Slovensko malo vo svojej histórii viacero strategických dokumentov, ktoré vznikali pod vedením jednotlivých rezortov. Pri tvorbe Vízie Slovensko 2040 vláda poverila Slovenskú akadémiu vied, aby ako nezávislá a nadstranícka inštitúcia pripravila odborný a dlhodobý rámec smerovania krajiny. Podľa gestora prípravy dokumentu MAREKA RADVANSKÉHO, podpredsedu SAV pre ekonomiku a legislatívu, vízia reaguje na najvýznamnejšie výzvy, ktorým bude Slovensko čeliť v nasledujúcich desaťročiach.
Vízia Slovensko 2040 prezentuje ciele, kam sa chceme ako krajina dostať v priebehu nasledujúcich 14 rokov. Reaguje na vplyvy starnutia populácie, adaptáciu na technologickú a klimatickú zmenu aj rastúce geopoliticko-bezpečnostné výzvy. Čo pre SAV znamená, že ju vláda poverila vypracovaním strategickej vízie pre našu krajinu?
Vláda poverila SAV vypracovaním Vízie Slovensko 2040 v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou. Rýchlo sa vyjasnilo, že odbornú garanciu a koordináciu celého procesu zastreší akadémia. V konečnom dôsledku však ide o širokú spoluprácu odborníkov zo SAV, univerzít a ďalších odborných inštitúcií. Túto šírku odráža aj vedenie jednotlivých pilierov: pilier Úspešné Slovensko vedie Miroslav Štefánik z Ekonomického ústavu SAV, Dôstojný život zdravotnícky analytik Martin Smatana, Udržateľnú krajinu Richard Filčák z Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Moderný štát Tomáš Černěnko z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
SAV vnímala toto poverenie ako súčasť svojej úlohy poskytovať spoločnosti a štátu nezávislú odbornú expertízu a byť relevantným partnerom pri tvorbe verejných politík a podpore rozhodovania – teda v duchu princípu Science for Policy. Prijali sme ho ako záväzok zastrešiť odborný rámec a prácu s dátami a, tak ako bolo definované už v zadaní, pripraviť odborný, nezávislý, nadstranícky a nadrezortný dokument. Zároveň bolo od začiatku dôležité, aby tento dokument nevznikal za zatvorenými dverami, ale v širokom participatívnom procese, ktorý umožní konfrontovať a prepájať rôzne odborné pohľady.
Vedeli ste vopred o tomto zadaní?
Už koncom leta minulého roka prebiehali diskusie o potrebe pripraviť dlhodobú víziu a stratégiu Slovenska do roku 2040. Postupne sa formovalo aj samotné zadanie, pričom do odborných diskusií boli zapojení aj niektorí zástupcovia akadémie. Formálny mandát pre SAV však prišiel až 19. novembra 2025.
„V procese prípravy dokumentu sme k materiálu s rozsahom cca 85 strán vyhodnotili viac ako 2 500 pripomienok od viac ako 450 aktérov.“
Na víziách a stratégiách budúceho vývoja pracujú niektoré krajiny aj niekoľko rokov. Estónsky plán Estonia 2035 v priebehu dvoch rokov dokonca zapojil do procesu tvorby aj laickú verejnosť. Práve tá určila hodnoty a smerovanie krajiny, zatiaľ čo odborná verejnosť dodala rámec a možnosti realizácie. Vízia Slovensko 2040 vznikala necelých šesť mesiacov. Vnímate to ako dostatočný čas a nemyslíte si, že participácia verejnosti na vízii mohla byť jedinečnou šancou, aby sa u Slovákov a Sloveniek zvýšil záujem o veci verejné či dôveru v štát a možnú zmenu?
Šesť mesiacov je pri takomto dokumente nepochybne veľmi intenzívny časový rámec. Na druhej strane sme nezačínali z ničoho, pracovali sme s existujúcimi analýzami, dátami, strategickými dokumentmi a expertízou veľkého počtu ľudí. V čase, ktorý sme mali k dispozícii, sme preto kládli veľký dôraz práve na participáciu. Uskutočnilo sa množstvo workshopov a okrúhlych stolov, regionálne prerokovania v Bratislave, Žiline, Košiciach a Banskej Bystrici. Dokument bol vo viacerých kolách pripomienkovaný od všetkých aktérov vrátane organizovanej občianskej spoločnosti.
