Rozhovor o víťaznej štúdii budúceho vedeckého kampusu SAV na bratislavskej Patrónke s urbanistom DAVIDOM WESTOM, spoluzakladateľom londýnskeho ateliéru Studio Egret West, ktoré v spolupráci so slovenským architektonickým štúdiom gro architekti vytvorili víťazný návrh urbanistickej súťaže.
Studio Egret West má skúsenosti s tvorbou veľkých architektonických návrhov vrátane kampusov. Existujú zásadné rozdiely v požiadavkách na kampusy v britských a slovenských podmienkach?
Myslím si, že každá krajina a kultúra má svoje odlišnosti, ale túžba stretávať sa a zdieľať svoje nápady je v oboch krajinách rovnaká. Tak ako túžba žiť a pracovať v blízkosti prírody, v ekologicky orientovanej krajine. Je však možné, že isté rozdiely ešte len zistíme počas samotnej realizácie od ľudí, ktorí v SAV pracujú. Cieľom súťaže bolo nájsť projektový tím, ktorý by spolupracoval so SAV, s ústavmi, s vedcami a vedkyňami a učil sa od nich. Dúfam, že nasledujúca urbanistická štúdia bude ešte konkrétnejšia a sofistikovanejšia vďaka plánovaným workshopom, kde sa aj my dozvieme viac a tieto zistenia zakomponujeme do projektu.
Navštívili ste areál SAV počas súťaže, aby ste ho lepšie spoznali?
Priamo v areáli som bol asi štyrikrát, no Bratislavu som za posledných 18 mesiacov navštívil minimálne desaťkrát. Studio Egret West totiž vysúťažilo aj významný projekt Southbank, ktorý sa uskutoční na bratislavskom nábreží. Juraja Paloviča (zakladateľ ateliéru gro architekti, pozn. red.), s ktorým spolupracujeme na oboch projektoch, poznám už 15 rokov a práve vďaka nemu sme v obraze zakaždým, keď sem prídeme, čo je veľká výhoda.
Je teda spolupráca s lokálnym ateliérom dôležitá?
Myslím si, že táto spolupráca bola pre nás kľúčová. Podľa mňa je pri projektoch na medzinárodnej úrovni nevyhnutné spolupracovať s miestnou praxou. A to ohľaduplne, s rešpektom a komplexne. Pretože len takto môžete mať veľmi rýchlu spätnú väzbu pri riešení určitých otázok, dôležitý je tiež jazyk a jeho nuansy. No ako som sa už zmienil, naša spolupráca presahuje rámec architektonického tímu a budú sa na nej podieľať tiež vedci a výskumníci zo SAV.
Ukrýva v sebe areál skrytý potenciál, ktorý možno chýbal v zadaní pre túto súťaž a ktorý by ste doň zakomponovali?
Aj keď sa zdá, že ľudia v Bratislave majú stále veľmi radi svoje autá, naša štúdia chce odsunúť dopravu z centrálnej časti areálu a vytvoriť tam park. Nazvali sme ho Helix Park, pretože odkazuje na vlákna vo forme špirály, ktoré sa spájajú a pripomínajú DNA. Často zvykneme hovoriť, že samotná krajina a verejný priestor predstavuje DNA daného miesta. Veríme, že táto doslovná interpretácia sa stane identitou, ktorá toto miesto bude pretkávať.
Pri pohľade na hlavný plán areálu sme sa tiež zamysleli nad tým, ako pozvať ľudí do ešte širšieho priestoru, než je samotný areál, a ako vytvoriť to najlepšie prostredie pre všetkých. Do istej miery to bolo spomenuté už v zadaní, ale v súvislosti s centrálnym parkom by bolo dobré v budúcnosti prepojiť areál s lesmi zo zoologickej záhrady na juhu a Malými Karpatmi na severe. Vytvoril by sa tým jeden prepojený ekosystém.
Moderný kampus by mal vedieť ponúknuť možnosť ubytovať sa priamo v areáli. Ako na túto požiadavku reaguje vaša štúdia?
S ubytovaním zadanie, prirodzene, počíta. Podľa môjho názoru by sa však možnosť ostať v areáli dala v projekte ešte viac rozvinúť. Malo by tu existovať nielen krátkodobé, ale aj strednodobé a dlhodobé ubytovanie pre výskumníkov a výskumníčky, doktorandov a doktorandky, ale aj ich rodiny. Vznikol by tak živý areál s nepretržitou prevádzkou.
Stanislava Longauerová
Foto: Martin Bystriansky
Súvisiace články:
Areál SAV sa zmení na moderný a udržateľný vedecký kampus
FRANTIŠEK SIMANČÍK: Verím, že peniaze zoženieme
HENRIETA MORAVČÍKOVÁ: Areál sa bude neustále vyvíjať
JURAJ PALOVIČ: Nevyhrali sme cenu, ale možnosť spolupracovať na urbanistickej štúdii