Známy vedecký festival tento rok opäť prilákal do Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice, Žiliny a Popradu tisíce zvedavých návštevníkov a návštevníčok zaujímajúcich sa o vývoj vo svete vedy a výskumu. Aj tento rok sa na podujatí aktívne zúčastnili vedci a vedkyne zo SAV.
Európska noc vedy sa tradične koná v posledný septembrový piatok. V ten istý deň sa naprieč celou Európou stretáva verejnosť s vedeckým svetom, ktorý ľudstvu prináša technologické výdobytky a inovatívne riešenia, ktoré nám podľa usporiadateľov „nielen uľahčujú a spríjemňujú život, ale predovšetkým pomáhajú zvrátiť nepriaznivé trendy globálneho vývoja“.
Tento rok sa obľúbený festival konal v 25 krajinách a 460 mestách Európy s očakávanou návštevnosťou až 1,5 milióna ľudí. Hlavnou víziou festivalu je vytvorenie vedecky gramotnej spoločnosti, v ktorej je vybudovaná kultúra zvedavosti a celoživotného vzdelávania.
Témou tohto ročníka bol chaos. Chaos v zmysle hľadania poriadku v nepredvídateľnom svete.Ten podľaorganizátorov nemusí nevyhnutne stelesňovať neporiadok, ale aj hlboký princíp, ktorý formuje prírodu, spoločnosť aj technológie. Podujatie preto ponúklo cestu naprieč érou chaosu od antických predstáv a prvých matematických modelov cez neriešiteľný problém troch telies a motýlí efekt až po civilizačné zvraty a digitálny informačný chaos.
Chaos ako cesta k poriadku
Hľadanie poriadku v nepredvídateľnom svete sa môže javiť ako rozpletanie šnúry s vianočnými svetielkami. Len čo sa zdá, že sme to zvládli, objaví sa ďalší uzol. Vo vede sa práve v takýchto uzloch často skrývajú odpovede. Aj Michal Teplan z Ústavu merania SAV priznáva, že chaos je neoddeliteľnou súčasťou výskumu. V stánku ústavu v bratislavskej Starej tržnici sa zamerali na tému poriadku a chaosu života v magnetickom poli:„Naše mikroorganizmy – kvasinky – žijú v magnetickom poli, pričom my sa snažíme týmto poľom ovplyvniť ich život. Ich biologické a chemické procesy tvoria veľmi komplexný systém, kde sa vyskytujú aj stopy chaosu, a my sa snažíme tento systém vychýliť, aby bunky rástli pomalšie alebo rýchlejšie. Aj tie najmenšie formy života napokon dokazujú, že chaos nie je nepriateľ, ale výzva.“
Draky ako zrkadlo nášho strachu
Veronika Verešová v stánku Ústavu orientalistiky SAV ľuďom priblížila, ako nám výskum chaosu a poriadku kultúr Afriky, Ázie a Oceáne pomáha spoznať našu kultúru. Chaos bol totiž odjakživa súčasťou kultúrnych príbehov. Jedným z nich je fenomén výskytu drakov a dračích bytostí, ktorému sa na ústave v rámci jedného projektu venujú. „Drak je najzákladnejší archetyp chaosu alebo niečoho neznámeho, čoho sa ľudia báli. Draky vznikli, aby mohli ľudia svoj strach zosobniť.“
Podľa vedkyne je to niečo, čo nás spája s ostatnými civilizáciami aj v súčasnosti, pretože filmy a knihy o drakoch sú mimoriadne populárne aj dnes. Prečo je to tak? „Dôvodom môže byť skutočnosť, že dnes pociťujeme strach z globálnych problémov, vojenských konfliktov a klimatickej zmeny. Pri vyrovnávaní sa s týmto strachom nám pomáha, keď môžeme uniknúť do príbehov, kde sú draky porážané. Dáva nám to nádej, že aj náš strach bude porazený.“
Doručené priamo k bunkám
S úplne iným druhom chaosu sa vo svojom výskume stretáva Adriana Marková. V stánku Ústavu polymérov SAV mali návštevníčky a návštevníci príležitosť dozvedieť sa viac o nastolení poriadku v ľudskom tele: „Zo syntetického polyméru, ktorý je netoxický a biokompatibilný, dokážeme vytvoriť nosič pre liečivo. Ak k nemu pridáme signál alebo protilátku, častica môže smerovať na konkrétne miesto v tele, napríklad do tumoru.“ A pokiaľ sa k protilátke pridá aj fluorescenčné farbivo, dokážu vedci a vedkyne dokonca skontrolovať, či liečivo dorazilo na správnu adresu.
Filip Květoň z Chemického ústavu SAV zas prezentoval krotenie chaosu v diagnostike: „Vyberáme si jednu konkrétnu látku – biomarker, v našom prípade sú to špeciálne cukry, ktoré nám hovoria o tom, v akom stave sa organizmus nachádza.“ Aj z neprehľadného súboru biologických signálov dnes už teda vedia vedci a vedkyne vyčítať jasnú správu o zdraví či chorobe.
Nové DNA metódy pomáhajú nastoliť poriadok
A čo príroda okolo nás? Aj tá sa zdá neraz chaotická. Zoológ Fedor Čiampor z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV spolu so svojím „ZooLab“ tímom návštevníkom a návštevníčkam priblížil výhody moderných DNA analýz v štúdiu biodiverzity. Nové DNA prístupy môžu podľa vedca vniesť viac poriadku do poznania, koľko druhov v skutočnosti okolo nás žije. Vďaka nim už určovanie druhov nie je závislé od názoru toho, kto vzorky skúmal, zatiaľ čo tradičné postupy sú často subjektívne. „Či už vzorky pochádzajú zo Slovenska alebo z Aljašky, analýzy sú vďaka moderným DNA metódam porovnateľné, nezávislé a podstatne presnejšie, takže časom azda vymizne chaos v dátach, ktorý bráni presnému pochopeniu biodiverzity,“ uzatvára doktor Čiampor.
Od východu na západ
Noc výskumníkov nebola iba bratislavskou záležitosťou. Do festivalu sa zapojili aj ďalšie slovenské mestá – Košice, Žilina, Banská Bystrica či Poprad – a všade tam sa predstavili aj odborníci a odborníčky zo SAV. Prezentovali výsledky výskumov, diskutovali s návštevníkmi a ukazovali, že veda sa netýka iba laboratórií, ale každodenného života. Ľudia sa s vedcami a vedkyňami mohli rozprávať o klimatickej zmene, umelej inteligencii, o tom, ako funguje ľudský mozog, či ako dokážu polyméry alebo nové technológie posunúť medicínu dopredu. Isto zaujala aj téma kozmického žiarenia alebo prezentácie zamerané na históriu a kultúrne dedičstvo.
Veda ako kompas v chaose
Ukazuje sa, že hoci žijeme vo svete plnom neistôt, práve veda nám môže byť spoľahlivý kompas, vďaka ktorému môžeme pochopiť to, čomu nerozumieme alebo sa nám zdá byť hrozbou. Aj to je možno najväčší odkaz tohoročnej Európskej noci vedy: chaos nemusí byť nepriateľ. Je to len ďalšia tvár sveta, ktorú sa učíme spoznávať aj vďaka vedkyniam a vedcom. Tí nás aj tentoraz sprevádzali cestou poznania s nadšením, trpezlivo, dokonca s humorom.
Európsku noc výskumníkov na Slovensku pripravila Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Centrom vedecko-technických informácií SR a portálom Euractiv Slovensko.
Stanislava Longauerová
Foto: Matej Pok