Aj keď nárečia čoraz viac ustupujú spisovnému jazyku, sú neoddeliteľnou súčasťou národného jazyka a kultúry. Slovenské nárečia skúma aj dialektologička KATARÍNA BALLEKOVÁ z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, ktorá spolu s Petrom Malčovským, Máriou Mikolajovou a Tomášom Vančom stojí za vznikom Digitálneho Atlasu slovenského jazyka.
V rokoch 1968 až 1984 vzniklo vďaka výraznému úsiliu slovenských dialektológov v dialektologickom oddelení JÚĽŠ komplexné dielo o slovenských nárečiach. V súvislosti so slavistickou a európskou tradíciou o jazykových atlasoch ho autori pomenovali Atlas slovenského jazyka. Ide o jeden z pilierov slovenskej dialektológie a v tematických okruhoch sprístupňuje slovenské nárečia približne na 1 400 jazykových mapách v štyroch zväzkoch. Reprezentujú hláskoslovie, gramatické štruktúry, slovotvorbu a slovnú zásobu slovenských nárečí. Dielo je výsledkom lingvistickej geografie a predstavuje zemepisné dialekty na Slovensku v úplnosti v každej jazykovej rovine.
„Toto vedecké dielo primárne určené odbornej verejnosti vychádzalo v r. 1968 – 1984 a jednotlivé zväzky už v súčasnosti nie sú na knižnom trhu dostupné,“ vysvetľuje Katarína Balleková jeden z dôvodov, prečo sa v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV (JÚĽŠ SAV) rozhodli vytvoriť digitálnu podobu jazykového atlasu. Na nižší knižný náklad mal podľa nej vplyv v čase vydania aj menej tradičný veľkoformátový rozmer atlasu.
„V dialektologickom oddelení sa momentálne v rámci domáceho viacetapového grantového projektu VEGA sústreďujeme najmä na tvorbu Slovníka slovenských nárečí. Akademický výkladový nárečový slovník predstavuje vo viacerých zväzkoch slovnú zásobu slovenských nárečí z celého územia Slovenska slovníkovým spôsobom v heslách podľa abecedy, zatiaľ od A po R, a pracujeme aj na ďalších zväzkoch,“ dodáva K. Balleková.
Aj preto sa na oddelení rozhodli, že knižné dielo, ktoré predstavuje slovnú zásobu nárečí atlasovým spôsobom na komentovaných mapách, postupne sprístupnia širšej verejnosti prostredníctvom nových technologických možností. Ukazuje sa, že o takýto nie celkom zvyčajný digitálny formát je v súčasnosti obrovský záujem. Inšpirovali sa aj multimediálnym výstupom ako Český jazykový atlas.
Digitálny Atlas slovenského jazyka multifunkčne predstavuje vybranú základnú slovnú zásobu slovenských dialektov z druhej polovice 20. storočia. Nárečový materiál pre toto syntetické dielo bol na území Slovenska zozbieraný dotazníkovou metódou v 60. a 70. rokoch a z dnešného pohľadu najmä mladšej generácie sa môže zdať, že v mnohom ide o niečo neživé, čo sa už v jazyku nepoužíva alebo nie je všeobecne známe.
Na jednotlivých mapách pomocou kartografických značiek umiestnených do mapového podkladu dialektových areálov a v textových komentároch spolu s nárečovým materiálom zobrazuje databáza rôznorodé vytypované nárečové javy podľa štvrtého zväzku pôvodného knižného Atlasu slovenského jazyka. Ide o množstvo materiálu, ktorý dokumentuje jazyk v prirodzených nárečových, teda nespisovných a nekodifikovaných podobách.
Ide o zemepisne viazaný jazykový systém živelný, dynamicky sa rozvíjajúci, v prípade niektorých javov však aj prirodzene zanikajúci. Aj vďaka tomu má nová digitálna databáza vysokú dokumentárnu hodnotu o stave jazyka v minulosti. Spracované nárečové javy v nej po 40 rokoch od vydania knižného atlasu opäť ožívajú a predstavujú dostupný prameň ďalšieho lingvistického aj interdisciplinárneho výskumu a poskytujú takisto možnosti nového poznávania či objavovania neznámeho.
