Na bratislavskej Patrónke môže vzniknúť moderný vedecký areál s verejným parkom. Vízia víťazného návrhu urbanistickej súťaže vidí tento priestor ako „zelené“ výskumné centrum reagujúce na klimatickú zmenu a potrebu zachovania biodiverzity. Ponúkne tiež možnosti na lepšiu komunikáciu naprieč ústavmi.
Vízia o modernom a funkčnom vedeckom areáli sa nesie naprieč celou históriou Slovenskej akadémie vied. V roku 2018 túto ambíciu podporil Snem SAV, najvyšší samosprávny orgán akadémie. Na základe jeho uznesenia Predsedníctvo SAV v roku 2019 zriadilo Komisiu pre formovanie koncepcie rozvoja areálu SAV na Patrónke. Na základe výsledkov výberového konania bol následne občianskemu združeniu Utópia zverený prípravný participačno-facilitačný proces, počas ktorého sa od mája 2019 do februára 2020 zbierali návrhy a podnety od riadiacich pracovníkov a pracovníčok SAV, konal sa dotazníkový prieskum, zorganizovali sa workshopy a urban walk stretnutie priamo v teréne areálu. Výsledky sa priebežne konzultovali s akademickou verejnosťou na dvoch verejných fórach. V závere sa identifikovali konflikty a hľadali riešenia. Väčšina opýtaných sa prihovárala za čiastočné otvorenie areálu verejnosti, vytvorenie priestoru na oddych a stretávanie sa, lepší informačný systém, osvetlenie, priestor na športovanie, škôlku, detské ihrisko, interaktívnejší verejný priestor.
Vyhlásenie súťaže
Aj na základe týchto zistení bola v marci 2023 vyhlásená verejná architektonicko-urbanistická súťaž, ktorej cieľom mala byť štúdia reprezentujúca dlhodobú víziu formovania areálu v nasledujúcich rokoch. Aby bolo zadanie súťaže v dostatočnej kvalite a aby došlo k nastaveniu správnych parametrov, SAV oslovila ateliér 2021, ktorého architekti Ondrej Marko a Peter Lényi na súťaž dohliadali z pozície organizátora. Výsledkom je víťazná urbanistická štúdia z dielne tímu slovenského architektonického ateliéru gro architekti a britského Studio Egret West. Výsledky boli vyhlásené 13. februára 2024 na tlačovej konferencii na pôde SAV.
Požiadavky a zelené riešenia
Podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka bolo jednou z hlavných požiadaviek v zadaní súťaže, aby nový areál poskytoval priestor na interdisciplinárnu komunikáciu medzi jednotlivými oddeleniami vied a vedeckými smerovaniami, pretože len tak môžu vznikať nové nápady a spolupráce. Nemenej dôležitá bola požiadavka areálu, ktorý je „zelený“ po všetkých stránkach. Teda aby nielen ťažil zo svojej pozície prírodného areálu, ale aby bol aj energeticky udržateľný a ponúkal priestor pre biodiverzitu.
Ako sa areál vyvíjal
Aj keď v prípade areálu SAV na Patrónke nejde o pamiatku, profesorka Henrieta Moravčíková, vedúca oddelenia architektúry v Historickom ústave SAV, pripomína, že ide o prvý modernistický areál na Slovensku a netreba na to zabúdať. Už krátko po založení SAV v roku 1953 sa začali črtať predstavy, ako by mal areál vyzerať. Prvý generel územného rozvoja SAV vypracoval významný architekt Karol Paluš. Práve tu sa zadefinovali najdôležitejšie myšlienky, na ktoré nadväzuje aj súčasný víťazný návrh.
Vylúčenie automobilovej dopravy
„Medzi základné idey patrili voľné pavilóny v organizovanej a kultivovanej krajine, z ktorej je automobilová doprava vylúčená mimo srdca areálu,“ pripomína architektka. Z tohto návrhu však bol v konečnom dôsledku realizovaný len zlomok. Fakt, že bola vízia spred 70 rokov navrhnutá správne, potvrdzuje aj súčasná požiadavka zamestnancov a zamestnankýň akadémie, ktorí preferujú areál bez áut. V nasledujúcich rokoch prichádzali ďalšie návrhy a známi architekti ako profesor Martin Kusý či Stanislav Talaš, ktorým sa vždy podarilo realizovať len zopár ďalších objektov. Prvotná koncepcia ostala dodnes nedokončená.
Požiadavky na nový areál
Medzi hlavné požiadavky zadania súťaže patrilo otvorenie areálu verejnosti a vznik vedeckého priestoru, ktorý by pripomínal známe vysokoškolské kampusy alebo areály úspešných technologických firiem, kde sú vytvorené podmienky na komfortnú prácu, čo by mohlo prilákať nové talenty zo sveta vedy a výskumu. Dôraz bol kladený aj na schopnosť areálu reagovať v čase na rôzne scenáre, ktoré môže priniesť budúcnosť. Tiež na komunikáciu a synergiu s okolím. Pred súťažou aj počas nej prebiehali konzultácie so zástupcami existujúcich aj plánovaných susedných areálov, ako sú bratislavská zoo, projekt revitalizácie Patrónky Bratislavského samosprávneho kraja a kampus spoločnosti Eset. Otvorenie areálu verejnosti by tiež prinieslo širšie možnosti na propagáciu vedy smerom k verejnosti.
