Vo fondoch Ústrednej knižnice SAV sa nachádza približne 500-tisíc tlačených kníh a vyše 110-tisíc periodík. Ročne sa tu vypožičia približne 60-tisíc kníh, v prípade elektronických informačných zdrojov je obrat vyšší a vyhľadávania v nich presahujú viac ako milión ročne.
Ústredná knižnica SAV sa nachádza na Klemensovej ulici v Bratislave a zastáva pozíciu hlavnej a centrálnej knižnice SAV. Vedecká a odborná literatúra je tu sprístupnená v tradičnej tlačenej aj elektronickej forme. Primárne je určená akademickej obci SAV pre základný vedecký výskum, ale slúži aj potrebám širšej verejnosti ako všeobecná vedecká knižnica.
Sú tu zastúpené dokumenty zo všetkých vedných odborov a vďaka prehľadnému online katalógu si môžu zaregistrovaní používatelia a používateľky vopred objednať knihy na vypožičanie. Nachádza sa tu aj presvetlená študovňa s počítačmi určená na prezenčné štúdium dokumentov s moderným čitateľským a relaxačným kútikom.
Medzi elektronické informačné zdroje patria najmä elektronické časopisy, knihy, zborníky, encyklopédie, ale taktiež aj nástroje, ktorými sa hodnotí veda a výskum a porovnáva sa so svetom. „Vďaka týmto nástrojom dokážeme nielen sledovať najnovšie trendy a témy vo výskume, ale realizovať aj scientometrické analýzy, ktoré pomáhajú hodnotiť vedcov a vedkyne ako jednotlivcov, vedecké tímy, ústavy aj celú akadémiu a porovnávať ich podľa rôznych kritérií v celosvetovom meradle,“ vysvetľuje riaditeľ Ústrednej knižnice SAV Michal Sliacky a dodáva, že práve scientometrické ukazovatele sú vo vede stále veľmi dôležité.
Práve Ústredná knižnica SAV zabezpečuje a obstaráva (vďaka účelovým prostriedkom od svojho zakladateľa – SAV) prístup k externým databázam pre celú akadémiu, a to spravidla na ročnom predplatnom. Externé databázy sú základnou platformou pre informačné zabezpečenie vedy a výskumu.
„V knižnici ponúkame prístupy k vedeckým časopisom, ktoré vydávajú overení svetoví vydavatelia.“
Portfólio databáz je dostupné prostredníctvom webovej stránky Ústrednej knižnice SAV na https://uk.sav.sk/. „V knižnici ponúkame prístupy k vedeckým časopisom, ktoré vydávajú overení svetoví vydavatelia,“ takýto obsah je podľa riaditeľa Sliackeho pre výskum dostatočne relevantný a porovnateľný s prestížnymi akademickými a vedeckými inštitúciami vo svete.
Informačná podpora zo strany knižnice sa týmto nekončí. Veda nie je len o bádaní, ale čoraz viac aj o schopnosti prezentovať výsledky výskumu. Aj to je dôvod, prečo okrem tradičných oddelení, ako sú knižnično-informačné služby, spracovanie dokumentov a katalogizácia, má v knižnici svoje osobité postavenie aj oddelenie na podporu vedy a výskumu.
Toto oddelenie realizuje rôzne webináre, semináre a praktické tréningy určené pre akademickú obec SAV, ktoré pomáhajú a radia pri publikovaní výstupov výskumov. Ponúkajú tiež informácie v oblasti výberu vhodného zdroja, resp. ako odlíšiť predátorské časopisy od relevantných.
„Ak vedec alebo vedkyňa publikuje výskum v časopisoch alebo na konferenciách, ktoré nesú znaky predátorských a pochybných praktík, hazarduje nielen so svojím dobrým menom, ale aj s menom akadémie,“ upozorňuje riaditeľ Sliacky na dôležitosť znalostí vedeckého publikovania. Zároveň dodáva, že tento druh seminárov sa v knižnici koná už pravidelne, a to aj pre zahraničných doktorandov v anglickom jazyku.
Knižnica zastáva zároveň pozíciu centrálnej knižnice SAV a pomáha aj metodicky pri usmerňovaní v otázkach evidencie publikačnej činnosti pre všetky knižnice jednotlivých organizácií SAV. Aj vďaka týmto aktivitám je možné budovať bezchybne centralizovaný informačný systém pre evidenciu publikačnej činnosti – výkladnú skriňu publikačnej aktivity v SAV. Evidenciu publikačnej činnosti vedcov a vedkýň zo SAV a tiež vedecké ohlasy na ňu zabezpečujú jednotlivé knižnice SAV. Ústredná knižnica SAV im v tom metodicky pomáha a zabezpečuje informačný systém ARL (Advanced Rapid Library).
Vedcom a vedkyniam zo SAV pomáhajú v knižnici aj pri prideľovaní vedeckých identifikátorov, na základe ktorých sa k nim priradia všetky publikácie, ktoré napísali, projekty, na ktorých pracovali aj tímy, s ktorými spolupracovali, čím sa stávajú vo svete rozpoznateľnými. Podobné digitálne identifikátory sa prideľujú aj časopisom vydávaným v SAV.
V ostatných rokoch sa čoraz viac hovorí o otvorenej vede, kde každý výskum realizovaný z verejných zdrojov musí byť zadarmo prístupný verejnosti. Dôležitú úlohu tu zohráva dostupný repozitár. Aj Ústredná knižnica SAV prevádzkuje Inštitucionálny repozitár SAV, do ktorého sa povinne ukladajú v digitálnej forme všetky zamestnanecké diela.
„V súčasnosti sú veľmi dôležité aj výskumné dáta, ktoré vstupujú do výskumu vo všetkých jeho fázach; ide o rôzne merania, výpočty, tabuľky, dotazníky, ale aj softvéry, všetko, čo sa nedá publikovať v článku. Deje sa tak preto, aby daný výskum bolo možné overiť, zopakovať, opätovne použiť či zdieľať.“ Podľa M. Sliackeho sa o týchto výskumných dátach už síce veľa hovorí, ale stále sa ešte málo realizujú.
„Ukladať a sprístupňovať výskumné dáta bude časom povinné a je aj našou úlohou, aby sme na toto mali pripravenú infraštruktúru a metodiku,“ tvrdí M. Sliacky a dodáva, že aj keď na Slovensku ide o pomerne nové prístupy, aj vďaka nim sa slovenská veda v SAV dostáva na svetovú úroveň.
Ústredná knižnica SAV je tiež správcom vlastného historického knižničného fondu, ale najmä historického knižničného fondu Lyceálnej knižnice v Bratislave na Konventnej ulici. Ide o jednu z najstarších knižníc na Slovensku. Nachádza sa tu približne tritisíc kníh a rukopisov zo 16. storočia až 19. storočia. Časť z nich sa priebežne knižnica snaží digitalizovať a sprístupňovať prostredníctvom digitálnej knižnice.
Rok 2025 bude pre knižnicu dôležitý a prinesie modernizáciu knižničných procesov, keďže sa plánuje verejné obstarávanie a výber nového knižnično-informačného systému, ktorý nahradí súčasný zastaraný systém Virtua.
V knižnici sa tiež pravidelne usporadúvajú výstavy vedeckej literatúry a dva razy do roka sa tu organizuje swap kníh.
Stanislava Longauerová
Foto: Matej Pok
Časopis Akadémia 2/2025