„Vytrácanie charakteristických nárečových javov v reči spôsobuje čas a tiež vplyv spisovného jazyka alebo vplyv mesta…“
„Vytrácanie charakteristických nárečových javov v reči spôsobuje čas a tiež vplyv spisovného jazyka alebo vplyv mesta ako nadnárečového prostredia či zmenená medzigeneračná komunikácia v rodine a v regiónoch. Ide o celospoločenské aj sociálne procesy. Dynamické faktory v jazyku pôsobia zákonite nielen v malom jazyku, akým je slovenčina, ale aj v nárečí konkrétnej lokality alebo menšej nárečovej oblasti. Do nášho jazykového systému prenikajú inojazyčné či nové prvky, ktoré sa v slovenčine buď adaptujú, alebo v istej chvíli stratia svoju funkčnosť a vymiznú,“ vysvetľuje K. Balleková.
Prvá verzia Digitálneho Atlasu slovenského jazyka ožila koncom roka 2024 pri príležitosti nedožitej storočnice Antona Habovštiaka, autora 4. zväzku Atlasu slovenského jazyka o nárečovej lexike. Prvotný zámer urobiť multimediálnu verziu knižného vydania však začal vznikať už okolo roku 2012. Vtedy nebol lingvistický projekt zabezpečený interdisciplinárne na úrovni umelej inteligencie. Dnes, po dvoch rokoch intenzívnych prác, je bezplatná databáza dostupná širokej verejnosti aj záujemcom zo zahraničia na ústavnej internetovej stránke JÚĽŠ SAV.
„Databáza je koncipovaná ako jednoduchý web s modernými prvkami, aby si nevyžadovala priveľa inštrukcií na prácu s ňou. Ide však o prvú verziu, ktorá je stále vo vývoji a bude sa priebežne dopĺňať o nové možnosti vyhľadávania a funkcionality. Plánujeme, že ešte pribudnú inštruktážne návody, aj na základe ohlasov verejnosti.“ K. Balleková totiž sama pripúšťa, že intuícia laickej a odbornej verejnosti na ovládanie technických nástrojov na stránke je často odlišná.
Faktom tiež ostáva, že pre laickú verejnosť ide stále o pomerne náročné dielo, ktoré si vyžaduje nasmerovanie, ako databázu používať, aby záujemcovia využili sprístupnené údaje diela v celosti ako kombinované zobrazenie o zemepisnom rozšírení lexikálnych javov s odborným opisom. Aj preto podľa K. Ballekovej, ktorá pôsobí vo vedeckom výskume i ako odborná konzultantka pre laickú i odbornú verejnosť, rastie záujem zo školského prostredia všetkých stupňov o odborné prednášky a o inštrukcie k databázam a ich nástrojom.
Digitálny Atlas slovenského jazyka obsahuje najmä údaje publikované v pôvodnom knižnom vydaní. V archívoch dialektologického oddelenia JÚĽŠ SAV sa však nachádza množstvo ďalšieho nepublikovaného dotazníkového materiálu, ktorý tvoril východiskový prameň lingvistického atlasu aj základ budúcej kartotéky pre Slovník slovenských nárečí. Práve ten sa naďalej využíva pri koncipovaní slovníkových hesiel a ostáva výsostným rukopisným prameňom pre odbornú verejnosť. Mimochodom, od konca roku 2024 sa už pracuje na záchrannej digitalizácii týchto pramenných zbierok, ale aj na budovaní digitálnej infraštruktúry pre dialektologický výskum.
„V koncepcii digitálnej databázy sme si stanovili, že nebudeme nateraz nič dopĺňať z pramenného materiálu, ktorý je deponovaný v archívoch ústavu, pretože ide o rukopisné, doteraz nezverejnené zbierkové fondy a ďalšie neodborné narábanie s nimi by mohlo spôsobiť istú chybovosť v interpretácii nárečových foriem,“ vysvetľuje K. Balleková dôvody, prečo sa v ústave rozhodli predstaviť v databáze len to, čo bolo vedecky zrevidované a už publikované. Samozrejme, pristúpili aj k nutným opravám pôvodného textu a symbolov na mapách.
Kým sa nezačali práce na digitálnej verzii jazykového atlasu, neexistovala staršia vydavateľská sadzba žiadneho zväzku, teda ani toho o slovnej zásobe z roku 1984. Preto bolo nutné oskenovať mapovú časť aj časť komentárov, ktoré ilustrujú a opisujú, aká bola na Slovensku v danom čase nárečová členitosť základnej slovnej zásoby.
