaní jednotlivých kapitol a tematickom zábere. Podobne ako moji kolegovia som sa venoval oblasti, ktorou sa zaoberám dlhodobejšie, ale perspektíva písania pre iné publikum ako slovenské pre mňa bola dosť dôležitá. Keďže sa venujem regionálnej skúsenosti a skúsenosti hraničných regiónov, znamenalo to, že som na začiatok kapitoly musel zaradiť aj kontextový kulturologicko-historický úvod, ktorý by globálne publikum zorientoval v stredoeurópskom priestore.
Vnímate v súčasnosti vo svete sústredenejší záujem o literatúry malých národov?
IVANA HOSTOVÁ: V translatológii sa teraz veľmi kladie akcent na trasnacionálne spolupráce, postkoloniálne pohľady. Za seba badám intenzívnejší záujem, aj z hľadiska spolupráce a pestrosti je vyšší, ako bol pred pár rokmi.
Ak sa ohliadneme späť do minulosti, nájde sa špecifické obdobie, keď bol vo svete o slovenskú literatúru zvýšený záujem?
RADOSLAV PASSIA: Teraz je to obdobie.
Čomu to pripisujete?
RADOSLAV PASSIA: Z kvantitatívneho hľadiska je teraz obdobie, keď sa prekladá najviac slovenských kníh z oblasti beletrie do iných jazykov. Historicky to boli, samozrejme, najmä jazyky slovanské alebo jazyky menších európskych krajín. V súvislosti s nedávnou dobrou kultúrnou politikou Slovenského literárneho centra sa začal klásť dôraz aj na jazyky svetové, veľké literatúry, čo predtým nebývalo zvykom.
Sľubujete si od tejto knihy, že by mohla vzbudiť ešte väčší záujem?
IVANA HOSTOVÁ: Nie som si istá, či v momentálnom stave môže slovenská literatúra zanechať silnú stopu. Jedna vec je, že nie je prirodzený dopyt, pretože anglofónny trh si vystačí sám – je, bohužiaľ, hegemonický. Menšie literatúry musia vyvíjať vlastné úsilie, aby exportovali svoje kultúrne statky do medzinárodného priestoru. Ale to, čo môžeme dosiahnuť, je, že budú prístupné.
IVANA TARANENKOVÁ: Naša kniha predstavuje relevantného sprievodcu slovenskou literatúrou na istú dobu. Pripravili sme výber – lebo sme museli robiť výber – toho, čo sa z nej oplatí si prečítať. Som presvedčená, že pomôže aj pri vyučovaní slovenskej literatúry na zahraničných katedrách slovakistiky alebo stredoeurópskych či východoeurópskych štúdií. Nielen samotným názvom publikácia ukazuje, že slovenská literatúra je prepojená so svetom. Jej témy sú súčasťou globálnej cirkulácie motívov, tém a problémov súčasného sveta.
Text a foto: Jana Vicenová, Ústav slovenskej literatúry SAV
Časopis Akadémia 2/2025