Na Slovensku môže od roku 2011 ísť na „materskú dovolenku“ aj otec. Počet otcov, ktorí sa rozhodnú starať o svoje dieťa, každoročne rastie. Živú skúsenosť s týmto benefitom, a možno stále ešte tak trochu aj sociálnym experimentom, má za sebou vedec z Historického ústavu SAV a člen Predsedníctva SAV MICHAL KŠIŇAN.
Máte dvoch synov a s oboma ste strávili určitý čas na materskej dovolenke. Poznáte ďalších vedcov zo SAV, ktorí využili túto možnosť?
Viem minimálne o dvoch v Historickom ústave SAV a určite sa niekto nájde aj v iných ústavoch. Stále ide o pomerne novú vymoženosť sociálneho systému, takže chvíľku potrvá, kým sa naplno dostane do povedomia.
Vo vašom prípade je zaujímavé, že ste nielen vedec, ale zároveň člen Predsedníctva SAV (PSAV). Ako vzali vaše rozhodnutie odísť z pracovného procesu na pár mesiacov v Historickom ústave SAV a ako si s ním poradili v PSAV?
V ústave to fungovalo, keďže som na materskej bol už aj s prvým synom. V PSAV to bolo, pochopiteľne, komplikovanejšie. Dovtedy sa takýto prípad nevyskytol, takže to vzbudzovalo rôzne otázniky. Dokonca vznikla otázka straty mandátu, ale napokon sa na základe expertízy vyjadril právnik, že ide len o dlhodobú prekážku vo výkone funkcie. Konzultovalo sa to aj so Snemom SAV a jeho výborom, kde s tým nik nemal zásadnejší problém.
Vtedajší predseda Snemu SAV doktor Passia mi dokonca povedal, že je dobre, že sa to rieši. Pretože takáto situácia by mohla v budúcnosti nastať napríklad aj na pozícii predsedu alebo predsedníčky SAV, takže bude možné vopred vypracovať smernice, ako v takomto prípade postupovať.
Niekto vás ale musel počas vašej neprítomnosti v PSAV zastupovať…
Od začiatku som nemal v pláne nerobiť úplne nič. To by ma ani nebavilo a nechcel som nechať všetko na kolegov. Istú agendu na seba prebral Róbert Karul (Mgr. Róbert Karul, PhD., člen Predsedníctva SAV pre 3. oddelenie vied a predseda Komisie SAV pre rovnosť, pozn. red.), Marek Radvanský (Ing. Marek Radvanský, PhD., člen Predsedníctva SAV pre 3. oddelenie vied, pozn. red.) niečo aj ďalší kolegovia a kolegyne a istú časť som si ponechal. Samozrejme, nebolo toho zas tak veľa.
Vráťme sa však k starostlivosti o vášho druhého syna. Ako s odstupom času hodnotíte osem mesiacov, ktoré ste s ním doma strávili?
Za normálnych okolností mám jednu robotu na PSAV, ďalšiu v ústave a tretiu doma s deťmi. Na materskej mi ostala len tá posledná. Ráno sme so synom vybehli na ihrisko, cez obed som ho uložil spať a pol hodiny som si pospal s ním. Obe naše deti cez obed veľmi dobre spali, niekedy tri aj štyri hodiny, takže som dve hodiny ešte robil, pol hodiny varil a potom som už len premýšľal, či ho mám zobudiť, aby spal aj v noci. Poobede sme šli po staršieho syna do škôlky… Takže áno, veľmi sa mi to páčilo.
Samozrejme, občas vznikli aj stresové situácie, ale už som viac-menej vedel, do čoho idem. Veľká zmena bola tiež v tom, že pri prvom synovi počas pandémie pracovala manželka z domu a tentoraz sme doma ostali naozaj len my dvaja so synom a zariadili sme si to presne tak, ako sme potrebovali, teda ako to vyhovovalo mne (smiech).