V procese prípravy dokumentu sme k materiálu s rozsahom cca 85 strán vyhodnotili viac ako 2 500 pripomienok od viac ako 450 aktérov. Napriek veľmi širokému spektru odborníkov, inštitúcií a v neposlednom rade aj záujmov sa ukázala vysoká miera zhody na základnom smerovaní Slovenska, konkrétne v zvyšovaní kvality života a predstave Slovenska ako krajiny, kde sa oplatí žiť, pracovať, podnikať, tvoriť, vychovávať deti a kam sa oplatí vrátiť. Diskusia sa tým, samozrejme, nekončí a bude pokračovať pri tvorbe stratégie.
Ako je vystavaná samotná vízia?
Hlavným cieľom vízie je zvyšovanie kvality života. Okolo neho sme postavili štyri navzájom prepojené piliere – Dôstojný život, Úspešné Slovensko, Udržateľnú krajinu a Moderný štát. Zároveň sme pomenovali šesť transformačných oblastí a 25 kľúčových zmien, na ktoré sa musíme sústrediť, ak sa k tomuto obrazu Slovenska v roku 2040 chceme priblížiť. Dôležitý je komplexný pohľad, pretože ekonomiku, zdravie, vzdelávanie, fungovanie štátu či životné prostredie nemožno riešiť oddelene.
Slovensko patrí k najrýchlejšie starnúcim krajinám v Európskej únii. Vo vízii sa pracuje aj s prognózami, keď nám na trhu práce môžu chýbať státisíce ľudí, čo by ohrozilo udržateľnosť dôchodkov aj zdravotníctva. Ako na tento možný scenár reaguje vízia, aby nenastal kolaps verejných financií, ale naopak, došlo k rozvoju ekonomiky?
Pri práci na vízii sme identifikovali desať kľúčových megatrendov, ktoré budú Slovensko v nasledujúcich desaťročiach formovať. Ide o zmenu globálnych pomerov, klimatickú zmenu, ekonomickú a technologickú transformáciu, zhoršovanie stavu biodiverzity a, samozrejme, aj starnutie. Demografia je jeden z trendov, pri ktorých vieme pomerne dobre povedať, čo nás čaká. Slovensko bude starnúť a počet ľudí v produktívnom veku bude klesať. Tento vývoj už nevieme jednoducho zvrátiť, vieme však výrazne ovplyvniť jeho dôsledky.
Vízia preto pracuje so štyrmi scenármi možného vývoja, ktoré ukazujú, v akých rôznych podmienkach sa môže Slovensko v budúcnosti ocitnúť a rozhodovať. Potrebujeme zvýšiť produktivitu a posunúť ekonomiku k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou, lepšie využiť domácu pracovnú silu a zapojiť ľudí, ktorí dnes zostávajú mimo trhu práce, vrátane dlhodobo nezamestnaných, marginalizovaných komunít či starších. Potrebujeme vytvárať podmienky na dlhšiu ekonomickú aktivitu, prispôsobiť vzdelávanie a zvýšiť flexibilitu ľudí na trhu práce, ktorý budú výrazne meniť technologické zmeny a umelá inteligencia.
Keďže množstvo pracovnej sily bude klesať, musíme ho vo väčšej miere postaviť na produktivite, technológiách, inováciách a lepšom využití ľudského potenciálu. Ekonomika musí zároveň dokázať vytvárať dostatok zdrojov na dôchodky, zdravotníctvo a ďalšie verejné služby aj v starnúcej spoločnosti.
Vízia sa nezameriava na maximalizáciu rastu HDP, ale na rast kvality života obyvateľstva. Z pohľadu ekonómie ide o jav, ktorý je možný. Laická verejnosť však vníma, že práve rast hrubého domáceho produktu je spojený so zvyšovaním životnej úrovne. Ako funguje táto vízia?
Kvalita života v tomto prípade nepredstavuje klasickú formu ekonomického rastu. Je to skôr o tom, aby ľudia cítili, že sa im dobre žije, že dostávajú kvalitné služby, že zdravotníctvo a školstvo fungujú. A to je niečo iné ako čistý rast HDP. Ak napríklad zahraničné firmy, ktoré tu máme, väčšinu svojej výroby exportujú a dosahujú vysoké zisky, neznamená to automaticky, že aj mzdy ich zamestnancov musia byť vysoké. Krajina môže dosahovať vysoký rast HDP aj bez toho, aby sa životná úroveň obyvateľstva výrazne zvyšovala. Nie vždy teda rast HDP znamená aj rovnaký rast kvality života.
