Hlavná téma Týždňa vedy a techniky tento rok reflektovala najmä vplyv AI na rôzne oblasti nášho života. Popularizačné podujatia, ktoré sa konali od 10. do 16. novembra, prilákali rôzne vekové kategórie a prispeli tiež k snahe zvyšovať informovanosť a dôveru verejnosti vo vedecké inštitúcie.
Podujatie Týždeň vedy a techniky 2025 prinieslo verejnosti po celom Slovensku množstvo prednášok, workshopov, diskusií, výstav, online aj offline aktivít. Vedci a vedkyne zo SAV takisto pripravili pre záujemcov a záujemkyne program zameraný na zvýšenie povedomia o vede a technike. Najmä pre mladých ľudí, ktorí mohli nahliadnuť aj do ich každodennej práce priamo na pracoviskách. Aj 22. ročník podujatia tak prispel k budovaniu mosta medzi akademickým prostredím a verejnosťou.
AI v službách zdravia
Naše telo a umelá inteligencia – čo máme spoločné a ako nás vie zmeniť? Tak znela nosná téma v Biomedicínskom centre SAV. Podľa PR manažérky centra Ely Rybárovej študentom a študentkám dvoch bratislavských gymnázií vedci a vedkyne priblížili podobnosti medzi biologickými a umelými neurálnymi sieťami a predstavili využitie AI v modernom koučingu pri obezite.
Najskôr vedúci Laboratória pre komplexný výskum mozgu a sluchu BMC SAV Peter Hubka vysvetlil paralely medzi architektúrou, spracovaním informácií a učením u AI a v mozgu a zhrnul aj vývoj poznatkov o nervovom systéme, ktoré prispeli k dnešnej podobe AI. „Poukázali sme na výrazné podobnosti v architektúre, funkciách a učení v systémoch umelej inteligencie a v senzorických systémoch našich mozgov. Umelá inteligencia však zatiaľ nemá zakomponovanú funkciu neuromodulátorov, ktoré do značnej miery ovplyvňujú vyššie kognitívne funkcie a komplexnú neuroplasticitu.“
Následnepredstavilvedúci výskumnej skupiny Integratívna fyziológiaJozef Ukropec výskumné východiská Centra pohybovej aktivity a Centra pre manažment obezity, ktorých cieľom je zlepšenie metabolického zdravia a kvality života u ľudí s obezitou. Jednou z ich aktivít je inovatívny online koučingový program 14týždňov pre ľudí s obezitou, ktorý pomáha urobiť udržateľné kroky k lepšiemu životnému štýlu. Koučing poskytuje buď odborník (autorita), peer (človek, ktorý bojoval s podobným problémom), alebo na koučing prispôsobená AI.
Študenti a študentky si mohli vyskúšať AI nástroj AIRIS a spoznať, ako sa koučingová stratégia prispôsobuje na základe dát z inteligentných hodiniek. „Skupinovo sme si porovnali aspekty práce ľudského kouča a umelej inteligencie a hovorili sme aj o etických otázkach spojených s využitím umelej inteligencie,“ dodáva doktor Ukropec.
Slepá dôvera v AI predstavuje riziko
Vedkyňa Zuzana Benková z oddelenia molekulových simulácií polymérov na Ústave polymérov SAV počas svojej prednášky zameranej na umelú inteligenciu upozornila študentstvo, že četboty, s ktorými dnes bežne komunikujeme, čerpajú svoje odpovede z databáz, ktoré neraz ponúkajú skreslené údaje. „Ak vám AI podá nesprávne informácie a vy ich začnete používať bez toho, aby ste si ich preverili, do databázy tak budú pribúdať ďalšie nesprávne informácie, z ktorých bude AI opäť čerpať a bude sa nimi čoraz viac kontaminovať, čo je dosť nebezpečné.“ Poukázala tak nielen na chybovosť AI, ale aj na dôležitosť znalostí a analytického myslenia pri jej používaní. Podľa doktorky Benkovej je najhoršou kombináciou umelá inteligencia a človek, ktorý nerozmýšľa, nepreveruje si informácie a slepo sa spolieha na dáta, ktoré AI v komunikácii generuje.
