Nemecký počítačový vedec BERNHARD SCHÖLKOPF sa domnieva, že pre ľudstvo je väčšou hrozbou klimatická kríza, nie umelá inteligencia.
Zameriavate sa na problematiku strojového učenia, umelej inteligencie a kauzality. Boli sme už svedkami mnohých úžasných aplikácií týchto technológií napríklad v biovedách alebo astronómii. Aký je podľa vás ešte skrytý potenciál týchto technológií?
Osobne ma veľmi zaujímajú vedecké aplikácie, pretože si myslím, že je tu ešte mnoho neprebádaného. Napríklad vo svete materiálov môže existovať veľa takých, o ktorých ani netušíme, že existujú, a možno práve vďaka umelej inteligencii sa nám podarí objaviť ich. Pomohlo by nám to možno riešiť niektoré zo závažných problémov súčasného sveta.
Je rovnako fascinujúce, že začíname chápať jednotlivé zložky inteligencie. V prípade umelej inteligencie sme pravdepodobne ešte stále ďaleko od úrovne ľudskej inteligencie alebo od pochopenia tohto druhu inteligencie, ale krok za krokom napredujeme a je to jedna z najväčších výziev súčasnosti.
V súčasnosti čelíme mnohým environmentálnym problémom, klimatickej zmene. Myslíte si, že tieto technológie môžu pomôcť aj pri riešení podobných problémov?
Na riešenie spomínaných problémov musíme využiť všetko, čo dnes máme k dispozícii. Ak ich nedokážeme vyriešiť teraz, v budúcnosti nás čakajú veľké problémy. Dúfam, že umelá inteligencia nám v tom pomôže, pretože mení aj spôsob, akým robíme vedu. Umelá inteligencia a strojové učenie sú účinné nástroje na modelovanie systémov, ktoré sú príliš zložité pre tradičné spôsoby modelovania.
„To, čoho by sme sa mali skutočne obávať zo strany umelej inteligencie, je napríklad možnosť ovplyvňovania volieb alebo zmena spôsobu, akým medzi sebou interagujeme.“
Každá technológia prináša výhody, ale aj nevýhody a najmä v prípade strojového učenia a umelej inteligencie existuje mnoho obáv zo strany verejnosti. Aký je váš názor? Je sa čoho obávať?
Môžeme sa obávať mnohých vecí – a to v krátkodobom aj strednodobom horizonte. No nie je namieste obávať sa dlhodobých rizík ako napríklad vyhynutia ľudstva v dôsledku umelej inteligencie. Pokiaľ ide o obavy v súvislosti s vymieraním, mali by sme sa skôr obávať klimatickej zmeny, jadrovej vojny a podobne.
To, čoho by sme sa mali skutočne obávať zo strany umelej inteligencie, je napríklad možnosť ovplyvňovania volieb alebo zmena spôsobu, akým medzi sebou interagujeme. Každý, kto má deti, vidí, ako už teraz internet zmenil spôsob, akým deti vyrastajú. Je tu teda zopár reálnych hrozieb a sú menej sci-fi než napríklad film Terminátor. Pokiaľ si však budeme vedomí toho, čo nám hrozí, budeme pripravení a budeme v lepšej pozícii pri riešení problémov, ktoré ešte len prídu.
Profesor BERNHARD SCHÖLKOPF je jedným z popredných svetových odborníkov v oblasti strojového učenia a jeho práca má široký vplyv na vývoj inteligentných systémov a algoritmov v rôznych oblastiach vedy a techniky. Svoje metódy aplikoval napríklad v oblasti biomedicíny, výpočtovej fotografie a astronómie. Od roku 2011 je riaditeľom a vedeckým členom Max Planck Institute pre inteligentné systémy v nemeckom Tübingene.
Bernhard Schölkopf vystúpil v Bratislave v rámci 7. ročníka festivalu Starmus, ktorý prepája vedu, hudbu a umenie. So svojou prednáškou vystúpil tiež na pôde SAV.
Peter Boháč
Foto: Martin Bystriansky