Keď sme si spravili prieskum stratégií v Európe a vo svete, ukázalo sa, že krajiny si vo svojich stratégiách stanovujú hlavné ciele podľa problémov, ktoré potrebujú riešiť – od prosperity a modernizácie cez udržateľnosť až po kohéziu či bezpečnosť. My sme si ako hlavný cieľ stanovili kvalitu života.
Aby sme si to však nepredstavovali úplne abstraktne, pri meraní kvality života vychádzame aj z metodiky OECD. Dôležitý teda nie je len príjem domácností, ale aj práca a kvalita pracovných miest, bývanie, zdravie, bezpečnosť či kvalita životného prostredia. Ide o súbor konkrétnych oblastí a indikátorov, podľa ktorých sa dá sledovať, či sa kvalita života skutočne zlepšuje. Stále však hovoríme o rámcovej vízii Slovenska, nie o jednotlivých sektorových stratégiách.
Samozrejme, na to potrebujeme aj prosperujúcu ekonomiku a stabilné verejné financie. Zmeny, ktoré treba urobiť, niečo stoja a čím lepšia bude ekonomická situácia krajiny, tým kvalitnejšie služby dokáže štát poskytovať.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pripravuje Národný a regionálny partnerský plán (NRPP) na roky 2028 – 2034. Ako sa do určovania priorít čerpania približne 20 miliárd eur z eurofondov premietnu zistenia Vízie Slovensko 2040 a pripravovanej stratégie?
NRPP predstavuje nové programové obdobie štrukturálnych fondov Európskej únie. Ani nie tak samotná vízia, ale najmä nadväzujúca Stratégia Slovensko 2040 je rámcovým dokumentom, ktorý by mal aj podľa uznesenia vlády ovplyvňovať nastavenie priorít na ďalšie obdobie. To znamená, že priority, témy a oblasti, ktoré stratégia identifikuje ako kľúčové, by mali byť aj medzi tými, ktoré budú v najbližšom programovom období výrazne podporené.
Aj preto pri príprave stratégie úzko spolupracujeme s analytikmi Úradu vlády SR, aby sa zabezpečilo prepojenie medzi dlhodobými prioritami Slovenska a pripravovanými investičnými a programovými rámcami. Okrem fondov sa pripravuje Investičný plán Slovensko, ktorý má takisto reflektovať zistenia vízie a následne odporúčania stratégie. Takže minimálne na týchto úrovniach vie náš dokument celkom konkrétne ovplyvniť, kam budú v najbližších rokoch smerovať verejné a európske zdroje.
A keďže sa nám pri príprave vízie podarilo nájsť celospoločenskú zhodu v základnom smerovaní krajiny, nemala by byť jej implementácia závislá od jednej politickej reprezentácie. Ambíciou je, aby si tento rámec vedela osvojiť každá ďalšia vláda. Dôležité je začať potrebné zmeny čo najskôr uplatňovať a potom ich dlhodobo udržať.
„Potrebujeme viac investovať do výskumu, inovácií a vzdelávania, lepšie prepájať výsledky vedy a výskumu s reálnou ekonomikou.“
Ktoré kľúčové sektory označuje vaša vízia za tie, do ktorých musíme začať okamžite investovať?
Slovensko má v prvom rade investovať do ľudí, najmä do ich vzdelávania. Ľudia musia byť flexibilnejší, aby sa vedeli prispôsobiť rýchlo sa meniacej ekonomike a trhu práce. Človek už totiž nemôže počítať s tým, že celý svoj pracovný život zostane v jednej profesii. Musí byť pripravený rekvalifikovať sa a meniť svoje kariérne zameranie. Aj preto je vo vízii investovanie do ľudí jednou z kľúčových transformačných priorít.