„… (materská dovolenka) je aj výborná prevencia pred vyhorením, a to nielen u vedcov.“
Materské dovolenky pre otcov začali zavádzať škandinávske krajiny v 90. rokoch s cieľom zlepšiť pozíciu žien na trhu práce. Z výskumov však vyplýva, že materská dovolenka u otcov môže viesť aj k dlhodobo rovnomernejšej deľbe starostlivosti nielen o deti, ale aj o domácnosť. Na Slovensku je to však ešte stále tak, že otec obsiahne na materskej starostlivosť o dieťa, no najmenej populárne činnosti ako varenie a upratovanie si na ženu matku počkajú po jej príchode z práce. Ako to bolo u vás?
Chod domácnosti som zabezpečoval aj predtým, materskou sa to u nás nijako nezmenilo. S manželkou máme rozdelené úlohy, takže v tomto ohľade som nevnímal veľkú zmenu. Samozrejme, nie vždy to vyšlo a netvrdím, že sa u nás dalo vždy jesť zo zeme, ale upratané bolo. Pomáhal dokonca aj syn. Keď videl, že vysávam, chcel sa do vysávania pustiť hneď aj on. S kolegyňou, ktorej som potom ukázal video, ako vysáva, sme prišli na to, že muži majú materskú jednoduchšiu, lebo dokážu svoju robotu outsourcovať.
Čo sa týka varenia – keď mám čas, veľmi rád varím. A keďže syn dobre jedol, bavilo ma vyvárať mu. Musím povedať, že nám bolo naozaj super. Možno by som dokonca povedal, že táto skúsenosť je aj výborná prevencia pred vyhorením, a to nielen u vedcov. Aj napriek tomu, že som mal stále čo robiť, tie činnosti boli úplne iné v porovnaní s prácou.
Vo svete vedy majú ženy matky stále istú nevýhodu. Ak ostane žena niekoľko rokov mimo výskumu doma s deťmi, odrazí sa to na jej kariére. Vývoj vo svete vedy nespí, žena tiež prichádza o možnosť publikovania a následne o grantové príležitosti. Ako vnímate túto nerovnosť u vedkýň v spojení s rodičovstvom?
Predsedníčka Akadémie vied ČR profesorka Zažímalová nedávno spomínala, že keď udelili grant istej vedkyni na materskej dovolenke, dosiahla skvelé výsledky aj napriek tomu, že väčšinu grantu minula na opatrovateľku, aby mohla pracovať. Takže aj takto môže vyzerať investícia do vedy, navyše v projektoch na európskej úrovni sa materská už do značnej miery zohľadňuje.
Ale chápem to skôr tak, že je na žene, ako sa rozhodne. Napríklad moja kamarátka mala veľmi dobre rozbehnutú kariéru a napriek tomu sa rozhodla ostať doma sedem rokov s deťmi a práca jej veľmi nechýbala. Ak to tak žena cíti a vychádza im to aj finančne, je to podľa mňa super. Ja osobne si však neviem predstaviť, že by som bol doma celé tri roky. Na jednej strane je to skvelé, na strane druhej aj veľmi monotónne. Mal som tiež šťastie, že chlapci cez deň dlho spali, občas mi prišla pomôcť aj mama a raz do týždňa k nám chodila opatrovateľka. Mal som teda viac času na to, čo som potreboval robiť, a cítil som sa dostatočne intelektuálne stimulovaný. Popri tom som mal priestor ísť si večer zahrať futbal, zabehať si.
„Myslím si, že je dôležité zjednodušiť rodičom návrat do pracovného procesu.“
Myslíte, že by mohla pri návrate rodičov po materskej dovolenke spraviť viac ústretových krokov aj akadémia? Na ústavnej úrovni napríklad Ústav polymérov SAV pred dvoma rokmi vytvoril schému finančnej pomoci po návrate žien do zamestnania, ak sa z materskej dovolenky vedkyňa vráti pred uplynutím troch rokov.
V SAV sa v poslednom čase prijímajú sociálne opatrenia tohto typu – napríklad Návratová projektová schéma SAV, ktorá predstavuje podporný grant pre rodičov, ktorí sa vracajú z materskej dovolenky. Myslím si, že je dôležité zjednodušiť rodičom návrat do pracovného procesu. Dlhodobo sa hovorí aj o vybudovaní škôlky v areáli SAV, ale do značnej miery je to ťarcha, ktorá spočíva na pleciach štátu. Pokiaľ nebude vybudovaná dostatočná sieť škôlok a jasličiek, bude návrat do pracovného života naďalej komplikovaný. Navyše netreba zabúdať na to, že keď začne dieťa chodiť do škôlky, prídu choroby. Pre mňa osobne je toto obdobie oveľa náročnejšie než materská, pretože treba neustále riešiť, kto ostane doma s chorým dieťaťom.