Astrofyzici za mier
Astronomický ústav SAV ponúkol večerné pozorovanie oblohy vo svojom observatóriu v Starej Lesnej, ale aj rad prednášok. Hovorilo sa o Slnku, hviezde Betelgeuze, kométach či teplotách vo vesmíre. Ale aj o mieri. „Nápad spraviť takúto prednášku sa zrodil, keď sme dostali e-mail od doktorky Panczovej s informáciou, že SAV sa zapojí do oslavy Svetového dňa vedy pre mier a rozvoj. Ten sa koná každoročne 10. novembra,“ približuje Natalia Shagatova, autorka prednášky Astrofyzici za mier.
Na prednáške boli predstavené tri osobnosti: Carl Sagan, Andrej Sacharov a Francesca Fragkoudi. Podľa doktorky Shagatovej prispeli k poznaniu v oblastiach, ako je výskum planét a exoplanét, vývoj vesmíru aj galaxií, no zároveň ich trápila aj hrozba použitia ničivých zbraní po druhej svetovej vojne alebo doteraz rozdelená spoločnosť na ostrove Cyprus. „Ich potreba zlepšiť situáciu vyústila do toho, že využili svoje znalosti z astrofyziky na to, aby ľudstvo poznalo následky prípadných zlých rozhodnutí na planétu Zem. A aj na to, aby si znepriatelené skupiny ľudí našli cestu k vzájomnému porozumeniu prostredníctvom pocitu spolupatričnosti ako bytosti, ktoré spolu zdieľajú maličký kúsok rozľahlého vesmíru.“
Počas prednášky publikum zaujal aj ďalší detail spojený s Andrejom Sacharovom. Ten zistil, aké podmienky musia byť splnené vo veľmi ranom vesmíre, aby mohol vzniknúť malý prebytok hmoty voči antihmote, ktorý v súčasnosti poznáme ako „bežnú“ hmotu. „Antihmota vzniká v nepatrnom množstve aj dnes,“ prezrádza Natalia Shagatova. Napríklad v banánoch. „Sú bohatým zdrojom draslíka, ktorý sa v nich v malom podiele nachádza v rádioaktívnej forme a postupne sa rozpadá. Pri jednom z procesov rozpadu vzniká okrem iného aj pozitrón – antičastica elektrónu. Za veľmi krátky čas je však zničený v dôsledku ,stretnutia‘ s niektorým elektrónom v banáne.“
Dve oči a tri viečka
Aj v Košiciach usporiadali v Parazitologickom ústave SAV Deň otvorených dverí, počas ktorého mohli návštevníci a návštevníčky spoznať jednotlivé laboratóriá. Podľa Tímey Brázovej tak mali príležitosť nahliadnuť do mikrosveta parazitov a spoznať ich až na úroveň DNA. „Poodhalili sme im tiež tajomný vnútorný svet žiab. Študenti a študentky sa napríklad dozvedeli, že okrem dobre vyvinutých dvoch očí s tromi viečkam, z ktorých jedno používajú pri ponorení pod hladinu vody, má dospelá žaba aj nenápadné svetlocitlivé temenné oko, ktoré je kľúčové pre vnímanie svetla a reguláciu cirkadiánnych rytmov. Dozvedeli sa tiež, že vo svete je známych vyše 8 000 druhov žiab, pričom u nás žije len 12 druhov. Ohromili ich takisto veľkostné extrémy vo svete žiab – najmenšia žabka má totiž len približne 7 mm a najväčšia dosahuje až meter.“
Súčasťou prehliadky bolo aj dôležité posolstvo o ochrane prírody. Všetky žaby a obojživelníky na Slovensku sú ohrozené a chránené. Pracovníci ústavu vysvetlili, aké ochranné metódy sa používajú, najmä počas kritického obdobia jarnej migrácie, keď dochádza k tragickým obetiam cestnej premávky. „Návštevníkov a návštevníčky sme vyzvali, aby sa aj oni sami stali aktívnymi ochrancami prírody a prispeli k záchrane týchto dôležitých zvierat, napríklad pripojením sa k dobrovoľníckym iniciatívam,“ hovorí Tímea Brázová.