Druhá vec, ktorá nám chýba, je presun ekonomiky k vyššej pridanej hodnote. Potrebujeme viac investovať do výskumu, inovácií a vzdelávania, lepšie prepájať výsledky vedy a výskumu s reálnou ekonomikou. Vízia pritom neurčuje jeden alebo dva sektory, na ktoré má Slovensko staviť. Hovorí, že máme rozvíjať najmä oblasti, kde už máme konkurencieschopnú základňu a zároveň vlastnú potrebu rozvoja alebo bezpečnosti. V dokumente sa napríklad spomína jadrová energetika, kybernetická bezpečnosť, ako aj materiálové a biomedicínske technológie.
A aké by malo byť postavenie vedy a výskumu na Slovensku v roku 2040?
Veda a výskum by mali byť v roku 2040 oveľa prirodzenejšou súčasťou rozvoja krajiny, než je to dnes. Potrebujeme kvalitné univerzity a výskumné inštitúcie, ktoré dokážu konkurovať a súťažiť o dobrých ľudí aj v medzinárodnom prostredí. Musíme vedieť, kde máme skutočne kvalitné tímy, vytvoriť im podmienky na ďalší rozvoj a primerane ich financovať. Pri kvalite sa musíme porovnávať s európskou a svetovou úrovňou, nie iba medzi sebou na Slovensku.
Zároveň nemôžeme vedu vnímať ako niečo, čo funguje samo pre seba. Potrebujeme oveľa lepšie prepojenie univerzít, SAV, firiem aj verejného sektora. Výsledkom výskumu nemusia byť iba nové technológie alebo výrobky. Môžu to byť aj lepšie verejné politiky, kvalitnejšie rozhodovanie štátu alebo riešenia spoločenských problémov. Na druhej strane to neznamená, že všetok výskum musí mať okamžitú praktickú aplikáciu. Bez kvalitného základného výskumu jednoducho nemôže dlhodobo existovať ani kvalitný aplikovaný výskum.
„Kľúčové pre nás bolo overiť, či témy a ciele, ktoré sme označili za dôležité, zostávajú platné aj v rôznych, dokonca veľmi nepriaznivých scenároch.“
Rýchlosť vývoja nových technológií a ich vplyv na všetky sféry nášho života menia pravidlá rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Je v súčasnosti vôbec možné priniesť víziu na 15 rokov dopredu?
Nie všetko sa radikálne mení. Rok 2040 je z jedného pohľadu blízko a z druhého pomerne ďaleko. Niektoré veci ako demografiu vieme predvídať relatívne dobre. Naopak, pri technológiách, umelej inteligencii, geopolitike alebo ekonomickom vývoji je neistota oveľa väčšia. Už dnes vidíme, ako rýchlo AI mení niektoré profesie a požiadavky na trhu práce. Aj preto sme vo vízii pracovali so štyrmi scenármi. Tie nie sú predpoveďou budúcnosti, ale skôr mapou možných alternatív. Riešili sme, čo sa môže stať, ak bude geopolitická situácia iná, ak prídu ekonomické problémy, rýchlejšia technologická zmena alebo bude potrebné výraznejšie reagovať na klimatickú zmenu.
Kľúčové pre nás bolo overiť, či témy a ciele, ktoré sme označili za dôležité, zostávajú platné aj v rôznych, dokonca veľmi nepriaznivých scenároch. A ukazuje sa, že áno. Nevieme presne povedať, ako bude svet v roku 2040 vyzerať, ale vieme povedať, akým smerom sa chceme uberať a na čo sa musíme pripraviť. Samozrejme, ak sa podmienky zásadne zmenia, vízia musí byť dokument, ktorý sa dá aktualizovať.
Je dnes náročnejšie robiť víziu pre krajinu, ako je Slovensko, než v minulosti?
SAV robila podobnú víziu už v roku 2008, tá však napokon stroskotala najmä na implementácii. Technicky ide o podobný proces, no dnes je tu možno väčšia miera neistoty, ktorá stanovenie cieľov komplikuje. Svet je menej predvídateľný a máme tiež za sebou veľké zmeny. O to viac potrebujeme do procesu zapájať širší okruh odborníkov, ktorí sa detailne zaoberajú jednotlivými problémami. Možno sa v roku 2008 dalo obdobie 10 či 15 rokov socioekonomického vývoja rámcovo lepšie uchopiť, no dnes musíme oveľa viac pracovať s rôznymi alternatívami.