V databáze Digitálneho Atlasu slovenského jazyka možno vyhľadávať na záložkách v obsahovej alebo indexovej časti. V obsahu so zoznamom máp sa nachádzajú „rozbaľovacie“ kapitoly podľa vecnovýznamových okruhov ako krajina, počasie, rastlinstvo, zvieratá, poľnohospodárstvo, dom, jedlá atď., ktoré boli vytvorené podľa sémantického kritéria. Kto napríklad nepozná nárečové slová, môže hľadať a orientovať sa v databáze vďaka tomuto logickému kľúču.
Novátorské vyhľadávanie cez index ponúka zatiaľ zoznam nárečových slov začínajúcich sa na písmená A a B. V súčasnosti je vyhľadávací nástroj stále vo vývoji, no okno zobrazuje už všetky pojmy spracované na mapách (vyše 500 slov), ale aj konkrétne nárečové slová zo začiatku abecedy alebo časti slov.
V samotnej databáze lexikálneho zväzku je však spracovaných a dostupných až vyše 8 000 nárečových tvarov. Názov alebo pojem, ako napríklad kapce, predstavuje záhlavie každej mapy. Takýchto analytických máp sa tu nachádza 426 (na jednej mape sa spracúva najčastejšie jeden jav, maximálne tri). Na každej mape sa zároveň k jednému pojmu viaže v priemere päť až 10 krajových synoným odlíšených v legende pod mapou špecifickými symbolmi.
Veľké množstvo nekartografovaných nárečových slov, teda nespracovaných na mape z dôvodu ich lexikálnej jedinečnosti, je zahrnutých do textového komentára k mape. Každý spracovaný nárečový jav má v databáze vlastnú zemepisnú charakteristiku (t. j. príslušné číslo lokality v bodovej sieti reprezentujúcej 335 obcí, príslušnosť k nárečovej skupine alebo k väčšiemu, nadregionálnemu areálu). Orientovať sa v jazykovom teréne pomáha úvodná farebná mapa dialektického členenia.
V odbornej dialektologickej transkripcii sa využívajú rôzne zástupné znaky, podľa ktorých by vyhľadávanie v databáze nebolo možné. Preto pre lepšiu zrozumiteľnosť tvorcovia pristúpili k úprave odborného zápisu tak, aby sa pri vyhľadávaní v indexe vpisovali hľadané slová bez špeciálnych znakov, len pomocou písmen vyskytujúcich sa v spisovnom jazyku. Vďaka responzívnemu dizajnu, ktorý umožňuje prispôsobenie obsahu rôznym druhom elektronických zariadení vrátane mobilných telefónov, sa stáva databáza ešte prístupnejšia.
Doktorka Balleková je presvedčená, že hoci Atlas slovenského jazyka alebo jeho databáza vo svojej celosti predstavuje len základnú slovnú zásobu slovenských nárečí, ide o priekopnícke dielo domácej lingvistiky a je dôležité sprístupniť ho vďaka digitálnemu spracovaniu aj verejnosti. Napokon, v pláne je predstaviť verejnosti všetky doterajšie zväzky a celé dielo by mohlo byť súčasťou atlasovej databázy slovenských nárečí odhadom do piatich rokov.
Mgr. et Mgr. KATARÍNA BALLEKOVÁ, PhD.
Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský a nemecký jazyk a tiež etnológiu. Venuje sa slovenskej dialektológii, nárečovej lexikológii a lexikografii, výskumu slovenských nárečí v zahraničí a etnolingvistike. Od roku 2012 je vedúcou dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Je členkou hodnotiacej komisie VEGA, atestačnej komisie ústavu, členkou Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV, Národopisnej spoločnosti Slovenska pri SAV. Je spoluautorkou 2. a 3. zväzku Slovníka slovenských nárečí, monografie s nárečovou antológiou Rozpamätávanie – Prvá svetová vojna jazykom prastarých otcov a materí, coeditorkou popularizačnej knižnej série Zo studnice rodnej reči.
Digitálny Atlas slovenského jazyka
Stanislava Longauerová
Foto: Katarína Gáliková
Časopis akadémia 1/2025