Medzinárodná porota
Členmi medzinárodnej poroty, ktorá hodnotila jednotlivé návrhy, boli uznávaní experti ako architekt Pavol Paňák z ateliéru BKPŠ, ktorý je zároveň spoluautor rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie v Bratislave, alebo český architekt Petr Pelčák, ktorý má skúsenosti s tvorbou univerzitných budov. Predsedom poroty sa stal český architekt a urbanista Michal Kohout, spoluzakladateľ ateliéru Unit architekti. V porote bolo zastúpené aj mesto Bratislava prostredníctvom riaditeľa sekcie územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislava architekta Martina Berežného.
Priebeh súťaže
Súťaž prebehla v dvoch kolách. Do prvého anonymného kola sa zapojilo 14 návrhov, v druhom kole štyria postupujúci autori na základe pripomienok od poroty svoje návrhy ďalej rozpracovali a v závere osobne prezentovali. Ako už bolo spomenuté, víťazným tímom v tejto urbanistickej súťaži sa stal slovenský ateliér gro architekti a britské Studio Egret West.
Víťazi urbanistickej súťaže
Ateliér gro architekti sa venuje návrhom verejných priestorov, rodinných domov, krajinnej architektúre a urbanistickým štúdiám. Víťazný návrh vytvorilo v spolupráci s londýnskym Studio Egret West. V tomto prípade ide o etablovaný ateliér s 20-ročnou skúsenosťou v oblasti krajinnej architektúry a územného plánovania. Na svojom konte má niekoľko mega projektov v britských podmienkach. O úspešnosti oboch ateliérov svedčí aj nedávne víťazstvo vo významnom projekte Southbank (v spolupráci s renomovanou nórskou kanceláriou Snøhetta), ktorý by mal rozšíriť centrum Bratislavy aj na petržalskej strane.
Vízia areálu
Víťazná štúdia sľubuje vysokú flexibilitu prístupov pri premene areálu na moderný vedecký kampus. Predstavuje areál ako moderný priestor, do ktorého bude mať prístup aj verejnosť a ktorý dokáže intenzívnejšie komunikovať s okolím. Srdce areálu bude tvoriť park v tvare vlákna DNA, resp. trojitej osmičky. Doprava sa odkloní po obvode areálu. Namiesto jedného veľkého kampusu vznikne niekoľko klastrov vytvorených podľa vedeckého zamerania. Každý bude čímsi architektonicky signifikantný, aby došlo k zlepšeniu orientácie v priestore.
Komunikácia na prvom mieste
Klastre sa vybudujú okolo existujúcich architektonicky najhodnotnejších objektov a budú nadväzovať na ich aktuálne funkčné využitie. Návrh tým rešpektuje požiadavku „konsolidovať kampus, vďaka čomu sa budú môcť rôzne ústavy prepájať a užšie spolupracovať, zdieľať laboratóriá aj infraštruktúru,“ vysvetlil na tlačovej konferencii urbanistický dizajnér David WestzoStudio Egret West. Klastre budú ležať po obvode centrálneho parku. Areál sa tak stane miestom, kde sa ľudia môžu stretávať a majú príležitosť spolu komunikovať.
Presvedčila otvorenosť návrhu
Predseda poroty architekt Michal Kohout sa vyjadril, že ostatné návrhy boli možno formálne presvedčivejšie, no v prípade víťazného návrhu porotu zaujala jeho otvorenosť, ktorá je zároveň budovaná na jasných princípoch. A tiež snaha vtiahnuť do procesu realizácie jeho aktérov na rôznych úrovniach. Porota vyzdvihla aj fakt, že návrh reaguje na klimatickú krízu prostredníctvom poldrov, dažďových záhrad a mokraďového ekosystému, ktoré budú dotované dažďovou vodou stekajúcou zo spevnených plôch.
Riešenie dopravy
Nový plán by mal tiež umožniť navýšenie kapacít v areáli v prípade potreby a, prirodzene, ráta aj s väčším tlakom na mestskú hromadnú dopravu. Ako možné riešenie sa javí efektívnejšie využitie železničnej zastávky Železná studienka. Súčasťou areálu by mohli byť jedného dňa cyklotrasy do Karlovej Vsi, Iuventy či zoo.
Víťazný aj ostatné návrhy je možné nájsť na architektonickom portáli www.archinfo.sk.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky, gro architekti
Súvisiace články:
FRANTIŠEK SIMANČÍK: Verím, že peniaze zoženieme
HENRIETA MORAVČÍKOVÁ: Areál sa bude neustále vyvíjať
DAVID WEST: Štúdia chce odsunúť dopravu z centrálnej časti a vytvoriť tam park
JURAJ PALOVIČ: Nevyhrali sme cenu, ale možnosť spolupracovať na urbanistickej štúdii
Časopis Akadémia 02/2024