Návštevníci a návštevníčky sa navyše dozvedeli, že parazity žiab nepredstavujú vždy len hrozbu pre svojich hostiteľov, ale dajú sa využiť aj ako citlivé bioindikátory stavu životného prostredia, kde niekedy pôsobia ako „filter“ nebezpečných kontaminantov, čím chránia svojich hostiteľov.
Planetárium sa stáva skutočnosťou
Na bratislavskej Patrónke prezentoval svoj výskum Ústav stavebníctva a architektúry SAV prostredníctvom ukážok testovania nových druhov stavebných materiálov, výskumu aplikovanej mechaniky či moderných spôsobov numerického simulovania v statike a mechanike. Návštevníci a návštevníčky mali tiež možnosť vidieť pilotné premietanie vo vynovenom multimediálnom simulátore oblohy – planetáriu. Ako hovorí Ladislav Kómar, pôvodne slúžil simulátor pre potreby stavebnej svetlotechniky a skúmala sa pod ňou dostupnosť denného svetla pre budovy. „Táto hemisférická kupola s priemerom 8 metrov je teraz vybavená 4K projektorom so špeciálnou optikou a je priam predurčená na projekcie nočnej oblohy, zaujímavých vesmírnych objektov (planét, galaxií, hmlovín), ale aj na premietanie multimediálneho obsahu vo full-dome projekcii.“
Toto zobrazenie môže vytvárať dojem 3D obrazu a pri pokročilej grafike premietanej na nebeskú klenbu dokáže diváka vtiahnuť priamo do stredu vedeckej show. Podľa doktora Kómara môže planetárium slúžiť okrem popularizácie najrôznejších vedných disciplínach v závislosti od premietaného obsahu aj na organizovanie populárnych prednášok, besied, na tvorbu multimediálneho obsahu a v neposlednom rade aj na testovanie technológií pre pripravované väčšie zariadenia tohto druhu. Sprístupnenie širokej verejnosti je naplánované po ukončení nutných renovačných prác v prvej polovici budúceho roka.
Nerozbíjač roka
„Študentom a študentkám sme chceli ukázať, že materiálové inžinierstvo nie je len teória, ale aj riešenie úplne obyčajných problémov z praxe,“ vysvetľuje zmysel tohoročného podujatia na ústave Silvia Múčková z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV. „Najskôr sme im vysvetli a ukázali proces práškovej metalurgie a previedli ich experimentálnou halou. Na záver dostali tímovú výzvu Nerozbil som challenge, ktorej úlohou bolo v určenom čase 30 – 45 minút vymyslieť ochranný obal na vajíčko. Ale taký, aby vajíčko prežilo pád z druhého poschodia a nerozbilo sa.“
Priemer obalu nemohol podľa zadania presiahnuť 7,5 cm. Cieľom nebolo vajíčko len obaliť, ale porozmýšľať,ako rôzne materiály tlmia náraz, ako sa rozkladá sila pri dopade a prečo je dôležitý tvar, hrúbka či kombinácia rôznych vrstiev. Použiť mohli ľubovoľný materiál– plast, látku, fóliu, papier či kartón, hubku, drevo – a hľadať čo najlepšie riešenie. Víťazným sa podľa Silvie Múčkovej stal nápad, kde okrem rôzneho materiálu použili aj padáčik z igelitového vrecka. Ten stlmil voľný pád a víťaznému tímu zaručil aj certifikát za výnimočný vedecký výkon a čestný titul „Nerozbíjač roka“. Projekt tak hravou formou ukázal, že za obyčajným vajíčkom padajúcim z výšky sa skrýva fyzika, mechanika aj materiálové inžinierstvo.
Týždeň vedy a techniky opäť ukázal, aký pestrý a kreatívny vie byť svet slovenskej vedy. Do programu sa zapojili desiatky ústavov SAV naprieč prírodnými, technickými aj spoločenskými odbormi. No aj napriek tomu, že sme vybrali len niekoľko ukážok, ktoré ilustrujú rôznorodosť vedeckých tém a prístupov, aj tento ročník potvrdil, že otvorené dvere do laboratórií, observatórií či prednáškových sál sú jednou z najlepších ciest, ako budovať porozumenie a dôveru medzi vedou a spoločnosťou.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky, Martin Ferenc, Ela Rybárová
Časopis Akadémia 6/2025