Strategické dokumenty si pripravuje väčšina krajín a dnes, keď sa nachádzame v období veľkých technologických, ekonomických aj spoločenských zmien, je rozumné zamyslieť sa, kam chce Slovensko smerovať. Víziu však treba vnímať iba ako prvú časť tohto procesu – hovorí, kam sa chceme dostať. Kľúčová bude nadväzujúca stratégia, ktorá musí povedať, ako jednotlivé témy uchopíme a ako sa k týmto cieľom dopracujeme.
„Ľudia musia mať pocit, že štát funguje férovo a predvídateľne, že rozhodnutia majú jasný dôvod a že pravidlá sa nemenia zo dňa na deň.“
Nebude si naplnenie vízie vyžadovať aj zmenu myslenia ľudí?
Najkritickejším bodom je podľa mňa rozdelená spoločnosť. Potrebujeme pracovať na spoločenskej súdržnosti a obnovovaní dôvery. To bude jeden z kľúčových faktorov. Ľudia musia mať pocit, že štát funguje férovo a predvídateľne, že rozhodnutia majú jasný dôvod a že pravidlá sa nemenia zo dňa na deň. Pokiaľ budú zároveň veriť, že zmeny sú možné a že kroky, ktoré k nim smerujú, sú reálne a spravodlivé – či už v sociálnom systéme, zdravotníctve alebo fungovaní štátu –, bude postupne narastať aj ich dôvera v systém.
Nestačí však ľuďom hovoriť, že veci budú lepšie. Musia tú zmenu aj reálne pocítiť vo svojom každodennom živote. Práve kombinácia férovosti, predvídateľnosti a vlastnej skúsenosti je podľa mňa základom toho, aby sa postupne menilo aj vnímanie štátu a ochota podporovať dlhodobejšie zmeny.
Akadémia odovzdala dokument Vízia Slovensko 2040 vláde koncom júna, nasledovať bude tvorba samotnej stratégie, ktorú SAV odovzdá do konca januára 2027. Budú tí istí odborníci pracovať aj na stratégii?
Jadro tímu určite zostane, ale zároveň ho budeme musieť rozšíriť. Už teraz máme k dispozícii množstvo analýz a podkladových dokumentov, takže pri tvorbe stratégie nezačíname od nuly. Tvorba stratégie je však náročnejšia úloha než príprava vízie, pretože už musíme ísť podstatne viac do konkrétnych riešení.
Vo vízii sme pomenovali cestu a kľúčové zmeny, na ktoré sa Slovensko musí sústrediť. V stratégii ich teraz potrebujeme rozpracovať podstatne detailnejšie, a to určiť konkrétne opatrenia, ich vzájomné väzby, zodpovednosť, ukazovatele a spôsob implementácie. Pri jednotlivých témach preto budeme potrebovať odborníkov, ktorí sa im budú detailne venovať a zároveň spolupracovať s kolegami z ďalších oblastí. Práve prepájanie jednotlivých tém bude pri stratégii veľmi dôležité.
Navyše, je to pre nás veľká výzva aj manažérsky a koordinačne. Veľký podiel na zvládnutí celého procesu už pri príprave vízie mali aj Iva Kleinová a Petra Dzurovčinová z externého prostredia, ktoré majú odborné skúsenosti z prípravy komplexných strategických dokumentov a zabezpečovali manažérsku a koordinačnú stránku. Pri tvorbe stratégie bude koordinačná úloha ešte náročnejšia vrátane intenzívnejšej rezortnej spolupráce.
Ing. MAREK RADVANSKÝ, PhD.
Zastáva post podpredsedu SAV pre ekonomiku a legislatívu, zároveň je garantom prípravy Vízie Slovensko 2040 a nadväzujúcej stratégie. Pôsobí ako vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV. Vo výskume sa venuje najmä makroekonomickému a regionálnemu modelovaniu, prognózovaniu, trhu práce, verejným financiám a hodnoteniu dosahov hospodárskych a regionálnych politík. Pôsobil na viac ako dvoch desiatkach domácich a medzinárodných výskumných a odborných projektoch v oblasti trhu práce, regionálneho rozvoja, sociálnych politík a hodnotenia verejných politík. Má za sebou viacero dlhodobých odborných pobytov v zahraničí, postdoktorandský pobyt absolvoval na Univerzite v Klagenfurte. Je členom Rady guvernérov Spoločného výskumného centra Európskej únie (JRC).
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky
Časopis Akadémia 4/2026