„Keď sa dieťa narodí, človek musí byť vynaliezavý a musí sa naučiť ,žonglovať‘ s rôznymi možnosťami. Pokiaľ je to možné, treba zapojiť partnera, starých rodičov, opatrovateľku.“
Niektoré vedkyne sú dokonca kvôli zachovaniu kontinuity výskumu nútené nosiť so sebou počas materskej dovolenky dieťa aj do práce. Čo si o tom myslíte?
Keď sa dieťa narodí, človek musí byť vynaliezavý a musí sa naučiť „žonglovať“ s rôznymi možnosťami. Pokiaľ je to možné, treba zapojiť partnera, starých rodičov, opatrovateľku. Aspoň ja mám pocit, že odkedy máme deti a pôsobím aj v PSAV, využívam čas omnoho efektívnejšie než predtým. Treba sa vedieť vynájsť a možno nebyť až príliš precitlivený. So svojimi deťmi trávim čas veľmi rád, ale zveriť ich na pár hodín opatrovateľke by nemal byť vo všeobecnosti problém.
Váš predchádzajúci výskum bol zameraný na život Milana Rastislava Štefánika. Skúsme si predstaviť, že táto významná osobnosť slovenských dejín a zároveň lev parížskych salónov by žil v súčasnosti. Myslíte si, že ako pokrokovo zmýšľajúci človek by sa tiež rozhodol nastúpiť so svojím dieťaťom na materskú dovolenku?
Aj napriek tomu, že v niektorých otázkach bol pokrokovejší, Štefánik vyrastal vo veľmi konzervatívnom prostredí slovenského vidieka a taký bol aj vo vzťahu k ženám. Sklamal sa v láske a to spôsobilo, že ostal zatrpknutý a k ženám sa správal s odstupom. Na takéto hypotetické otázky sa ťažko odpovedá, ale v tomto bol teda skôr konzervatívnejší.
Na akej téme pracujete momentálne?
Práve na materskej som dokončil rukopis najnovšej knihy. Bola už veľmi dlho rozpísaná, no nikdy som si nevedel nájsť čas ju dopísať. Ide o dokumenty o francúzskej vojenskej misii, ktorá pôsobila celé medzivojnové obdobie v Československu. Dokumenty sa týkajú najmä obdobia 1919 – 1921. Napísal som ju po francúzsky a dúfam, že do roka vyjde.
Podľa toho, čo všetko ste stihli a ako ste si to užili, vaša posledná materská skutočne pôsobí tak trochu ako dovolenka…
To je viac-menej výhoda aj nevýhoda vo vede. Že robíme, aj keď nemusíme, lebo to jednoducho robiť chceme. Počas materskej som nemusel vôbec robiť a kým malý spal, mohol som ležať alebo pozerať seriály, ale mňa moja práca baví a chcem sa v nej posúvať vpred. A myslím, že je to prípad väčšiny ľudí v akadémii – že robíme vedu preto, lebo chceme. A tak je to asi aj s rodičovstvom – nezáleží len na tom, aké je dieťa, ale aj na tom, aký je rodič. Ak je vyspatý, najedený a usmiaty, je v pohode aj to, keď dieťa vystrája.
Mgr. MICHAL KŠIŇAN, PhD. pôsobí ako historik v Historickom ústave SAV a súčasne ako zástupca podpredsedníčky SAV pre zahraničné styky v Predsedníctve SAV. Študoval vo Francúzsku, doktorát si spravil na parížskej Sorbonne a na Historickom ústave SAV. Je autorom prvej vedeckej biografie Milana Rastislav Štefánika. V júni tohto roka bol francúzskym veľvyslancom vymenovaný za rytiera Rádu Akademických paliem – ide o jedno z najstarších civilných vyznamenaní za zásluhy vo vzdelávaní, vede a kultúre.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky