V tomto roku si pripomíname 100 rokov od založenia vedeckej spoločnosti, v ktorej vtedajšia akademická elita videla priestor na uskutočnenie svojich predstáv o kultúrnom a vedeckom smerovaní Slovenska.
Iniciátorom založenia Učenej spoločnosti Šafárikovej (USŠ) bol najmä literárny historik Albert Pražák, profesor dejín českej a slovenskej literatúry na Univerzite Komenského v Bratislave. Spolu s právnikom a univerzitným funkcionárom Otakarom Sommerom ustanovil v roku 1925 prípravnú komisiu na zriadenie vedeckej spoločnosti. Jej členov delegovali jednotlivé fakulty Univerzity Komenského, predsedom komisie sa stal slavista a profesor porovnávacej jazykovedy Miloš Weingart.
Návrh stanov schválil 23. júna 1926 akademický senát Univerzity Komenského. Členovia prípravnej komisie zároveň vytvorili prípravný výbor, ktorého úlohou bolo kreovať založenie vedeckej spoločnosti. Do čela výboru bol ustanovený Otakar Sommer, ktorý stanovy predložil na schválenie Ministerstvu vnútra ČSR a to ich svojím rozhodnutím č. 77.673/1926 zo dňa 29. novembra 1926 potvrdilo.
Hlavnou úlohou USŠ bol sústavný vedecký výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi a celej ČSR a Slovanstva vôbec. Sídlom spoločnosti sa stala Bratislava. Spoločnosť garantovala vedeckú prácu, publikačnú a prednáškovú činnosť a usilovala sa tiež o to, aby výsledky vedeckého bádania boli známe aj v zahraničí. Členmi sa mohli stať aj cudzinci a spoločnosť rozlišovala riadnych a dopisujúcich členov.
USŠ sa delila na duchovednú a prírodovednú triedu. Duchovedná zahŕňala právne a štátne vedy a odbory zastúpené na Filozofickej fakulte UK, prírodovedná trieda združovala lekárske, prírodovedné a technické vedy.
Na čele spoločnosti stál volený predseda, ktorý zastupoval spoločnosť navonok a komunikoval s úradmi i vedeckými spoločnosťami. Predsedníctvo tvorili hlavný tajomník a tajomníci oboch tried. Predsedníctvo pripravovalo rozpočet, spravovalo majetok a rozhodovalo o prijímaní zamestnancov a ich platoch. Funkcionári boli volení na päť rokov, najvyšším orgánom bolo valné zhromaždenie, ktoré sa konalo každý rok. Spoločnosť mala aj knihovníka, archivára, správcu nehnuteľností a ústavov a dvoch revízorov.
Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 2. decembra 1926 na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Prvým predsedom sa stal právnik Augustín Ráth, hlavným tajomníkom Albert Pražák. Zvolení boli aj predsedovia a tajomníci oboch tried. Predsedom duchovednej triedy sa stal Josef Hanuš, tajomníkom Rudolf Rauscher, predsedom prírodovednej triedy sa stal Kristián Hynek a za tajomníka bol zvolený Zdeněk Frankenberger. Zhromaždenie zároveň rozhodlo o vydávaní vedeckého časopisu, o začatí prednáškovej a edičnej činnosti a zriadení biologickej stanice.
O štyri dni neskôr, 6. decembra 1926, sa na Právnickej fakulte konalo prvé slávnostné zhromaždenie. Zúčastnili sa na ňom aj minister školstva a národnej osvety Milan Hodža a minister s plnou mocou pre správu Slovenska Jozef Kállay. Rečníci zdôraznili prepojenie národného, slovanského a vedeckého programu v duchu poslania a odkazu diela Pavla Jozefa Šafárika.
Samotná vedecká činnosť sa rozbehla bezprostredne po založení spoločnosti. 25. januára 1927 vznikli na zasadnutí duchovednej triedy tri komisie, ktoré sa venovali vydávaniu prameňov a publikácií k slovenským dejinám. Spoločnosť začala vydávať časopis Bratislava, ktorý sa stal počas 11 rokov publikačným priestorom pre jej členov. Časopis mal dobré meno aj v zahraničí a jeho výmena za zahraničné publikácie pomáhala budovať kontakty s vedeckými centrami v Prahe, vo Viedni, v Paríži či Haagu, ale aj s centrami v krajinách Balkánu.
Súčasťou vedeckého života bola aj bohatá prednášková činnosť. V rozvoji prírodných vied zohrala dôležitú funkciu výstavba a následná činnosť Hydrobiologickej stanice v Šamoríne, ktorá sa zameriavala na hydrologický výskum fauny a flóry južného Slovenska.
Spoločnosť ukončila svoju činnosť krátko po zániku ČSR. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ju 24. marca 1939 svojím uznesením nariadilo rozpustiť a jej majetok prešiel na novovzniknutú Slovenskú učenú spoločnosť.
Napriek krátkemu pôsobeniu bol význam Učenej spoločnosti Šafárikovej značný. Spolu s vysokoškolským akademickým prostredím sa podieľala na organizovaní vedeckého života na Slovensku a jej predstavitelia prispeli k rozvoju prírodovedných, lekárskych, technických i spoločenských vied.
Ján Hučko, Archív SAV
Foto: Archív SAV