Osobných fondov vedcov a vedkýň uchováva akademický archív viac ako sto a pri ich prezeraní je možné nájsť nejeden skvost. Tak to bolo aj v prípade archívneho fondu profesora JÁNA ČERVEŇANSKÉHO, ktorý patrí k zakladateľom slovenskej ortopédie. Dôvodom sú hneď dve okrúhle jubileá spojené s jeho menom v tomto roku.
Prof. MUDr. Ján Červeňanský, DrSc., sa narodil pred 120 rokmi 29. januára 1905. Od roku 1945 pôsobil ako prednosta Ortopedickej kliniky v Bratislave a mimoriadny profesor ortopédie. Informácie a dokumenty uchovávané v jeho osobnom fonde nám umožňujú sledovať začiatky tejto medicínskej špecializácie v slovenských podmienkach.
Archívny fond Jána Červeňanského patrí k tým rozsiahlejším. Tvorí ho 69 archívnych škatúľ, čo predstavuje približne šesť metrov archívnych dokumentov, ak by sme tieto dokumenty naskladali do radu za sebou. Pre veľký objem nie je možné podrobne priblížiť všetky pútavé a jedinečné archívne dokumenty v ňom – veď len inventárnych čísel, ktoré slúžia ako základná evidenčná jednotka, je vyše tisíc a aj tie často zahŕňajú viacero archívnych dokumentov. Preto sa zameriame iba na výber tých najunikátnejších či najpútavejších exemplárov.
Začnime fotografiami a diafilmami, ktoré sú v osobnom fonde Jána Červeňanského zachované v stovkách jednotlivín. Okrem početných portrétnych a rodinných fotografií, fotografií z vedeckých a spoločenských podujatí možno za mimoriadne hodnotnú označiť fotografiu z prvého zjazdu Československej spoločnosti ortopedickej, ktorý sa konal presne pred 100 rokmi 27. a 28. septembra 1925 v Bratislave.
Vedeli ste, že prvá ortopedická klinika nielen v Československu, ale aj v celej strednej Európe vznikla v roku 1922 z iniciatívy prof. MUDr. Vitězslava Chlumského práve v Bratislave? Bolo to na pôde Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. V areáli fakulty pri dnešnej Medickej záhrade sa nachádzali drevené baraky vojenskej nemocnice z prvej svetovej vojny, ktoré slúžili ako prvé sídlo kliniky.
V roku 1925 klinika získala nové priestory na Hlbokej ceste č. 7 v priestoroch bývalého sanatória Grand. Práve v týchto priestoroch sa konalo 2. februára 1925 ustanovujúce valné zhromaždenie Československej spoločnosti ortopedickej a už na jeseň spoločnosť organizovala spomínaný prvý medzinárodný kongres odborníkov, z ktorého pochádza vzácna fotografia zachytávajúca účastníkov kongresu v záhrade kliniky.
Hoci bol Ján Červeňanský v roku 1925 ešte iba študentom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, skutočnosť, že sa táto vzácna fotografia z prvého zjazdu zachovala v jeho osobnom fonde, nepochybne súvisí s jeho záujmom o dejiny medicíny, ktorý zdieľal spolu so svojou manželkou, historičkou medicíny Ňutou Červeňanskou (1913 – 2006). Z tohto koníčka vznikla rozsiahla dokumentácia, ktorú si Ján Červeňanský systematicky a dlhodobo budoval.
Obsahuje excerptá, koncepty a podklady k rukopisom, poznámky z pracovných ciest, ale aj ilustračnú fotodokumentáciu k ortopedickým diagnózam či zoznam vykonaných operácií koxartróz. K dejinám chirurgickej medicíny nájdeme znázornenia dobových lekárskych prístrojov a ortopedických pomôcok.
Pútavé archívne dokumenty sa zachovali aj zo spolupráce s Výskumným ústavom reumatických chorôb v Piešťanoch, s ktorým prof. Červeňanský spolupracoval od roku 1953. Príkladom je brožúrka o kúpeľoch Piešťany z roku 1942. Dôkazom uznania jeho odborných znalostí nielen doma, ale aj vo svete je aj článok J. Červeňanského, Š. Siťaja a T. Urbánka o alkaptonúrii a ochronóze, ktorý v roku 1959 publikoval prestížny americký časopis Journal of Bone and Joint Surgery.
Prof. Červeňanský zomrel v roku 1977. Od roku 1978 boli kongresy slovenských ortopédov premenované na Červeňanského dni. V roku 2007 jeho manželka Ňuta Červeňanská odovzdala Archívu SAV jeho rozsiahlu dokumentáciu (osobný fond) spolu so svojím osobným fondom. Oba archívne celky predstavujú významné historické pramene k dejinám medicíny a zdravotníctva na Slovensku a sú prístupné záujemcom o štúdium.
Kristína Majerová, Archív SAV
Foto: Archív SAV
Časopis Akadémia 5/2025